Daj tomu spád 1

Ten večer si zapamätám...boli sme, boli sme úplne iný.Gabriela bola zrazu dievča, ktoré nemalo zábrany. Na chvíĺu ma to zarazilo. Veď to je predsa moja rola! Tak na tomto sme sa nedohodli dievčatko. Vrtelo tu tým polonahým vychrtlým zadkom ako keby jej tento svet odjakživa patril. Som si viac ako istá, že nám obom išlo o to isté, uloviť si toho druhého. Toho krásneho,vyčesaného,jej rukou už vychovaného a toho môjho pre ostatných hm tak trochu divného.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

1.Kapitola -Chodiaca príťažlivosť

Už dhšiu dobu som mala v pláne navštíviť kurz španielčiny. Môj šéf ma stále presviedčal, že je to pre moju prácu potrebné. Keď som ho krásnym úsmevom ala holywood star prinútila aby mi kurz platil hneď mi bolo jasné kde strávim nasledujúcich pár jesených podvečerov...Vošla dnu, trieda bola úplne plná. Zrazu boli všetky oči nalepené na mne. Síce som na to bola zvyknutá a lichotilo mi to, tieto pohľady však nevyžarovali mojím smerom zrovna odbiv. Šlo skôr o akési podozrivo skúmavé ultra brutal zavistlivé škerenie sa. Ach jasné, zas som si nezapla blúzku až ku krku. Vyučujúca ma predstavila ostatným ako „vaša nová spolužiačka“ dosť ma to pobavilo a zas som sa cítila ako na strednej. Zbežne som si prehliadla osadenstvo môjho kurzu. Holohlavý chlapík, ktorý si obžúva nechty, nejaká pubertiačka s mp3 prehrávačom a drsným výrazom v tvári, staršia pani hrabúca sa v slovníku, vedľa nej pekný,mladý chalan asi vysokoškolák. Skúsila som očný kontakt spolu s úsmevom no nič sa nedialo. Úplne zadnej lavici ženská. Pekne namaľovaná,upravené vlasy skvelý vkus, ale zarazila ma jedna vec. To všetko podstatné som si všimla až neskôr. Viac ako to celé pozlátko ma zaujal jej pohľad. Zvláštne hypnotizujúci, nevtieravý, uprimný a zároveň tak veľmi smutný. Jediné volné miesto bolo vedľa nej a tak som neváhala a sadla si tam. Trieda sa už ukludnila a pokračovala v jej bežnom ruchu. Ona sa otočila a spýtala sa :“ Si na chlapov že?“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neuverili by ste, ale táto veta mi zmenila život.

„Nesmej sa tak nahlas Gabi“, povedala som s plnými ústami brokolice.

„Všímaj,všímaj! Napríklad toho chlapíka s novinami.“ Vyštekla to tak rýchlo a s tak pravou zanietenou detskou radosťou v hlase, až som sa zlakľa.

„Stavím sa, že celý čas sa chudák len tvári že číta noviny a namiesto toho ma sleduje ako si tú vydličku zvodne znova a znova pchám do úst.“ Chvílu som ho pozorovala a všimla som si, že presne to vážne robil. Jeho malé hnedé oči sa ani len nepohli a tíško presdsierali, že čítajú. Na chvílku som sa pozabudla vo svojich myšlienkach a predstavách o jeho živote a uvedomila si, že na neho zazerám. Vážne by ma zaujímalo ako sa máva, či má manželku, deti a milenku. Ved dnes je to predsa v móde nie? Sadnut si do reštiky a obkukovať mladé mäsko,hodiť očko,zaplatiť účet,tvariť sa milo,vyžiť,použiť,zenužiť a spokojne odísť..Tak som sa radšej znova vratila späť na svet s vermíru myšlienok. Videla som pred sebou nádhernú ženu s obrovskými zelenými očami. Volala sa Gabriela a bola neobyčajne nepriesvitná. Najviac sa mi na Gabi páčil ten jej večný optimizmus. Je od prírody silná žena. Aj keď vedela že ju v robote čaká hŕba papierov a potom nepríjemná porada počas ktorej mala prezentovať svoj nový projekt, na ktorý sa samozrejme včera ani raz nepozrela, nestrácala nádej že „to predsa len nejak uhrá“. Jej kominikačné schopnosti by jej závidel nie jeden politik ci novinár. Dakedy stačil jeden úsmev, dakedy monológ typu : “ A vieš Janči....zápcha na Zeleninovej ulici, červené semafory, babka mi skočila do cesty. Ty vieš aká som bola vystrašená? Mala som pri sebe vejárik, tak som sa upokojila ale šoky,šoky čo ti budem hovoriť? Ale mam pre teba tu najlepšiu kavičku od najlepšej zamestnankyne pre najlepšieho šéfa.” nevinný úsmev,vzdušný božtek a vec vybavená. A dakedy nepomohlo nič, ani svätená voda...

