Stíha byť starosta v Bratislave súčasne aj plnohodnotným poslancom? Pozícia starostu je práca na plný úväzok a povinnosti poslanca vyžadujú ďalších X hodín, resp. skôr dní navyše. Poslanec by sa mal okrem zasadnutia zastupiteľstva zúčastňovať aj poslaneckých komisií a dozorných rád mestských spoločností. A to znamená nielen aktívnu účasť, ale aj naštudovanie materiálov, o ktorých sa bude rokovať. Ďalej musí poslanec zo zákona informovať svojich voličov o svojej činnosti.
Táto téma je v Bratislave celkom aktuálna, nakoľko v mestskom zastupiteľstve je 15 starostov zo 17 možných (nie sú tam len starostovia Dúbravky a Rače, ktorí ale ani nekandidovali za poslancov). Čiže až tretina poslancov z celého parlamentu sú starostovia. Pozrime sa cez niektoré štatistiky, ako sa im darí byť poslancami.
Slabšia účasť na zasadnutiach mestského zastupiteľstva
Starostovia majú v priemere slabšiu účasť ako bežní poslanci. Kontrola dochádzky cez prezenčné listiny môže mýliť, lebo poslanci sa po príchode síce zapíšu, ale niektorí už na obed odchádzajú a odchody sa nezapisujú. Príklad: MsZ 9/2025, kde neúčasť uvádzajú len 2 poslanci, ale v zápisnici, str.265, hlasovanie č.43 až 12 poslancov je neprítomných a 5 poslancov nehlasovalo.
Dochádzku lepšie odzrkadľuje účasť na jednotlivých hlasovaniach k bodom programu. Ale ani to nie je ideálne, nakoľko sa bohužiaľ stáva, že poslanec odíde a zabudne si kartičku v hlasovacom zariadení. Systém v takom prípade eviduje prítomnosť, ale samotné hlasovanie neprebieha. Zaujalo to aj AI, keď som ju poprosil urobiť štatistiku hlasovaní za rok 2025. Výstižný nadpis “Present but Silent” som v obrázku ponechal aj s vygenerovanou chybou/preklepom od AI:
Z týchto dôvodov je najsprávnejšie hodnotiť účasť na zasadnutí podľa uskutočnených aktívnych hlasovaní k jednotlivým bodom programu. Magistrát našťastie takúto štatistiku poskytuje (rok 2024, rok 2025) a nemusel som počítať jednotlivé hlasovania manuálne.
Prehľad aktívnej účasti na hlasovaniach spolu za roky 2024-2025 (starostovia su farebne zvýraznení)
Ak by v zastupiteľstve neboli štyria poslanci NR SR so slabšou účasťou (čo je na samostatnú tému, ktorej sa venovala v minulosti M.Hilbertová v článku SME: Viac funkcií stíhajú poslanci len ťažko), starostovia by dopadli ešte horšie.
Starostovia sa menej angažujú v poslaneckých komisiách
Je to vidieť už na samotnom členstve v komisiách. Polovica starostov sú členmi maximálne 1 komisie, bežní poslanci majú v priemere 2 komisie.
Niektoré komisie sú špeciálne, zasadajú menej často ako bežné komisie, čo tiež treba uvážiť (je to zvýraznené v prehľade nižšie).
Účasť na jednotlivých zasadnutiach komisií. Prehľady: rok 2024, rok 2025.
Aktivita počas zasadnutia. Občas sa ako občan zúčastňujem zasadnutia komisie a musím bohužiaľ povedať, že starostovia (až na výnimky) sú pasívnejší ako bežní poslanci.
Prehľad členstva starostov v poslaneckých komisiách
(v stĺpci BK je počet bežných komisií, ktoré sú zvýraznené boldom)
Členstvo a účasť v dozorných radách
sú tiež poslabšie. Starostovia sú priemerne členmi v 1 dozornej alebo správnej rade. Bežní poslanci majú priemerne 2 členstvá. V prehľade to zachraňujú starosta Lamača a starostka Devína:
To, akú majú starostovia reálnu účasť na zasadnutiach dozorných a správnych rád, sa bežným spôsobom nedá zistiť, lebo zápisnice alebo aspoň prezenčné listiny nie sú zverejňované. Neverejnosť zápisníc čiastočne chápem, ale prezenčné listiny alebo štatistiku dochádzky v dozorných radách by magistrát mohol zverejňovať. Bol by to ďalší krok k väčšej transparentnosti.
