Ploty v nás i krajine

Písmo: A- | A+

Módnym hitom sa stalo oplocovanie krajiny ako symbolu vplyvu. Ľudia pred plotom i za plotom, sociálne role rozdelené.

Magnát Beljajev je verejnosti známy z medializovaných informácií  o vybudovanom rybníku - z eurofondovej  podpory na rozvoj cestovného ruchu -  doposiaľ neprístupnom  pre verejnosť.  

V prítomnosti však prebieha ďalší zápas o podobu podtatranskej krajiny, ktorého meritom je nasledovné:   Žiadateľ plánuje vybudovať oplotenie v rámci parciel  KN-E 6759/1 a KN-E 6758/5 v k.ú. Važec z dôvodu  farmového chovu zveri o rozlohe približne 21 ha. Realizácia zámeru je plánovaná v Podtatranskej kotline, v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš v 2. stupni územnej ochrany (ochranné pásmo TANAPu).

Za účastníkov konania sa prihlásili Občianske združenie TATRY a Inštitút pre ochranu prírody. 

Zo stanoviska ŠOP SR – Správy TANAPu:

Riešené územie sa nachádza v území s druhým stupňom územnej ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetná lokalita nie je umiestnená v chránených územiach sústavy Natura 2000 avšak bezprostredne hraničí s SKUEV0146 Blatá a SKUEV0143 Váh s priradeným 4. st. územnej ochrany. 

Podľa miestneho územného systému ekologickej stability je daná lokalita súčasťou evidovaného biokoridoru nadregionálneho významu Bk3m – Beliansky potok Kozie chrbty, ktorý využívajú chránené druhy živočíchov na migráciu najmä veľké šelmy medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx), tiež párnokopytníky, netopiere, zemné cicavce, obojživelníky a iné.

Jedná sa o terestrický biokoridor tiahnúci sa súbežne s hydrickým biokoridorom, ktorého os tvorí širšie okolie údolia Belianskeho potoka spájajúci nadregionálne biocentrá Tatry s Kozími chrbtami. Terestrický biokoridor nie je presne ohraničený a v súvislých lesných komplexoch na začiatku (severná časť biokoridoru – oblasť Hybica, Nad Opálenou), smerom na biocentrum Machy (Hrubý grúň) aj na konci (priestor Strelnice a Zámčiska) má rozptylový charakter. V Liptovskej kotline má charakter mozaiky súvislejších lesných porastov, menších lesíkov, lúk a pasienkov s nelesnou drevinou vegetáciou, v nive Belianskeho potoka sú vyvinuté miestami pomerne rozsiahle sprievodné brehové porasty. Súvislejšie lesné porasty sú zastúpené len v priestore medzi Východnou a Bielym Váhom, v Liptovskej kotline aj v súčasnosti súvislejšie lesné porasty vznikli zarastením bývalých lúk a pasienkov. V porastoch dominuje jednoznačne smrek, prímes tvoria borovica lesná, smrekovec, osika, breza bradavičnatá, na vlhkejších miestach jelša sivá a niektoré druhy krovitých vŕb. Beliansky potok ma charakter zachovalého podhorského toku s výnimočnou diverzitou. Po výstavbe diaľnice D1 a jej oplotení sa sústredila migrácia fauny do priestoru popod most Jánošíková studnička a most Beliansky potok.

V biokoridore Beliansky potok – Kozie chrbty je potvrdený výskyt vzácnych, ohrozených a chránených druhov a druhov európskeho významu flóry a fauny ostrica dvojodmá (Carex dioica), bublinatka menšia (Utricularia minor), vlk dravý (Canis lupus) vydra riečna (Lutra lutra), rys ostrovid  (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), rybárik riečny (Alcedo atthis), orol krikľavý (Aquila pomarina), kaňa popolavá (Circus pygargus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), haja tmavá (Milvus migrans), jastrab veľký  (Accipiter gentilis), kalužiak riečny  (Actitis hypoleucos), rak riečny  (Astacus astacus), vodnár potočný (Cinclus cinclus), šidielko malé (Ischnura pumilio), mlok vrchovský  (Mesotriton alpestris), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), skokan hnedý (Rana temporaria), sluka lesná  (Scolopax rusticola), Sympetrum danae vážka sp., vážka pásavá  (Sympetrum pedemontanum), včelár obyčajný (Pernis apivorus).

Medzi najvýznamnejšie lokality biotopu Prechodné rašeliniská a trasoviská v okrese Liptovský Mikuláš patria aj rašeliniská medzi obcami Važec a Štrba (genofondové plochy Važecké rašeliniská), ktoré sa zároveň nachádzajú v lokalite plánovaného zámeru. Jedná sa o biotopy európskeho a národného významu Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra3 (Prechodné rašeliniská a trasoviská) a ktoré sú zároveň súčasťou regionálneho biocentra Hencnava (Bc6r). Vyskytujú sa tu nasledovné druhy európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Calla palustris, Carexdavalliana, Carex dioica, Carex lepidocarpa, Comarum palustre, Dactylorhiza majalis, Drosera rotundifolia, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Menyanthes trifoliata, Oxyccocus palustris, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Triglochin palustre, Viola palustris.

V rámci ekostabilizačných a manažmentových opatrení bolo pre biokoridor Beliansky potok – Kozie chrbty v rámci RÚSES navrhnuté: neurbanizovať oblasť v okolí diaľničných mostov Jánošíkova studnička a Beliansky potok, neurbanizovať plochy biokoridoru, zabezpečiť primeranú starostlivosť o nelesné biotopy, vylúčiť aplikáciu chemických látok,  zachovať prirodzený charakter Belianskeho potoka,  v lesoch hospodáriť prírode blízkym spôsobom, časti nelesnej drevinovej vegetácie, najmä na zamokrených plochách ponechať bez zásahov.

Požadované oplotenie je navrhnuté v ekologicky cennom území a jeho realizáciou by došlo k vytvoreniu bariéry v existujúcom a funkčnom biokoridore, brániacej toku hmoty, energie a genetických informácií medzi jednotlivými územiami NATURA 2000.

Obrázok blogu

Zápas o krajinu pokračuje ...

 

  

Skryť Zatvoriť reklamu