SkryťVypnúť reklamu

„Ty, Viki čo keby sme takéto bytové párty robili častejšie?“ vyrušila ma z prúdu myšlienok Gabi.

„Zlatko keby som si aspoň polovicu pamätala, tak ti aj odpoviem.“ po tejto vete ma zas rozbolela hlava. Asi je fakt pravda, že všetky bolesti sa začínajú prejavovať len na základe ľudskej psychiky. Mozog si zmyslí, že by ho asi (po takom fláme) mala bolieť hlava alebo brucho alebo čokoľvek iné a hop! Na svete je bolesť. Samozrejme alkohol je vážne sviňa to treba uznať.

„Nie, nie, počúvaj ma teraz. Vieš ten chalan z V.I.P párty toho Dj-a v Berlíne.“ hodila na mňa taký prosiaci kukuč že som jej jednoducho musela povedať pravdu.

SkryťVypnúť reklamu

„Áno pamätám si. Taký čierny, teda opálený, zelené oči, pevné svaly, spala si s ním však?“

„To nie je teraz podstatné“ , prevrátila očami,vyfúkla dym a pokračovala. “Rozbieha modelingovú agentúru u nás v Blave. Áááá kedže mňa z tej najlepšej agentúry na Slovensku kôli tebe vykopli....“

„Láska prečo to spomenieš vždy keď mám dobrú náladu?“ Skočila som jej do reči už dávno načvičenou vetou. Toto bola asi jedina vojna, ktorá medzi nami za tie roky stále pretrvávala. Gabriela mi totiž nikdy nevedela odpustiť, že raz prišla na fotenie opitá, zdrogovaná a totálne rozbitá. Keby som vtedy vedela že o pár hodín po párty bude fotiť nikdy by som jej nedovolila aby sa tak zničila. Darmo som jej milión krát vysvetlovala že to nie je moja vinna. Neodpustila mi..

SkryťVypnúť reklamu

„Dobre dobre prepáč. Ide o to že potrebujem plán ako sa do tej jeho nablýskanej agentúry dostať vieš miláčik? Nemôžem predsa robiť prácu ktorá ma nebaví. Vieš, že to už dlho nevydržím. A z čoho potom budeme žiť?“ Potiahla si taký veľký šluk, až som si myslela že ho vyvráti von aj spolu s nízko kalorickým šalátom.

„Ejha, toto vyzerá na zaujímavý mesiac...“ chcela som pokračovať , no v tom mi zazvonil telefón a šéf mi oznámil, že práve meškám hodinu na stretnutie a že ma viac nemienia čakať.

„Ups. Utekám Gabi. Volal mi šéf. Dik za obed, zajtra platím ja.“ Zdvihla som sa tak rýchlo až som zhodila lyžičku a polovica reštaurácie sa otočila.

„Ach. Bež a večer sa vidíme.“

Ako som sa za ňou ešte stihla obzreť, všimla som si jej výzývajúci pohľad na chlapíka od vedľajšieho stola. Asi zas nemala pri sebe peniaze.

Večer sme si sadli pred TV s plnými miskamy zmrzliny. Milovala som každý jeden večer v kresle s mojou najlepšou priateľkou, spiraznenou dušou, spovednicou a nieviem čím iným ešte. Zo začiatku to vždy bolo len také obyčajné sumarizovanie dňa. Pár klebiet..kto, s kým a kde. No keď príšla Gabi s flašou whiskey v ruke...vedela som čo sa bude diať. Neskôr si pamätám iba útržky a hysterický smiech Gabi nad osudom chudáka zakladateľa modelingovej agentúry Mareka. Presne toho Mareka ktorý v tomto našom spoločnom osude znamená veľmi veľa....

Monika Palušáková

Monika Palušáková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narocna,drza,ambiciozna,iniciativna,protivna,hrava,zaujimava,uhundrana,leniva,originalna,hlasna,neposedna,nakazliva,mlada,neobjavena...milovana,nenavidena. Neobycajne obycajna Zoznam autorových rubrík:  Daj tomu spádSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu