Nejde pritom len o problém s hracími automatmi:„Začal som ako pätnásťročný v stávkovej kancelárii, tipoval som výsledky športových zápasov a potom ich sledoval v televízii a na teletexte. Bol to môj najväčší koníček. Problémom sa stal asi vtedy, keď som si povedal, že by som tým mohol aj zarobiť. Mám dlhy...asi osemdesiat tisíc...koníčky?...teraz už nemám žiadne..."
Hráč sa púšťa do hry sebavedomo, v mysli vidí len víťazstvo, chveje sa vzrušením z počatej hry, verí, že sa to podarí: /s úsmevom/ „V oblasti automatov som úplný génius, viem o nich úplne všetko, môžete sa ma spýtať čokoľvek... prišiel som na to, aké mám používať kombinácie, aby som vyhral..."
Spomínané sebavedomie však vôbec nekorešponduje s večným prehrávaním, ktoré nešťastný hráč zažíva v herni. Žiadnou výnimkou nie je pýcha na súkromnú stratégiu a taktiku, ktorú hráč vo svojej praxi objaví. Jeho pocity akoby boli radosťou úspešného vynálezcu:
„Pozrite sa, v týchto zošitoch mám zaznačené, aké čísla padali v športke za posledných desať rokov /ukazuje mi hŕbku zošitov, so starostlivo narysovanými, farebne odlíšenými grafmi a pedantne zapísanými časovými údajmi; keď som preukázal svoje nepochopenie „odborných" záznamov, pustil sa do dlhého vysvetľovania/...to nie je náhoda, nič z toho nie je náhoda, všetko to je jasná zákonitosť, len na to treba prísť, lepšie si to pozrite! Chýba mi už len kúsok a budem to mať vyriešené..."/bohužiaľ, tento muž svoju slávnu heuréku nezažil, minulý rok nečakane zomrel/ Vynálezy týchto novátorov nikdy nefungujú. Oni to však ako pravdu jakživ neakceptujú...
V prípade, že sa jedná o hrací automat, často sa k nemu jedinec správa ako partnerovi, ako k dôvernému známemu. Keď hovorí, aký je, často mu pripisuje ľudské vlastnosti: /so zreteľnou hrdosťou/ „Poznal som ho od hlavy po päty."
„Nevyhrával som vždycky, nebol som možno dobre sústredený alebo som jednoducho nemal dobrý deň." Prehru si väčšinou vysvetlí po svojom. Hľadá vonkajšie dôvody, ktoré ju zapríčinili. Neracionálnosť očakávania výhry priznáva zriedkavo. Málokedy hovorí spontánne o prehrách, väčšinou sa bleskurýchle chváli výškou a charakterom výhier. Hernú pamäť má selektívne nastavenú na víťazné okamihy a pri nich pociťovanú eufóriu. Neúspechy sa vytesňujú alebo zabúdajú.
„Mal som v herni svoje miesto, za iný stroj som nesadal..."Pre niektorých hráčov je charakteristický sklon k poverčivosti, dotvárajúci vyššie popisované nezohľadňovanie skutočnosti (plnej prehier). Vyberajú si svoje šťastné miesto (často automat, kde zažili svoj najlesklejší triumf), vo vrecku alebo na krku majú svoj talizman, prípadne pred hrou rituálne učinia nejaký špecifický úkon, ktorým si majú nakloniť okolnosti vo svoj prospech (modlitba, sprcha, návšteva šťastného miesta, sex s partnerkou, príchod v určitú dennú hodinu a podobne)
Za najväčšie pokrútenie mysle však pokladám označenie „výherný automat". To už nie je symptóm patologických hráčov, ale obchodníkov herného priemyslu, ktorí tým dravo číhajúce nešťastie pozlátia aureolou prázdnej nádeje...
