Štyri otázky, štyri rozhodnutia. Niektoré však nie sú na prvé prečítanie vôbec jednoduché. Skúsme ich preto preložiť do bežnej reči a pozrieť sa na argumenty za aj proti.
Tento blog tvorí dvojicu s článkom „Petržalské referendum: Dve referendá v jednom?“, ktorý na príklade Centrálnej osi ukazuje inú možnosť rozhodovania.
Dňa 24. októbra budú Petržalčania spolu s komunálnymi a župnými voľbami hlasovať aj v miestnom referende. Na hlasovacom lístku dostanú štyri otázky.
Právo rozhodovať znamená aj zodpovednosť.
Ak otázke na prvé prečítanie nerozumiem, ťažko môžem vedieť, akú zodpovednosť svojím ÁNO alebo NIE preberám. A s týmto problémom zrejme nemusím byť sám.
Ak mám povedať ÁNO alebo NIE, mal by som predovšetkým rozumieť tomu, o čom rozhodujem.
1. Jedna parkovacia zóna
Prvá otázka sa týka toho, či má Petržalka zostať jednou parkovacou zónou.
Jej formulácia však jednoduchá nie je:
„Súhlasíte s tým, aby pri rozhodovaní o vymedzení parkovacích zón Mestská časť Bratislava-Petržalka nesúhlasila s rozdelením Petržalky na viac ako jednu parkovaciu zónu?“
„Súhlasíte, aby... nesúhlasila...“
Človek, ktorý nemá auto alebo nepozná systém PAAS, môže mať problém už so samotnou vetou.
Po ľudsky:
Má byť celá Petržalka jednou parkovacou zónou, alebo môže byť rozdelená na viac zón?
Dnes sú regulované časti Petržalky v systéme PAAS súčasťou jednej zóny PE1. Rezidenti s kartou PE1 môžu parkovať ako rezidenti vo všetkých častiach Petržalky, kde už PAAS platí. PAAS zároveň uvádza, že aj ďalšie regulované lokality Petržalky majú tvoriť jednu zónu.
Zdroj: PAAS – Petržalka
Argument ZA jednu zónu: Petržalčan s rezidentskou kartou môže parkovať ako rezident aj v inej regulovanej časti Petržalky.
Argument PROTI: menšie zóny môžu viac chrániť parkovacie miesta pre ľudí, ktorí bývajú priamo v danej lokalite, najmä tam, kde je parkovacích miest málo.
Iniciátori referenda chcú zachovať Petržalku ako jednu parkovaciu zónu.
Zdroj: Petržalské referendum – vysvetlenie iniciátorov
Až po takomto vysvetlení človek vie, o čom vlastne rozhoduje.
2. Draždiak navždy zadarmo?
Druhá otázka:
„Súhlasíte s tým, aby Mestská časť Bratislava-Petržalka zabezpečila bezplatný prístup k jazeru Veľký Draždiak prostredníctvom zriadenia vecného bremena práva prechodu cez pozemky, ktoré tvoria breh jazera Veľký Draždiak?“
Po ľudsky:
Má byť právo ľudí bezplatne prechádzať k Draždiaku právne zabezpečené aj do budúcnosti?
Čo znamená vecné bremeno?
„Bezplatný prístup“ je cieľ. „Vecné bremeno práva prechodu“ je spôsob, ako ho právne zabezpečiť. Znamená, že vlastník musí strpieť, aby ľudia cez určenú časť jeho pozemku prechádzali. Toto právo sa zapíše do katastra a zostáva zachované aj pri zmene vlastníka. Príkladom môže byť breh pri reštaurácii OÁZA, kde sú aj súkromné pozemky.
Je tu však jeden háčik: právo prechodu nie je právo využívať celý súkromný breh ako pláž. Referendová otázka teda sama osebe nehovorí, že verejnosť môže na súkromnom pozemku ležať, opaľovať sa či relaxovať. Rieši bezplatný prechod cez určené časti pozemkov tvoriacich breh jazera.
Argument ZA: právne zapísané právo prechodu môže byť silnejšou a trvalejšou ochranou verejného prístupu k jazeru.
Otázka na zváženie: komu patria jednotlivé pozemky okolo jazera a čo môže Petržalka zabezpečiť na pozemkoch, ktoré jej nepatria?
Aj iniciátori upozorňujú, že výsledok petržalského referenda nebude záväzný pre Hlavné mesto SR Bratislavu a pozemky v jeho vlastníctve. Referendum má podľa nich vytvoriť verejný tlak, aby hlavné mesto zabezpečilo rovnaké právo bezplatného prechodu aj na svojich pozemkoch pri Draždiaku.
Tu sa však ponúka otázka: Rokovala už Petržalka s hlavným mestom o zriadení takéhoto práva prechodu? Ak áno, prečo sa nedohodli a čo má referendum na tejto situácii zmeniť?
Zdroj: Petržalské referendum – Draždiak
To je informácia, ktorú by mal občan poznať predtým, ako zakrúžkuje ÁNO alebo NIE.
3. Rovnaký podiel z daní. Ale koľko je to eur?
Tretia otázka znie:
„Súhlasíte s tým, aby Mestská časť Bratislava-Petržalka žiadala od Hlavného mesta Bratislava rovnaký podiel z daní na obyvateľa ako dostávajú ostatné mestské časti Bratislavy?“
Po ľudsky:
Má Petržalka žiadať, aby pri rozdeľovaní daní dostávala na jedného obyvateľa rovnaký podiel ako ostatné mestské časti?
Iniciátori tvrdia, že Petržalka dnes dostáva na jedného obyvateľa približne 78 % bratislavského priemeru, zatiaľ čo napríklad Ružinov viac ako 117 %.
Dôležité je povedať, že 78 % je údaj iniciátorov referenda.
Zdroj: Petržalské referendum – financovanie
Rozdeľovanie peňazí medzi mestské časti však nie je jednoduché pravidlo „jeden obyvateľ = rovnaká suma“. Používa sa viac kritérií.
Argument ZA rovnaký podiel na obyvateľa: obyvatelia jednotlivých mestských častí by mali mať pri rozdeľovaní spoločných peňazí porovnateľné postavenie.
Argument PROTI: mestské časti nie sú rovnaké. Majú rozdielnu infraštruktúru, majetok, príjmy aj výdavky. Rovnaká suma na jedného obyvateľa preto nemusí automaticky znamenať spravodlivé rozdelenie.
A tu obyčajnému občanovi chýba možno najjednoduchšia informácia:
Koľko eur dostáva Petržalka dnes a koľko by dostávala podľa navrhovaného princípu?
Bez tejto informácie sa veľmi ťažko posudzuje, o akej veľkej zmene vlastne rozhodujeme.
4. Päťdesiat metrov od okien. Ale čo celá Centrálna os?
Štvrtá otázka znie:
„Súhlasíte s tým, aby nová výstavba v území Centrálna os Petržalky začínala najmenej 50 metrov od okien existujúcich objektov?“
Po ľudsky:
Ak sa bude na Centrálnej osi stavať pred oknami existujúcich domov, má byť nová výstavba najmenej 50 metrov od nich?
Argument ZA: väčšia vzdialenosť môže chrániť obyvateľov pred výstavbou tesne pred oknami, tienením a stratou súkromia.
Argument PROTI: otázka umožňuje rozhodnúť iba o vzdialenosti prípadnej novej výstavby od existujúcich objektov. Občan, ktorý nechce na Centrálnej osi novú výstavbu vôbec a uprednostňuje napríklad súvislý verejný Centrálny park, nemôže tento názor odpoveďou ÁNO ani NIE vyjadriť.
Tu je však oveľa zásadnejší problém.
Päťdesiat metrov je iba jeden parameter
Čo ak občan nechce novú výstavbu ani 20, ani 50, ani 100 metrov od svojich okien?
Čo ak chce súvislý verejný Centrálny park bez novej výstavby?
Takú možnosť mu táto otázka neponúka.
ÁNO znamená podporu 50-metrovej podmienky pre prípadnú novú výstavbu.
NIE znamená odmietnutie tejto podmienky.
Ani jedna odpoveď však neznamená:
„Chcem Centrálny park bez novej výstavby.“
A to je podstatný rozdiel.
Oficiálne zadanie Urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi pritom počíta s tým, že výsledky štúdie budú podkladom na prehodnotenie územného plánu, jeho zmeny a doplnky a ďalšiu reguláciu zástavby.
Zdroj: Petržalka – zadanie Urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi
Preto existuje ešte základnejšia otázka:
Akú podobu má mať Centrálna os Petržalky?
Má tam byť súvislý verejný Centrálny park bez novej výstavby – podľa pamätníkov preferovaná požiadavka Petržalčanov už na prvých verejných zhromaždeniach na magistráte?
Má tam byť kombinácia parku a novej výstavby?
Alebo iné riešenie?
O tomto referendum 24. októbra nerozhoduje.
Občania rozhodujú iba o jednom parametri prípadnej výstavby – o 50 metroch.
O základnej podobe Centrálnej osi by však mohli občania rozhodovať v samostatnom referende. Je to výzva pre aktivistov. Kto takú iniciatívu pripraví a ako presne sformuluje hlasovaciu otázku, je už vecou jej iniciátorov.
Až potom by bolo možné rozhodovať o podrobnostiach prípadnej výstavby – napríklad o jej vzdialenosti od existujúcich domov.
Nie je toto presne problém referendovej otázky?
V našom Mýte č. 11 sme sa venovali námietke, že referendovou otázkou možno občanov manipulovať.
Toto je dobrý praktický príklad, prečo na formulácii otázky tak veľmi záleží.
Nemusí ísť o úmyselnú manipuláciu.
Problém môže vzniknúť už tým, o čom občan hlasovať môže a o čom hlasovať nemôže.
Ak dostane iba otázku o vzdialenosti 50 metrov, jeho názor na základnú podobu celej Centrálnej osi sa na hlasovací lístok vôbec nemusí dostať.
Referendum môže dať občanom posledné slovo iba o tom, na čo sa ich skutočne opýtame.
Ako by takéto rozhodovanie vyzeralo vo švajčiarskom systéme priamej demokracie? Ukazujeme to na rovnakom petržalskom príklade v súbežnom blogu „Petržalské referendum: Dve referendá v jednom?“
A čo keď otázke nerozumiem?
Ak otázke nerozumiem, môžem ju jednoducho vynechať. Stačí označiť ÁNO alebo NIE aspoň pri jednej zo štyroch otázok a hlasovací lístok je platný.
Zdroj: VZN Petržalky o organizácii miestneho referenda – § 19
Posledné slovo znamená aj zodpovednosť
V referende rozhodujeme my sami. Preto musíme vedieť, čo znamená ÁNO a čo NIE.
A zodpovednosť majú aj tí, ktorí referendum pripravujú: položiť zrozumiteľnú otázku a dať občanom fakty a argumenty za aj proti.
Potom nech rozhodnú občania.






