Pohoria obklopujúce Turčiansku kotlinu ponúkajú široký výber túr, od ľahkých, ako napríklad výstupy na turčianske hrady, až po náročné, ako výstup na Chleb alebo Veľký Kriváň.
Lysec s deväťsto metrami prevýšenia je náročnosťou niekde v strede, aj keď dosť závisí od toho akú má turista kondíciu.
Ja som bol pred posledným májovým výstupom na Lysci štyri krát, vždy v zime. Prvýkrát pešo a potom tri krát na lyžiach. Na pešie túry na rôzne vrchy som chodil vždy v jeseni alebo zime, no aj túry v lete alebo na jar majú svoje čaro.
Začal som ako vždy v obci Belá Dulice, zamieril som do Jasenskej doliny. V tejto doline je lyžiarske stredisko v ktorom som sa naučil lyžovať.
Turistický chodník vedie z Belianskej doliny, ale aj keď som chodil na Lysec na lyžiach, tak som stúpal po zjazdovke v Jasenskej doline. Takto som išiel aj teraz.
Na hrebeni sa napájam na značku a idem po lesnej ceste s miernym stúpaním. Po čase je potrebné odbočiť doľava na chodník ktorý sa vinie strmším svahom.
Po zdolaní tohto úseku sa turista ocitne na hrebeni, kde severná strana je porastená smrekmi a južná odlesnená. Asi preto je názov vrchu Lysec.
Výstup pokračuje v hôľnom teréne až na vrchol. Z vrcholu sú pekné výhľady na západ, na Turiec, Lúčanskú Malú Fatru, Žiar a za ním ležiace pohoria, na juh, na Tlstú, a hlavný hrebeň pohoria s vrchmi Borišov a Ploská. Na východe je vidieť Čierny kameň, Rakytov, časť hrebeňa Nízkych Tatier a Západné Tatry.
Na tejto túre som testoval nové turistické topánky. Prvýkrát som ich mal obuté na túre na Zniev koncom apríla a vtedy sa mi urobili otlaky, ale to bolo preto lebo som mal zlé ponožky. Tentokrát som si dal iné ponožky a otlaky sa mi neurobili, takže topánky sa osvedčili.
Na záver pridávam niekoľko fotografií. Slnko na konci mája je dosť ostré, čo fotografovaniu moc nepraje, ale aj tak je pekne vidieť hory so zmiešanými lesmi, kde smreky majú tmavozelenú farbu a buky jasnozelenú.
