Kto nám môže zasahovať do svedomia?

Svedomie k nám hovorí v móde mlčanlivosti. Nielen následné svedomie, po vykonaní určitého skutku, ale aj predchádzajúce svedomie, ktorým už cítime predchuť budúcej viny (1).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

Svedomie je malinký homunculus vnútri nás. Rastie spolu s dieťaťom, učí sa novému, zjemňuje svoju tkaninu, môže však zostať uväznené v minulosti a na púti životom strácať svoje krehké tykadlá. Je teda v bidirekcionálnom vývoji a ľudovo povedané, môže sa cibriť i zakrpatieť. V psychiatrii vieme, že svedomie je múdry radca, dobrý spoločník, ale dokáže byť aj krutým pánom. U nemalého počtu pacientov sa stáva bezočivým poľovníkom na ich vnútorný pokoj, či sa jedná o narcistické zranenia alebo depresie. Psychoanalýza stotožnila svedomie so super-egom a obťažkala ho viacerými negatívnymi konotáciami. Neskôr sa jeho význam prekrýval aj s takzvaným ego-ideálom. Obidva pojmy a ich koncepty sú však vzhľadom na svedomie v inej rovine a ako také sú tieto úrovne jedna na druhú vzájomne neredukovateľné, i keď v nich nachádzame zaujímavé funkčné prekrytia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z bohatej psychoanalytickej literatúry sa môže chvíľami zdať, že svedomie je čímsi negatívnym, čo permanentne spôsobuje problémy a človeka môže doviesť až k duševnému ochoreniu. Pravda je však taká, že pocit viny a „skrúšenosť srdca" (compunctio cordis) sú pre naše spoločenské spolunažívanie a medziľudské interakcie nevyhnutným prostriedkom. Bez vedomia toho, že ubližujem druhému, nemôžu existovať ani základné prosociálne funkcie. Koniec koncov, práve absenciu schopnosti pociťovať vinu a vnútorné výčitky vidíme v disociálnej poruche osobnosti, či v iných psychiatrických diagnózach s narušením sociálneho zmyslu človeka.

SkryťVypnúť reklamu

Svedomie je zlatou mincou pre sebapoznanie, inštrumentom pravdivej sebareflexie svojich plánov a činov (a je jedno, či je práve v móde alebo nie!). Práve ono je ohniskom, v ktorom ak zakreše viacej iskier zároveň, zapáli nádej na zmenu. Preto zvolanie Augustína z Hippo o šťastnej vine, felix culpa (2), nemá len religiózny, ale oveľa širší význam.

Patologické zbujnenie svedomia a jeho neadekvátne sprísnenie nachádza svoje prejavy v duševných poruchách podobne, ako jeho „neprítomnosť", či oslabenie. Ako už bolo spomenuté vyššie, svedomie vonkoncom nie je len záležitosťou narušeného duševného zdravia. Jeho primerane odvedená práca je práveže nutná pre jeho udržanie, ako aj pre duchovný, či vnútorný rozvoj osobnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Veľký psychopatológ Karl Jaspers hovorí o viacerých druhoch viny (3):

1. Kriminálna vina, ktorá vyplýva z porušenia zákona a ktorej inštanciou je súd.

2. Politická vina, ako ťažoba zlých politických rozhodnutí, ktorá však nepadá len na politikov, ale aj na ľud, ktorý ich zvolil a ktorý sa im podrobuje (tu Jaspers evidentne myslí na situáciu nacistického Nemecka a nespravodlivosť voči Židom, mne napadá opätovná voľba morálne zdiskreditovaných ľudí do nášho parlamentu). Inštanciou je medzinárodný súd. Ale kto postihne voliacich ľudí? Kolektívna vina predsa nie je demokratickým fenoménom...

3. Morálna vina, vznikajúca porušením mravných kritérií a posudzovaná inštanciou svedomia.

SkryťVypnúť reklamu

4. Metafyzická vina, ktorá pramení z pasivity voči zlu, ak sme nezasiahli, keď niekomu ubližovali alebo nerobili všetko proti páchaným neprávostiam. Táto vina sa nedá postihnúť legislatívne, politicky, ani svedomím. Ako jej inštanciu Jaspers uvádza jedine Boha. Dostojevskij hovorí, že

„všetci sme zodpovední za všetkých ľudí" (4)

čo harmonicky konsonuje s týmito Jaspersovými (už metafyzickými) myšlienkami. Svedomie a jeho cit pre vinu teda presahuje okraje psychiatrie a psychoterapie a týka sa tých najľudskejších z ľudských vecí.

Psychiatria sa môže zaoberať akurát patológiou, chorobným procesom, ktorý de facto narúša aj sociálne schopnosti človeka a jeho vedomie viny, ktoré postráda aj po skutku, ktorý by si to "zaslúžil".

Kresťanské náboženstvo zas vytvára vlastné kategórie toho, čo je hriešne a teda hodné pocitov viny. Iste, aj škrupulóznosť je jav, s ktorým sa Cirkev musí u svojich veriacich zapodievať, jej kategórie však môžu platiť len pre jej členov a nie mimo nich. Desať Božích prikázaní sa môže vykladať ultra-ortodoxne a hard-konzervatívne, môže však mať aj výklad, pri ktorom cítime istú posvätnosť my všetci. Ako ľudia zodpovední jeden pred druhým.

Bolo by príliš zjednošujúce a naivné myslieť si, že trendy a móda sugerujú len estetický vkus. Stačí sa krátko zamyslieť ako týmto tlakom podlieha morálka a zvyky a to nielen v makrospoločenskom meradle, ale povedzme aj na ulici rodného mestečka, v televízii, v rodinnom kruhu alebo v našich vlastných intímnych myšlienkach. Stačí si letmo prelistovať titulky ženských a (nejdem nikomu krivdiť:) mužských, či vyslovene bulvárnych časopisov alebo si zaspomínať, aké to všetko bolo pred desiatimi - dvadsiatimi rokmi...

Svedomie a ekonomické zmýšľanie je samostatnou kapitolou. Finančné myslenie dokáže pohodlne prekryť jemné morálne cítenie u každého z nás a zapredať zdravie celej našej planéty (narážam na globálne problémy dohodnúť sa na znížení emisií, či na nedávne "ekonomické" výroky Václava Klausa).

Ak Vám teda niekto zasahuje do svedomia, dajte si pozor. Minimálne v tom, či je práve v danom probléme tou správnou inštanciou.

A majte prosím na pamäti, že či máte pätnásť alebo šesťdesiat rokov, vaše svedomie je stále vo vývoji...neduste ho a spriateľte sa s ním.

Literatúra:

1) Heidegger M. Bytí a čas, Oikúmené, 2009

2) Akvinský T. Teologická summa, doslovný preklad, ed. Soukup E. OP, Krystal, Olomouc, 1937

3) Jaspers K. Otázka viny, Academia, Praha, 2009

4) Dostojevskij F.M. Besy, Inform Systema, 2009

Michal Patarák

Michal Patarák

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík:  Ach tá naša sexu-ach-litaMarihuana kazí chuanaBebida alcohólicaZo sveta psychiatrieMuž a ženaPatologické hráčstvoŤažká hlava psychiatrova(Neuro)psychiatria a vedaVám, nedosiahnuteľnýmZ hlbín vyviera vieraHľadanie pôvodu zlaZápisky z pavučinyHomoparanojaPremýšľam o sveteMeditationesPolitické tvoryRecepisyReflexie a reakcieKauza BezákKauza HedvigaKríza zdravotníctva

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu