reklama

Čo Vlčan netuší alebo vedome ignoruje

Po období rokov 2015 – 2017 ide už prinajmenej o druhý pokus (aj) o kriesenie kanalizačného komunizmu v krajine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nadväzujem na článok Vlčanov biznis alebo reálna pomoc krajine?, v ktorom poukazujem na nedomyslené dôsledky tohto megalomanského zámeru odtrhnuté od prístupu malé je milé (a udržateľné, ak  sa už programovo - a na najvyššej politickej úrovni -  tridsať rokov  oháňame a hlásime k zásadám trvalo udržateľného rozvoja), veľké je dotované.

Okrem toho, že čitateľ pochopí, že za 30 mil. budovateľských eur  by sa dalo realizovať 10 000 projektov s cieľovou sumou 3 000 eur (táto suma predstavuje akýsi stred nadačnej finančnej podpory pre OZ TATRY napr. na výsadbu drevín v krajine),  dávam do pozornosti  publikáciu Aktuálne problémy a škody v rybárstve (január 2016) od kolektívu  autorov, v ktorej na str. 122 – 126 Ján Topercer  - s dôrazom a príkladmi situovanými do oblasti Turca - uvádza:   

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľa podobností s reguláciami vidno aj pri melioráciach, teda závlahách, odvodňovaní rekultiváciach a ďalších opatreniach na úpravu vodného, živinového či iných režimov poľnohospodárskych a lesných pôd v záujme väčších výnosov z nich.

Najväčšie a najtrvalejšie stopy vo vodných ekosystémoch a krajine u nás zanechali zavlažovacie a odvodňovacie stavby, či už hlavné (otvorené i kryté kanály, odvodňovacie priekopy, čerpacie stanice a iné objekty na kanáloch) alebo podrobné (záchytné priekopy a drény, sporadická i systematická rúrková drenáž, príp. regulačná, štrbinová a iné druhy drenáže), často v rozsiahlych sústavách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj históriu tu majú podobnú ako regulácie. Prvé písomné zmienky o úpravách vodných tokov sa objavujú v 12. – 13. storočí a prvé závlahy na začiatku 19. storočia (Ondrochov). Odvtedy rozsah hydromelioračných prác pozvoľna rástol. Do r. 1918 zmeliorovali asi 20 000 ha poľnohospodárskej pôdy a zahradili 7 km bystrín a po r. 1918 meliorovali okolo 47 000 ha, zahradili 159 km bystrín a regulovali 697 km ostatných tokov. Po komunistickom prevrate v r. 1948 prišiel taký prudký nástup, že k r. 1975 celková odvodnená plocha v bývalej SSR presiahla pol milióna ha a závlahy sa roztiahli na 195 404 ha (všetko Fišera & Zachar 1979).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek uisteniam dobovej spisby o „vedecky zdôvodnenom“ programe melioračnej výstavby v bývalej SSR (Fišera & Zachar 1979) dáva napr. posudzovanie zámeru Hydromeliorácií, š. p. Bratislava na rekonštrukciu mnohých starých melioračných melioračných kanálov pod krytím projektu „Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení” trocha iný obraz (Topercer 2015b, c). Ukazuje, že okrem hydromelioračných riešení bola do veľkej časti týchto kanálov a podobných stavieb vstavaná aj veľká časť problémov (najmä budúcich), a to už v čase ich prípravy a výstavby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa dostupných historických údajov (reambulovaná mapa 3. vojenského mapovania z r. 1934, špeciálna mapa 1 : 75 000 z r. 1938, historická ortofotomapa z r. 1950 tu http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/, Miklós a kol. 2002 tu http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ a i.) a vedeckých poznatkov (Dougherty & Hall 1995 a i.) totiž mnohé kanály projektovali a stavali v takých prírodných podmienkach, kde by neboli nevyhnutné, ale ani opodstatnené. Konkrétne v Turčianskej i v iných vnútrokarpatských kotlinách ich často umiestňovali do korýt prírode blízkych malých vodných tokov, pozdĺž ktorých nedochádzalo k žiadnemu vážnejšiemu zamokrovaniu priľahlých pozemkov ani k iným podobným škodám na poľnohospodárskej či inej výrobe – a už vôbec nie vplyvom nejakých katastrofických udalostí. Naopak, niektoré (k. ú. Dubové) v čase povodňových prietokov v Turci prispievali k ich prirodzenému odvádzaniu, zasakovaniu a k splošťovaniu ich vlny.