Niektorí starostovia sú dokonca aj župní poslanci
čiže majú až 3 funkcie. Štatistiku účasti starostov na hlasovaniach v župnom zastupiteľstve a na zasadnutiach komisií nemám spracovanú (dá sa nájsť na novom portáli BSK). Ale minimálne členstvo v komisiách je slabšie: D.Čahojová ( Mandatová komisia), J.Hrčka (Mandatová k.), M.Chren (Finančná k.), J.Krúpa (Dopravná k., k. Socialnych vecí), J.Uhler (Dopravná k.), M.Zaťovič (Dotačná k., k.Školstva a športu, pozn.: nie je mestským poslancom). Bežní poslanci maju 2 až 4 komisie.
Odporúčania
Z vyššie uvedených dôvodov si myslím, že starostovia vo všeobecnosti nezvládajú alebo nechcú zvládať byť aj plnohodnotnými poslancami. Každý kandidát na starostu by mal dobre zvážiť, či bude kandidovať aj na poslanca mestského alebo župného parlamentu. Za mňa sa radšej sústrediť len na funkciu starostu a za poslancov odporúčať voliť iných spriaznených kandidátov. Takto budú mať starostovia v mestskom, či župnom parlamente „svojich ľudí“, ktorí sa budú venovať funkcii poslanca naplno.
Zároveň sú starostovia podľa štatútu mesta automaticky členmi mestskej rady, čo im dáva možnosť aktívne sa zapájať aj do rozhodovania mesta, bez potreby byť členom parlamentu.
Rovnako apelujem aj na voličov, aby sa pred voľbami nad touto témou zamysleli a multi-kandidátov s ňou konfrontovali. A rozhodli sa voliť daného človeka na viac pozícií len vtedy, keď im to dostatočne vysvetlí.
Zákonné obmedzenie kumulácie funkcií
Aktuálne je tento problém len v morálnej rovine, lebo zákony dovoľujú kandidovať paralelne na starostu aj poslanca a aj dané funkcie spolu vykonávať.
Bohužiaľ sa dá predpokladať, že väčšine voličov je to jedno, čiže aj kandidátom na kumulované funkcie to bude jedno. Preto by som chcel otvoriť verejnú diskusiu a hľadať legislatívnu úpravu, ktorá by zakázala kumuláciu funkcie starostu a poslanca.
V článku sa venujem najmä starostom mestských častí Bratislavy, ale týka sa to aj Košíc, kde to už tiež riešia. A téma sa dá rozšíriť celkovo na starostov obcí a primátorov miest na Slovensku, aby nemohli byť zároveň poslancami na župe alebo v NR SR.
Ak je to potrebné riešiť systémovo pre celé Slovensko, najvhodnejšie je to upraviť v Zákone o obecnom zriadení, na novelu ktorého netreba ústavnú väčšinu. Ak sa tento problém týka skôr miest Bratislava a Košice, kde je viacstupňová samospráva, môžu sa novelizovať zákony pre tieto mestá. Alebo počkať až na dlho očakávanú reformu verejnej správy.
Zákony
ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v platnom znení („zákon o ochrane verejného záujmu”)
zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení
§ 13 ods. 3, funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou poslanca obecného zastupiteľstva, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, predsedu VÚC a vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy alebo funkciou prokurátora.
zákon č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
Disclaimer
Tento článok nie je namierený proti žiadnemu konkrétnemu starostovi alebo starostke. Poukazuje systémovo na možné negatíva kumulácie funkcií. Súčasných starostov plánujem s touto témou osloviť a ich prípadné odpovede pridám do článku. Uvedomujem si, že by to bolo lepšie spraviť pred jeho vydaním, ale chcel som stihnúť obdobie, kedy sa už začínajú oznamovať prvé kandidatúry na tohtoročné samosprávne voľby.
