V nádhernom Lednicko-valtickom areáli už bol snáď každý. Nachádza sa kúsok za hranicami, a v spojení s miestami ako Pohansko a Mikulčice vznikol zaujímavý výlet – tak trochu cestovanie v čase. S kamoškou sme sa stretli na železničnej stanici v Břeclavi. Pri káve som jej povedala, že ma zaujímajú historické miesta a ruiny. Odpoveď „Jó toho jsem si všimla“ som zobrala som to ako jej súhlas a výlet bol jasný. Sadli sme do auta a náš trip za začal v slovanskom hradisku Pohansko, ktoré je vzdialené približne len 4 km od Břeclavi. Ide o rozsiahle veľkomoravské nížinné hradisko medzi ramenami rieky Dyje. Tu sa začala naša cesta po stopách starých Slovanov.
Slovanská polozemnica v archeoskanzene predstavuje repliku veľkomoravského obydlia s typickým malým, do zeme zapusteným priestorom.
V interiéri loveckého zámočku Pohansko sa nachádza stála archeologická expozícia vzácnych šperkov, zbraní, keramiky a nástrojov.
Následne sme sa presunuli 22 km pozrieť Slovanské hradiště v Mikulčiciach. Na menšom a dosť provizórnom parkovisku pred areálom bolo jedno auto, ktoré práve odchádzalo. Ukázalo sa, že centrum Veľkej Moravy s archeologickým areálom sme mali akoby len pre seba. Na prvý pohľad tu nie je až tak veľa, len tráva, krajina a v nej pôdorysy dávnych stavieb. Práve pohľad na základy kostola vo mne vzbudil zmes hrdosti a pokory. Na to, čo naši predkovia dokázali a koľko času od tej doby uplynulo.
Tento výlet nepatrí do kategórie lukratívny a už vôbec nie exotický. Avšak pomenovanie „kolíska našej histórie“ mi príde výstižné. Tu sa kládli základy našej identity. Miesta, ktoré spája bohatá kultúra, dejiny a príroda. Miesto, kde Cyril a Metod šírili vieru, priniesli písmo. Naše písmo. Vďačíme im za jazyk, ktorý je kľúčom ku pochopeniu a k vzdelanosti.
Z Mikulčíc sme cez most ponad Moravu potom prešli do Kopčian pozrieť Kostol svätej Margity Antiochijskej. Nemohli sme vynechať zastavenie sa pri najstaršom zachovalom kostole v strednej Európe. Výstavba sa datuje do 9. – 10. storočia.
Aj tam na nás čakal pokoj, aký sa dnes už len tak nevidí. Kostolík, ticho, polia – aj obyčajná desiata na takomto mieste chutí inak.
Keďže sme navštevovali historické miesta, na náš zoznam zastávok sa dostal aj historický mlyn Starý Poddvorov.
Turistická rozhľadňa Kobylí vrch a Stezka nad vinohrady boli pre zmenu o širokých výhľadoch do krajiny, zvlnené vinice sa ukázali v celej svojej paráde.
Bodku za celým dňom sme dali pri západe slnka pri kaplnke Hradištek.
Vychádzky v Lednicko-valtickom areáli nás zaviedli ku Kolonáde na Reistně, Rendezvous-Dianinmu chrámu, Minaretu, Janohradu a dostali sme sa až ku plavebnému prístavisku.
Nastúpili sme na loď a pokojná plavba po Starej Dyje ponúkla pohľady z inej perspektívy a odpočinok pre naše nohy aj oči.
Počas plavby sme pozorovali vodné vtáctvo v jeho prirodzenom prostredí a sprievodca nám rozprával fascinujúce fakty o tunajšej divokej prírode a lužných lesoch.
K historickým a výnimočným miestam južnej Moravy patria vínne sklepy v pamiatkovej rezervácii Petrov-Plže. Nachádza sa tu približne 80 sklepov, ktoré miestni vinári začali budovať od 15. storočia.
Sú pre ne typické slovácke ornamenty na snehobielych stenách a výrazný modrý pás. Niektoré boli otvorené, mohli sme dovnútra nahliadnuť, porozprávať sa, dopriať si malú ochutnávku a samozrejme aj zakúpiť zásoby vínka.
Tradičnú ľudovú architektúru sme si pozreli v areáli Moravských Kopaníc, ktorá je v Skanzene Strážnice.
Vľavo je stodola, zrubové drevo je natreté vápnom. Vpravo je replika obytného domu – chalupy, ktorá je ohádzaná aj hlinou a tiež natretá bielym vápnom. Stodola bez omietnutia sa mohla prirodzene vetrať a na druhej stavbe hlina chránila dom pred požiarmi a fungovala ako izolácia.
V skanzene Strážnice sa nachádza okolo 60 historických objektov, ktoré znázorňujú regionálne areály bývania, sušiarne ovocia, historické mlyny.
Neskôr sme pozreli aj Baťov kanál. Táto historická vodná cesta, ktorú v 30. rokoch vybudovala firma Baťa na prepravu uhlia, dnes ponúka vyhliadkové plavby.
Spravili sme si len krátku, príjemnú vychádzku po prístave a deň sme zavŕšili výbornou kávou s výhľadom na plynúcu vodu. Pohľad na cyklistov pri vedľajšom stole nám potvrdil, že toto miesto je skutočným rajom pre cykloturistiku.
Naše putovanie sme symbolicky ukončili na Velehrade, jednom z najvýznamnejších pútnických miest v Česku. Interiér tamojšej baziliky nás očaril svojou monumentalitou.
Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda pripomína nielen pôsobenie solúnskych bratov, ale aj dlhú kresťanskú tradíciu regiónu.
Práve tu človek najsilnejšie pocíti odkaz dvoch vierozvestcov z dnešného Grécka. Dovtedy, kým prišli Cyril a Metod, boli uznávané len tri posvätné jazyky – hebrejčina, gréčtina a latinčina. Oni dvaja však vytvorili naše písmo a priniesli jazyk, ktorému naši predkovia rozumeli. Zrovnoprávnili našu reč s tými najväčšími jazykmi sveta a dali nám vzdelanie.
Tento výlet bol krásny práve tým, že bol cestou po pamiatkach, s objavovaním príbehov – našich dejov. Som rada, že dnes môžem povedať : „Bola som tam“. Na tomto území položili predkovia základy našej identity, našej DNA, pokory, viery. Možno práve preto stojí za to tieto miesta občas navštíviť – nie ako veľké turistické atrakcie, ale ako pripomienku toho, odkiaľ sme prišli.
Rozlúčili sme sa so slovami : Brzy naviděnou ! Áno, vidíme sa čoskoro a teším sa na ďalší výlet.
