Odchádza. Do Győru. Z pohľadu kauzy tým nič nerieši. Ale to po nej ani nikto nechce. Rozpletenie zamotaného uzla je predsa na iných. Z perspektívy svojej rodiny, jej rastu a pocitu bezpečia, týmto krokom naopak rieši mnoho. Kvôli zákonu z dielne Smeru, voľbou maďarského občianstva stráca to slovenské. Tým je jej vyštvanie našou politickou garnitúrou dovŕšené.
Juraj Kušnierik sa s Hedvigou lúči slovami „prepáč Hedviga." Tak, ako aj tvorcovia stránky www.jablko.sk. Ja ju osobne nepoznám. Tvár celého prípadu si skladám z médií, kníh a prostredníctvom korešpondencie od Jozefa Hašta - jej psychiatra i jej otvoreného obhajcu pred mlčiacou, s detailami prípadu málo oboznámenou, verejnosťou. Jeho obrana opakovane traumatizovanej ženy nie je založená len na svedomí psychiatra, ale aj občana, senzitizovaného na problémy súvisiace s nespravodlivosťou a bezprávím. Preto si všíma aj mikroprejavy vládnych predstaviteľov súvisiace s atmosférou, ktorá vôbec takejto kauze dala vzniknúť. Najnovšie ma (okrem iných adresátov) upozornil na rozhovor redaktora Igora Stupňana s Robertom Ficom o jeho prezidentskej kandidatúre. Fico na otázku o vlasteneckej karte hovorí:
„Verte, prezident by sa mal správať tak, aby kontroverzné témy odtláčal a viedol aktérov politického súboja k tomu, aby hľadali iné témy. Veľmi by som privítal, keby prezident slušne komunikoval aj s príslušníkmi národnostných menšín. Je jeho povinnosťou robiť všetko pre to, aby sa tu cítili ako doma a Slovensko považovali za svoju vlasť. "
Sám za seba sa obávam, aby tou kontroverznou témou, ktorá sa odtlačí, nebola kauza, nad ktorou práve premýšľam. Hašto uvažuje aj o tom, že Fico nepokladá to, že na území dnešného Slovenska už po stáročia žijú menšiny, za niečo samozrejmé. Snáď ide aj o náznak akéhosi teritoriálneho vnímania, ktoré je prirodzene na úkor menšín. Skrátka, akoby sme tu len my Slováci boli doma. Až potom aj oni. Slovensko vlastne nie je ich vlasť. Za optimálnych podmienok ho za ňu môžu len považovať.
Že majú ísť Maďari za Dunaj, bolo posolstvo útočníkov pre Hedvigu Malinovú-Žákovú. Žiaľ, tento agresívny výkrik vpísaný do jej blúzky teraz Hedviga skutočne poslúchla.
Bude žiť za Dunajom. Geografický región takmer vôbec nezmení. Ale spoločenský a politický kontext, v ktorom sa ocitne, bude pre jej rodinu azda lepším a slobodnejším svetom. Pripusťme, že na tom máme vinu my všetci.
