Nie je to tak dávno, keď sa tento pán veľmi nahneval, že ho karikujú.
Ale čo už s nami, s ľuďmi? Všeobecne si radi robíme srandu z druhých. Najmä z tých, ktorí sú nad nami. Už ako deti máme radi klaunovstvo, lebo je proste veselé a my sme jednoducho radi veselí. Človek ako druh, ktorý je nad zvieratá, pretože je schopný smiechu.
Klaun bol vraj v stredoveku jediný, kto mohol kráľovi beztrestne povedať pravdu do očí. My na to máme karikaturistov. Ak kráľ napáda aj svojich klaunov, tak chce zakázať smiech vo svojom kráľovstve. A ono to už tak býva, že to nejde bez nejakých tých komplexov. Kto si nevie vystreliť zo seba, ani nechce, aby si z neho strieľali iní.
Zosmiešnenie kráľa má ešte jednu zvláštnu schopnosť: ruší Vaterimago - teda obraz prísneho otca, ktorý je nad malým bezbranným dieťaťom často ako hrozba trestu a ktorý je brzdou vývoja, brániac dieťaťu rásť vlastným smerom.
Skrátka, je to úľava pre ľud. Preto existujú vtipy o premiéroch. A preto máme radi Shootyho.
Lenže sú situácie, keď sa kráľ svojim počínaním sám stane klaunom. Dá sa ho potom karikovať? A nie je taká karikatúra skôr jeho verným obrazom?
Bol by som fakt rád, keby vo váde bol konečne niekto, kto sa rád usmieva. Ale tak naozaj, nie nejakou vycvičenou freezy grimasou.
Prečo?
Možno by ste sa divili, ako spolu susedí smiech a dobrý človek.
