Majú radi numerológiu a konjukcie planét, problémy interpretujú karmou a karmickými stretnutiami. Radi vám porozprávajú o prevteľovaní, sile farieb a vôní, o kartách, Jungovi a jeho alchýmii. Za filozofiu považujú záchodovú zmes synkretizmu, ktorý berie zo všetkého trošku.
Beda vám, ak si myslíte, že sú schopní vrátiť vás do minulých životov! (Už len váš nápad vyhľadať niekoho k regresnej terapii svedčí o tom, že nejdete za skutočným psychológom).
Avšak nemusia mať len túto otvorenú podobu. Môžu sa s vami hrať aj jemné hry, o ktorých si myslíte, že sú terapeutickým postupom. Ako príklad spomeniem dve hry podľa Berneho:
a) hra skleník. Terapeut vás dookola vyzýva vždy a všade prejaviť svoje pocity, či už sú agresívne, erotické alebo vlastne akékoľvek - ako by cieľom liečby bolo dokonalé sebaodhalenie. Takéto pocity sú potom terapeutom a nakoniec aj pacientom obdivované ako exotické rastlinky v skleníku terapie.
b) hra archeológia. Terapeut je presvedčený, že sa neustále treba zaoberať vašou minulosťou, až prídete do bodu, ktorý keď spoločne objavíte, tak vylieči všetky vaše problémy.
Ako teda spoznať toho pravého?
Viete čo je to pokora? Pýtam sa preto, lebo z dnešného slovníčka pojmov už nejako mizne, hoci je v mnohých oblastiach života kľúčová. Pri dotyku jednej duše s druhou priam nutná.
Pokorný terapeut vám neskáče do reči, ale vás hĺbavo počúva srdcom. Neradí priamo, ale snaží sa, aby ste vy boli tým, kto pochopí, kto uvidí a kto sa začne aktívne premieňať.
Matka predstavená z jedného ženského kláštora mi (hovoriac o svojej práci) povedala: „Keď sa človek blíži k duši druhého, to musia ísť sandále dolu". Doteraz som na túto tému ešte nič výstižnejšie nepočul.
