Demokracia iba v slovách?
Takmer všetky politické strany sa hlásia k demokracii. Ústava hovorí, že štátna moc pochádza od občanov. Demokracia sa bežne definuje ako vláda ľudu.
Ak je to pravda, potom je prirodzené očakávať, že politické strany budú posilňovať nástroje, ktorými občania svoju moc vykonávajú.
Stalo sa to?
Tridsaťštyri rokov bez skutočnej reformy
Za viac ako 34 rokov existencie Slovenskej republiky bolo platné iba jedno celoštátne referendum.
Na úrovni samosprávnych krajov sa regionálne referendum v praxi nekonalo.
Veľká časť miestnych referend končí neplatnosťou pre kvórum účasti.
Napriek tomu sa reforma referenda nestala jednou z hlavných tém volebných kampaní ani programových vyhlásení vlád.
Koho má občan voliť?
Často sa hovorí, že občania majú politikov vymeniť vo voľbách.
Lenže koho má občan voliť, ak prakticky žiadna významná politická strana nepovažuje sfunkčnenie referenda za jednu zo svojich priorít?
Ak v tejto zásadnej otázke občan nemá skutočnú alternatívu, nemožno jednoducho povedať, že všetko závisí od jeho volebného rozhodnutia.
Referendum nie je problém. Problémom sú jeho pravidlá.
Aj vo Švajčiarsku vyvolávajú referendá politické strany, odbory, podnikateľské združenia či občianske iniciatívy.
Rozdiel je v tom, že tam fungujú bezkvórové referendá. O výsledku rozhodujú občania, ktorí prídu hlasovať, nie tí, ktorí zostanú doma.
Preto sa oplatí presviedčať voličov argumentmi, nie organizovať bojkot.
Najväčšia sila referenda je kontrola moci
Funkčné referendum nie je dôležité len preto, že občania môžu rozhodnúť.
Ešte dôležitejšie je, že politici vedia, že občania môžu rozhodnúť a mať tým posledné slovo, čo automatický prináša moc občanov priebežne kontrolovať politikov.
Práve táto priebežná kontrola núti hľadať širší konsenzus už pri príprave zákonov.
Ak by takáto kontrola na Slovensku skutočne fungovala, možno by mnohé konflikty vôbec nevznikli alebo by sa riešili priebežne, nie až po ich nahromadení.
Zabudnutá subsidiarita
Vo Švajčiarsku nie sú dôležité len celoštátne referendá.
Rozhodovanie sa opiera o subsidiaritu. Väčšina otázok sa rieši na úrovni obcí a kantónov, až potom na úrovni štátu.
Na Slovensku sa takmer všetko sústreďuje na celoštátnu politiku. Miestne a regionálne referendá zostávajú na okraji záujmu.
Tomuto hovoríme demokracia?
Mnohí mladí ľudia na Slovensku nezažili ani jedno platné celoštátne referendum.
Bežný občan Slovenska často počas celého života nerozhodne v žiadnom platnom miestnom ani regionálnom referende a na celoštátnej úrovni mal túto možnosť iba raz, mladší ani raz, skóre 0:0:0.
Bežný Švajčiar naproti tomu hlasuje v bezkvórovom referende pravidelne na obecnej, krajskej aj celoštátnej úrovni. Počas života rozhoduje často až o stovkách hlasovaní.
Ak demokracia znamená vládu ľudu a ľud je suverénom, ktorý má mať posledné slovo, ktorý z týchto dvoch systémov má právo hovoriť, že v ňom majú demokraciu?
Médiá a chýbajúce porovnanie
Po každom referende médiá analyzujú, kto vyhral, kto prehral a ktorý politik získal politické body.
Oveľa menej sa pýtajú, prečo Slovensko neporovnáva svoje pravidlá so štátmi, kde referendá fungujú ako bežná súčasť demokracie.
Diskusia sa sústreďuje na politikov. O zlyhaní systému sa hovorí podstatne menej, skôr vôbec.
Farizejstvo alebo rozpor medzi slovami a skutkami?
Ak sa politické strany desaťročia hlásia k demokracii ako vláde ľudu, no zároveň nepovažujú za prioritu sfunkčniť referendum ako jeden zo základných nástrojov výkonu občianskej moci, vzniká rozpor medzi tým, čo hovoria, a tým, čo robia.
Posledné referendum iniciovala strana Demokrati. Samotný názov strany zdôrazňuje jej prioritný vzťah k demokracii. O to prirodzenejšia je otázka, prečo medzi referendovými otázkami nebola aj taká, ktorá by občanom umožnila rozhodnúť o sfunkčnení samotného referenda, napríklad zrušením kvóra účasti. Práve takáto zmena by mohla mať význam pre všetky budúce referendá bez ohľadu na to, ktorá politická strana bude pri moci.
Rovnaká otázka však patrí všetkým politickým stranám, ktoré sa za viac ako tridsaťštyri rokov hlásili k demokracii, no neurobili reformu referenda jednou zo svojich hlavných priorít.
Či tento rozpor nazveme farizejstvom, pokrytectvom alebo iba dlhodobým vedomým zanedbaním systémovej reformy, nech posúdi každý čitateľ sám.
Isté je jedno.
Demokracia sa nemeria počtom prejavov o vláde ľudu.
Meria sa tým, ako často môže ľud svoju moc skutočne vykonávať vo svojej obci, kraji, krajine a zväzku štátov a tým kontrolovať moc politikov.