Aj z toho vidieť, že oné kanály stavali nie na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a dostatočných odborných podkladov, ale skôr na základe ideologických dobových kritérií a postupov typu totalitných politických direktív a plánovačských schém v limitoch centrálne plánovaného socialistického hospodárstva. Tomu zodpovedal aj schematický spôsob výstavby (lichobežníkový priečny profil a zahĺbenie koryta, úplné odstránenie drevinovej vegetácie atď.), ktorý spolu s rozoraním medzí a premenou časti priľahlých úzkopásových polí na veľkoblokové (pozrite historickú ortofotomapu) krajine i poľnohospodárskej výrobe viac uškodil, ako prospel. Zrýchlil odtok, zintenzívnil erózno-depozičné procesy, zvýšil kontamináciu podzemných i povrchových vôd dusičnanmi a inými znečisťujúcimi látkami, narušil dlhodobo stabilizované agroekosystémy, krajinné mozaiky a biotopy významných druhov organizmov vrátane rýb (o. i. neresiská), zmenil mikroklímu, prispel k postupnému vysušovaniu krajiny, zhutňovaniu pôdy, podporil šírenie rozpínavých rastlín ako smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), pichliač roľný (Cirsium arvense), pýr plazivý(Elytrigia repens) atď.

Preto ani navrhované „rekonštrukcie“ takýchto kanálov neriešia podstatné kaskádujúce problémy poľnohospodárskej výroby a krajiny.

Jeden z najvážnejších sa rozprestiera najmä na okolitej veľkoblokovej ornej pôde, je dávno známy (veľká vodná erózia – straty jemnozeme a splachy agrochemikálií – zanášanie a znečisťovanie povrchových i podzemných vôd atď.) a žiada si opatrenia celkom iného typu, známe v EÚ pod pojmom „zelená infraštruktúra“ [COM (2013) 249]. Kanály sa tu totiž budovali v súvise s pozemkovými úpravami okolitej krajiny (odstránenie medzí, zmeny osevných postupov a pod.) a len v tomto súvise by sa ich problémy ako zanášanie a i. dali naozaj účinne riešiť (porovnajte Dumbrovský a kol. 2007). Netreba asi nijak zvlášť dokazovať, že tie sedimenty jemnozeme a iných splavenín v kanáloch nie sú ničím iným ako produktom procesov zrýchlenej vodnej erózie a splachu z celých ich mikropovodí v priamej závislosti od faktorov ako zmenená krajinná pokrývka a manažment, chýbajúce podporné opatrenia (medze, zasakovacie pásy atď.) a ďalšie dávno známe veci (Wischmeier & Smith 1978, Renard a kol. 1997 a i.). Navyše potenciál poľnohospodárskej výroby v tunajších agroekosystémoch – až na niektoré výnimky – nepoškodili „prírodné katastrofy a katastrofické udalosti“ (v literatúre ani v krajine o tom nie sú žiadne dôkazy), ale zjavne najmä pretrvávajúci minulorežimový poľnohospodársky a vodohospodársky „business as usual“, stelesňovaný o. i. stavbami ako tieto kanály. Takže úhrady nákladov na takto poňaté projekty z fondov EÚ (Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020) vôbec nemusia byť oprávnené a EÚ by ich podporu  mala starostlivo a kriticky prehodnotiť. Už aj preto, lebo vo viacerých prípadoch navrhovatelia žiadnymi spoľahlivými argumentmi nepreukázali, že projekty boli riadne posúdené podľa článku 4 ods. 7, 8 a 9 Rámcovej smernice 2000/60/EC o vode. Takisto nepreukázali, či projekty účinne riešia problém narastajúceho sucha. Z ich schematických predstáv v porovnaní so skutočnosťou je zrejmé, že navrhované odstránenie sedimentov a schematická úprava korýt na lichobežníkový priečny profil by okrem narušenia pokročilých procesov samovoľnej renaturácie malých tokov (nezriedka aj prírodoochranne cenných) a narušenia ich pozdĺžnej spojitosti osadením stavidiel mohlo viesť k ich zahĺbeniu a tým v dôsledku hydraulickej spojitosti s podzemnými vodami aj k možnému nepriaznivému ovplyvneniu ich režimov – čiže nie k eliminácii, ale, naopak, k prehĺbeniu problémov so suchom.

