Volal sa Hermann Rorschach a keď si do google chlievika zadáte meno Hermann, ako prvé doplnenie sa ponúkne práve jeho priezvisko. Bol psychiatrom vo Švajčiarku a to v neuveriteľne vzrušujúcej dobe Freudovej psychoanalýzy a ako spolupracovník Carla Gustava Junga, jednej z najväčších postáv psychoterapie vôbec. Bolo to obdobie, kedy sa výskumníci zameriavali práve na oblasť duševného sveta, ktorá dovtedy nebola osvetlená, ktorú si neuvedomujeme a ktorá aj tak do nepredstaviteľnej miery ovláda to, čo robíme a akí sme. Je to nevedomie, v laickom svete často nazývané podvedomím. Jednou z možností, ako sa nevedomie prejavuje, je projekcia. Freud ju opísal ako mechanizmus, v ktorom svoje vlastné odmietané a neakceptované duševné obsahy alebo pocity premietame mimo seba, na druhých. Klasickým príkladom je žiarlivosť manžela na manželku, ktorá sa objavuje potom, ako začal pociťovať isté mimomanželské túžby. Tie sa však snaží potlačiť - nechce ich vidieť, lebo sa nezhodujú s jeho presvedčením o sebe samom. Napokon ich zrazu zbadá na manželke, ktorá akoby sa celým svojím správaním snažila upútať pozornosť iných mužov. Kvôli svojej žiarlivosti (teda kvôli jej provokatívnosti) na ňu začne byť nevrlý a zlostný, prípadne ju rovno obviňuje z chlípnych chúťok a nevery.
V širšom zmysle je projekcia vo všetkom, čo robíme. Pretože, nech už je to čokoľvek, stále sme ako maliari, ktorí premietajú svoje vnútro do obrazov navonok a často ani nevedia presne povedať, čo ich k tomu a k tomu dielu priviedlo. A preto ich zrod nazývajú inšpiráciou, ktorá prichádza odniekiaľ zďaleka (zvnútra). Mechanizmus, ktorý popísal Freud, je len užším vymedzením všadeprítomnej projekcie.
Práve túto projekciu využívajú projektívne testy a ten Rorschachov je najpoužívanejším a podľa mňa i najelegantnejším z nich. Desať škvŕn slúži nášmu psychickému aparátu ako manželka partnerovi zo spomenutého príkladu. Je vlastne obrazcom, do ktorého vyšetrovaný človek premieta svoj vlastný vnútorný svet. Svet, o ktorom snáď ani netuší a ktorý nedokáže ovládať tak, ako by chcel. Človek si aj povie, že nevypustí nejakú blbosť, možno sa aj snaží prefiltrovať nejaký ten nápad, ktorý mu prvý skrsne v mysli. Avšak aj to, čo predsa len vysloví, ho vlastne prezrádza.
A v tom je práve tá genialita.
