Máte síce primeraný, ale v konečnom dôsledku len maličký dôvod na pocity zahanbenia. Prihliadnime k tomu, že všetci predsa zažívame niečo podobné, a teda aj prizerajúci sa hodnotia vašu najnovšiu kreáciu s istým pochopením, dokonca si ju nemusia vôbec všimnúť. Samých seba totiž sledujeme omnoho viac, ako to považujú za potrebné druhí, nosiaci v hlave úplne iné problémy, ako analyzovať kaskády našich pohybov a nezdarov. Podliehame ilúzii (ktorú nereflektujeme), že ostatní nás pozorujú rovnako, ako sa pozorujeme my.
Je to výsledok našej ego-monitorovacej činnosti a takpovediac ego-centrizmu a nazýva sa efekt bodového svetla. Sme proste zvyknutí nahliadať na seba ako na stredobod nášho života (čo mimochodom z istého hľadiska sme) a implicitne sa domnievame, že aj ostatní nás registrujú podobne citlivo, ako naše vlastné egá. Je to psychologický omyl. Na jeho základe však často jednáme s okolitou realitou, kde sa pohybujeme vedľa tých, čo sú zas stredobodom svojej vlastnej súkromnej scény.
Ako dieťa som si myslel, že keď mi mama kúpila nové topánky, všetci si ich mojou cestou do školy sústredene prezerajú. Aj ja sa teda hlásim k tomuto omylu.
Ak máte nejaké vlastné skúsenosti alebo trapasíky, podeľte sa. Určite príjemne dofarbíte kolorit toho, čo som chcel o nás, malých vesmíroch, napísať.