Nespomínajú ani možné vplyvy na zraniteľné oblasti s koncentráciou dusičnanov v podzemných vodách prekračujúcou 50 mg.l-1 (viac Smernica 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov), ktoré k r. 2008 zasahovali až 62,5 % výmery poľnohospodársky využívanej pôdy v SR (MPaRV SR 2015). Okrem toho sú navrhované manažmentové opatrenia (schematická úprava na lichobežníkový profil, značné zahĺbenie, odstránenie miestami dobre vyvinutých porastov „náletových“ drevín atď.) poplatné ešte dobe výstavby kanálov a dosť vzdialené od najlepšej dostupnej praxe v odbore [COM(2007) 354, COM(2009)147].

Napokon navrhované „rekonštrukcie“ v mnohých ohľadoch protirečia aj záujmom ochrany prírody a krajiny v zmysle koncepcie „žiadnej čistej straty“ (No Net Loss – Quigley & Harper 2006) a „čistého pozitívneho vplyvu“ (Net Positive Impact – Aiama a kol. 2015) i platnej legislatívy ako zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Smernica 92/43/EHS o ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zničili by cenné ukážky samovoľne konajúcej sa renaturácie malých tokov, ich pozdĺžnu spojitosť a celkovo dobrý až veľmi dobrý ekologický stav. O ňom svedčia priaznivé hydromorfologické zmeny (sprírodnenie pozdĺžneho i priečneho profilu toku, jeho dna i brehov) vrátane obnovy prirodzeného sledu tíšin a prúdivých úsekov (o. i. jedna z najúčinnejších adaptácií na suchá), vyrovnané prietoky (v obdobiach sucha spravidla nevysychajú, pri opačných extrémoch vybrežujú len málokedy a nie rizikovo), dobrá hydraulická spojitosť s podzemnými vodami v nive i kvalita vody, prirodzená rekolonizácia mnohými ekologicky i prírodoochranne významnými druhmi rastlín (v kanáli pri Dubovom z vyšších rastlín napr. hviezdoš Callitriche palustris LR:nt, smlz Calamagrostis canescens, ostrice Carex buekii EN, C. vesicaria, C. nigra, 13 pôvodných druhov drevín vrátane hojnej vŕby Salix triandra a vzácnej S. pentandra), živočíchov [tamže pravidelný výskyt modráčikov Maculinea nausithous CR a M. teleius EN (Apfelová in litt.), čereble Phoxinus phoxinus EN, kunky Bombina variegata LR:cd, skokana Rana temporaria LR:lc, vydry Lutra lutra VU a i.] aj obnova biotopov národného i európskeho významu (tamže najmenej osem: Br8 Bylinné brehové porasty tečúcich vôd, Kr8 Vŕbové kroviny stojatých vôd so Salix cinerea, Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek so Salix triandra, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc s hojnou Carex buekii, 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov s hojnou Phalaroides arundinacea, 3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion, 6430 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach s Filipendula ulmaria a i.). Pozoruhodná je tiež len malá prítomnosť inváznych a rozpínavých organizmov (pri Ležiachove smlz Calamagrostis epigejos, pichliač Cirsium arvense, pýr Elytrigia repens, trsť Phragmites australis, pri Dubovom iba stopovo prvé 2 druhy) a prinajmenej lokálne významné funkcie refúgií (o. i. pre poľovnú zver ako srnec Capreolus capreolus a zajac Lepus europaeus) i koridorov. Tie v Turčianskej kotline cez krátke úseky recipientov zabezpečujú aj dôležité napojenie na riečny ekosystém Turca – biokoridor ÚSES nadregionálneho významu, NPR a územie európskeho významu (SKUEV0382 Turiec a Blatnický potok), s ktorým tvoria celok funkčného nivného ekosystému. Aj naň by navrhované „rekonštrukcie“ mohli mať negatívne vplyvy, a to zďaleka nielen krátkodobé (zhoršenie kvality vody). Pri danej úrovni manažérskej kultúry a technologickej disciplíny by mohli aj dlhodobo poškodzovať až ničiť mnohé významné hodnoty biodiverzity, narušiť kľúčové procesy nivnej dynamiky (erózno-depozičné, kolonizačno-extinkčné a i.) napr. podceňovanými epizodickými vplyvmi odstraňovania sedimentov alebo bariérovým efektom stavidiel a založiť aj nové zdrojové populácie inváznych a rozpínavých organizmov na obnažených brehoch a depóniach sedimentov. Nakladanie s nimi od vyťaženia cez dopravu až po neškodné uloženie je ďalšou nedoriešenou položkou v analýze a posúdení rizík melioračných kanálov a ich „rekonštrukcie“.

 

 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu