Putin je náš úhlavný nepriateľ

Cestoval som vo vlaku. Sedel som sám, vedľa mňa boli položené dva plášte na bicykel, ktoré som kúpil v Bratislave

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Na jednej zo zastávok, si ku mne prisadol nejaký starý ujo.

Tak ako to majú takíto ľudia vo zvyku, len čo sa vlak pohol, ujo vytiahol igelitku, nedočkavo z nej vybral rožky, vajcia, tlačenku, salámu, cibuľu, šišky s lekvárom a začal to do seba tlačiť. Pažravo hltal, až kým všetko nezjedol. Potom si pooblizoval prsty a poutieral ich do nohavíc.

Vlak uháňal a neznámy starček, sediaci oproti mne, na mňa neprestajne gánil, zazeral. Popri tom mľaskal, cvakal zubami a cmukal ústami, evidentne sa snažiac pritiahnuť moju pozornosť. Naveľa som sa na neho pozrel.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

– Dobrý deň, – spustil okamžite. – Ak dovolíte, predstavím sa vám. Som major Žaludík, a pracujem v oblasti vojenstva a bezpečnosti. Cestujem týmto vlakom len preto, lebo sa mi pokazilo auto. Potom ukázal na plášte, ležiace vedľa mňa. – Prosím vás, to sú gumy na váš bicykel?

– Áno môj, – odvetil som.

– A to vás baví, len tak pedálovať? Čo z toho máte? Ešte vás niekto zrazí a budú vás musieť liečiť, na náklady daňových poplatníkov. Prečo si svoju nadbytočnú energiu, nevybíjate nejakým užitočnejším spôsobom, napríklad prácou na záhrade?

– Porozprávam vám jeden vtip, – povedal major Žaludík po chvíli. – Cyklista sa vrátil z výjazdu. Kráčal hore schodmi v paneláku, na pleci niesol bicykel. Zacítil zápach spáleniny. Komu zase niečo prihorelo? Dával si otázku. Pani susedka, pýtal sa, keď ju stretol; neprihorelo vám kuriatko v sporáku? Dobrý deň, pýtal sa ďalšej; nepripieklo vám niečo? A keď prišiel pred svoje dvere, zistil že mu vyhorel byt.

Skryť Vypnúť reklamu

– A ak sa môžem opýtať, – ozval sa po ďalšej chvíli ticha. – Kam cestujete?

– Do Vrútok, – odvetil som.

– Hm, takže do Vrútok, – prikývol on. Potom na mňa podozrievavo pozrel. – A naozaj necestujete nikam ďalej? – spýtal sa úzkostlivo.

– Nie, nikam ďalej necestujem, – znela moja odpoveď.

– Lebo viete, keby ste išli stále ďalej a ďalej na východ, tak by ste sa nakoniec dostali až do Ruska.

– Necestujem do Ruska, čo by som tam robil?

– Presne tak, čo by ste tam robili. V tej krajine, je len blato a zemľanky, bieda a alkoholizmus. Oni sú sto rokov pozadu. Iba by vás tam okradli a zabili. Nič dobré by ste z toho nemali, keby ste išli do Ruska. Ani z Ruska nič dobré sem neprišlo. Obsadili nás na tankoch a okupovali. Keby nebolo Rusov, mali by sme sa dnes lepšie ako v Rakúsku. Víno a pálenka by striekali z fontán, pečené holuby by nám padali samé do úst. Ale nič z toho nie je, lebo kam stúpi čižma ruského vojaka, tam tráva neporastie.

Skryť Vypnúť reklamu

– Rusko, to je proste totálne humusácka krajina, – pokračoval major Žaludík. – Takú žiadny normálny človek, nemôže podporovať. Takú krajinu, majú radi iba nešťastní a frustrovaní ľudia, ktorí sa nevedia uplatniť v živote. A samozrejme, k Rusku sa hlásia extrémisti. Každý, kto nejakým spôsobom vyjadruje sympatie k Rusku, je extrémista a pre takých ľudí, niet v našej spoločnosti miesto.

– Vari je každý z nich extrémista? – vyhŕklo zo mňa.

– Veru každý. Buď je to fašoun alebo ultraľavičiar. My už mu niečo našijeme.

– A videli ste toho ich Putina? – spýtal sa ma. – To je náš úhlavný nepriateľ. Lebo je to zlosyn, akému niet na svete páru. Vyvolal vojnu na Ukrajine, anektoval Krym, zapríčinil migračnú krízu. Vraždí svojich politických oponentov a znásilňuje ženy. Potom chytá ryby a vyberá z mora amfory. Putin, to je taký lotor, akého nikde inde na svete niet.

Skryť Vypnúť reklamu

– Keby mohol, nahnal by k nám vojakov, ako to voľakedy urobili, jeho komunistickí predchodcovia. A on to naozaj urobí, keď bude môcť. Ale my sa nedáme. Udrieme na Rusko preventívne. Nasadneme do tankov a zastavíme sa až v Moskve. Pár týždňov to potrvá, ale zvládneme to. A viete ako to zvládneme? Tak že nakúpime F-35. Lebo to je najlepšie lietadlo na svete. S jeho pomocou porazíme Rusko. Bude to hračka, pretože krajina, ktorú drží pohromade iba Putinov fašistický režim, nie je nič iné, ako kolos na hlinených nohách.

Keď major Žaludík dohovoril tieto slová, vlak zastavil vo Vrútkach. Musel som vystúpiť. Bolo mi trochu ľúto, že už musím ísť. Iste by som sa od neho, dozvedel ešte mnoho zaujímavých vecí.

Na záver sa obraciam s apelom na vás, drahí čitatelia: Prosím vás, nehejtujte ma, veď ja som v tomto článku dal priestor človeku, ktorý kritizuje Rusko.

Juraj Paškuliak

Juraj Paškuliak

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  211
  •  | 
  • Páči sa:  173x

Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaNezaradenéPrózaFotografiePoéziaKultúraSúkromnéSpomienky na matku

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu