Celé more snehových vločiek.
Nahradí mi zrnká soli, ktoré štípali ma na tvári.
Ale úsmev to nevyčarí.
Čakala som niečo iné, ako je bezduchý chlad,
ktorý zmrazil všetko čo som mala rada.
Na nič nemyslím, lebo už viac nemôžem.
Myslela som, že práve dnes rozkvitne ruža
a budem ju môcť ovoňať z jej vnútra.
Na mojom rozbitom okne vidím bielu ružu,
Dotknem sa jej a čosi ma pichne do dlane
ale po prstoch nesteká nič červené.
Túžim po tom, aby dnes rozkvitla živá ruža.
Nevadí mi, že ma pichne do dlane a namiesto sĺz tichý pramienok krvi vyvrie...
...možno dnes rozkvitnú ruže aj keď je sneh...