Jedno, ktoré ťaží a tlačí srdce. Je osamotené, je ako olovené závažie noriace sa do hlbín duše a také aj ostane. Je to smútok, ktorý nemôže nikdy prejsť na iného. Druhé tajomstvo však zúfalo volá po oslobodení. Nechce byť v tme, práveže potrebuje priniesť svetlo. Núti človeka vypustiť ho bránou jazyka von z vnútorného žalára. Takéto uvoľnené tajomstvo vyslobodzuje jeho držiteľa a túto možnosť prináša aj tým, ktorým je adresované.
Práve o tom vedel Ježiš, keď hovoril: „Pravda vás oslobodí!" (Ján 8:32)
Pravda a tajomstvo totiž spolu úzko súvisia.
Bezák sa vyslobodil z toho, čo ho mučilo a my ho nemôžeme súdiť. Hovorí pravdu, ktorú zažil a my mu ju musíme veriť. Nechce byť hviezdou, chce byť len slobodným človekom.
„Veď hviezda od hviezdy sa líši jasom." (1Kor 15:41)
Biskupi nereagujú na jeho slová, ale na hlas, ktorý sa ozval (na púšti?) Je nepohodlný, chce rozpliesť nitky, okolo ktorých sa oni naučili umne chodiť. Treba ho stíšiť. Preto sa bude verklikovať, že Bezák mal zakázané vyjadrovať sa pre médiá a tak porušil „poslušnosť". Nebudú sa vážiť jeho slová, len to, že sa ukázal. Nebude sa brať na zreteľ poslušnosť vyššia.
Lebo tak, ako je vyššia morálka, je aj vyššia poslušnosť.
Vážení biskupi. Na Slovensku sú ľudia, čo chcú mať „Cirkev bez poškvrny a vrásky" (Ef 5:27). Neberte im tieto biblické slová, na ktoré majú stále nádej.
