Slovensko, špeciálne rurálne oblasti, a to už od čias pred komunizmom, stále trpia akousi zvláštnou letargiou, pohodlnosťou, niekde až chorobným konzervativizmom a vrúcnym vzťahom k politickému populizmu. Na Slovensku to často trvá dlhšie, kým sa veci pohnú tým správnym, vzhľadom na aktuálne okolnosti, nevyhnutným smerom. Nielen západným EU krajinám trvá prispôsobenie sa a vydanie sa správnym smerom oveľa kratšie.
Slovensko má problém s rurálnymi oblasťami. Lietam domov na Slovensko veľmi rád a pravidelne. Pri poslednej návšteve som bol šokovaný. Ak podporujete Ukrajinu a nachádzate sa v malebnej obci neďaleko Banskej Bystrice, ste pravdepodobne v menšine. Dianie na Slovensku sledujem dosť intenzívne, no názory v obci ma ajtak šokovali. Viem, že obcí, kde ľudia rozmýšľajú podobne prorusky je na strednom a východnom Slovensku nebezpečne veľa. Ľudia v takýchto obciach sú masívne bombardovaní klamstvami.
Opravte ma ak sa mýlim, no zo strany Ministerstva vnútra neregistrujem akúsi extra iniciatívu daný stav meniť. Teda okrem aktivít policajného zboru na Facebooku a Instagrame. Dobrá práca. Ďakujeme za oslovenie mladších. No čo so staršími, ľahšie manipuľovateľnými a konzervatívnejšími? Ako vyvracia štátna správa hoaxy tam? Akú úlohu v boji proti ruským nezmyslom zohráva cirkev? Dôchodca nechápe ako fungujú algoritmi na youtube. Myslí si, že ak mu youtube ponúkne nejaký proruský nezmysel, ten istý nezmysel vidia aj ostatní a tým pádom je to pravda. Staršie generácie majú veľký problém zorientovať sa a to je pre vývin a smerovanie krajiny v tejto dobe extra nebezpečné. Ak má Ministerstvo vnútra aj iné antiruské aktivity ako stránky na Facebooku a Instagrame, silné proruské smerovanie rurálnych oblastí na Slovensku sú teda len dôkazom, že štátne aktivity v boji proti hoaxom a ruskej propagande nefungujú. Neregistrujem žiadnu antiruskú spoluprácu medzi Ministerstvom vnútra a RTVS, RTVS ako hlavným informačným zdrojom pre starších ľudí žijúcich v rurálnych oblastiach. Alebo antiruskú spoluprácu Ministerstva vnútra s vedením Rímskokatolíckej cirkvi. Alebo antiruskú spoluprácu medzi Ministerstvom vnútra a samosprávami, a to s jediným cieľom - trefne a veľmi intenzívne informovať prevažne starších ľudí o Rusku ako o možnom nebezpečenstve, napríklad formou informačných materiálov distribuovaných Miestnymi alebo farskými úradmi.
Pre jeden slovenský denník nie je problém vyrobiť a distribuovať magazín do škôl, kde si školáci, špeciálne školáci žijúci v problémovejších regiónoch v strede a na východe krajiny, prečítajú všetko o tom, ako sa pred nebezpečnou ruskou propagandou brániť. Na magazín sa vyzbierali čitatelia. Problém ale môže nastať vtedy, ak daný magazín pod hlavičkou liberálneho denníka donesie školák domov. Taká starká ten magazín hneď zavrhne už len kvôli logu liberálneho denníka. Ak by táto pani dostala antiruský informačný materiál do schránky s logom Ministerstva vnútra, alebo ak by jej ho dal do rúk sám miestny pán farár, dôveryhodnosť informácií v danom materiáli automaticky stúpne.
Je štátnej antiruskej iniciatívy naozaj dostatok? Existuje antiruská iniciatíva cirkví? Nestačí, že Slovensko je vrámci EU na hanebnom druhom mieste v počte ľudí, ktorí dokážu uveriť nezmyslom?
Je otázne, kam nás neadekvátna aktivita štátnej správy a cirkví podporovaná národnou letargickou náladou dovedie. Vedie nás ale napríklad tam, že kým si mestá žijú vo svojej proukrajinskej bubline, do malebnej stredoslovenskej obce Vás pohodlne odvezie autobus, ktorý má na tienidle predného skla okrem obrázku panenky Márie a bujného poprsia akejsi slečny aj fotku veľmi nebezpečného Putina. A nikomu to nevadí. Nevadí to vodičovmu zamestnávateľovi z mesta neďaleko Banskej Bystrice, nevadí to cestujúcim, nevadí to nikomu.
Drahá štátna správa a cirkvi, čím skôr začnete bojovať s ľahostajnosťou a národnou letargickou náladou vo vlastných radoch, tým skôr uvidíme v rurálnych oblastiach menej bizarných tienidiel na sklách prímestských autobusov.