Milan Rúfus napísal: Dieťa má dve rúčky. Jednu pre mamičku, druhú pre otecka. A tá Katkina je odrazu z jednej strany prázdna.
Dnes je z nej veľká, dospelá žena. Na prvý pohľad sebaistá, krásna, upravená. Vždy vie, čo má robiť, riešiť problémy, prekonávať prekážky, ochrániť sa sama.
Je však sama a túži po láske. Chýba jej objatie, muž, istota. Ako prekročiť vlastný tieň a dať mužom opäť šancu? Chcela milovať, no nevedela. Chcela dôverovať, no bála sa. Zo strachu pred opustením sa nikdy nedávala do vzťahu celá. Muži to vycítili a paradoxne odišli. A ona mohla opäť vyhlásiť: Muži opúšťajú!
Žiaden z nich sa však neodhodlal skúmať jej nežné srdce, objaviť v nej tú ženskosť, ktorú jej jej prvý muž nepomohol odhaliť, vydržať a počkať, kým sa jej rany zahoja.
Koľko je dnes takých zranených a ubolených dievčenských duší, ktorých otcovia miesto pohladenia, objímajú poháre v krčmách alebo sú kvôli práci v zahraničí? Alebo v náručí mileniek?
Z dievčatiek sa stávajú mladé ženy, hľadajúc svoju neobjavenú identitu a krásu v hrubom správaní, v alkohole, hľadajúc lásku v sexuálnych dobrodružstviach, hľadajúc pochopenie vo feministických hnutiach alebo v objatí iných zranených žien.
Mnohí otcovia ani nevedia akú majú moc. Koľko môžu svojim deťom dať, ale koľko môžu aj vziať.