Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík: Ach tá naša sexu-ach-lita, Marihuana kazí chuana, Bebida alcohólica, Zo sveta psychiatrie, Muž a žena, Patologické hráčstvo, Ťažká hlava psychiatrova, (Neuro)psychiatria a veda, Vám, nedosiahnuteľným, Z hlbín vyviera viera, Hľadanie pôvodu zla, Zápisky z pavučiny, Homoparanoja, Premýšľam o svete, Meditationes, Politické tvory, Recepisy, Reflexie a reakcie, Kauza Bezák, Kauza Hedviga, Kríza zdravotníctva
Sexualita je vždy tak trochu háklivá a tabuizovaná téma. O to viac masturbácia. Mnohí o nej nechcú hovoriť ani len všeobecne, nie ju ešte aj spájať so svojou osobou. Kým v 19. storočí bola masturbácia vnímaná ako ťažko v
Z evolučne-psychologického hľadiska existujú v súčasnosti dva základné pohľady na ženský orgazmus. Podľa jedného je len vedľajším produktom evolúcie, nakoľko je ho u žien oproti mužom ťažšie navodiť, nie je nutný na počatie (a teda ani na zachovanie rodu/druhu) a ľahšie sa indukuje masturbáciou, než pohlavným stykom. Týmto by orgazmus žien nepredstavoval významnejšiu evolučnú výhodu. Naopak, alternatívna hypotéza hovorí o ženskom orgazme ako o adaptačnej výhode, ktorá pôsobí v zmysle prírodného výberu. Navodzuje pocity odmeny zo sexu, posilňuje párovú väzbu, zvyšuje pravdepodobnosť počatia a slúži ako mechanizmus na výber vhodného partnera. Nemusím ani uvádzať, že orgazmus žien sa od toho mužského výrazne líši, a to nielen v intenzite, lokalizácii a v zmyslových, či pocitových kvalitách, ale aj v možnosti zažiť ho v krátkom čase niekoľkokrát za sebou. Okolo ženského orgazmu sa tak vyvinula celá evolučná veda, ktorú chcem v nasledujúcom článku aspoň trochu nahryznúť.
Takúto takmer zúfalú otázku položila dvadsaťročná slečna doktorke Debby Herbenickovej, ktorá na množstvo podobných odpovedá na www.kinseyconfidential.org. Ďalej píše: „Mám chlapca rok a pol a žijem s ním posledných šesť mesiacov. Hovorí, že ma miluje a že nechce byť s nikým iným. Problémom pre mňa je, že istú chvíľu so mnou nechcel mať sex, povedal, že naň stratil chuť. To ma zranilo, pretože po celý ten čas stále masturboval nad pornom a chcel to skryť! Teraz už máme sex dva-tri razy do týždňa, ale do sprchy si skoro každý deň berie mobilný telefón. Celkom rozumiem tomu, prečo muži masturbujú, ale keď som s ním doma?...Cítim sa neistá...povedala som mu, ako sa cítim, keď masturbuje doma, keď som tam s ním, ale neprestal. Povedal mi na to, že som sprostá a že som sa zbláznila."
Tak nejako mi tú útlu knižku predstavil môj niekdajší obľúbený kníhkupec, Slovák žijúci v severomoravskom Havířove. Pár stránok v jemnej väzbe od tvrdého chlapa, ktorého navštívila nečakaná láska a zmenila ho na bezhraničného romantika, píšuceho vo veršoch. Baník, čo sa stal básnikom. Len na sezónu broskyňového sadu, na pár nocí, v ktorých jemne pohryzkával ušné lalôčiky svojej milovanej. Odvtedy, čo mi tento kníhkupec spomínanú knižku vtlačil do rúk, prebehli už roky. Bola vlastne posledná, ktorú som si od neho kúpil. Stihol ešte vyjadriť rozčarovanie nad tým, že zanechávam kardiológiu a jemne, skôr tak ukradomky, sa snažím vojsť do sŕdc iným spôsobom, spôsobom psychiatrie. Už som ho viac nevidel, ale to drobné dielko ma neprestáva nadchýňať. Veď najnovšie s ním dokonca cestujem v autobuse.
Doktorka Susan Blocková vyvinula niečo špeciálne, niečo zaujímavé a podľa mojej mienky aj niečo poriadne švihnuté na hlavu - založila organizáciu venujúcu sa ochrane šimpanzov Bonobo, ich výskumu a hlavne vzdelávaniu ľudí v tom, ako si šimpanzy bezbreho, spontánne, slobodne a doslova plnou parou užívajú sex. „Bonobo cesta" je kniha, v ktorej Blocková koncentruje svoje poznatky o týchto opiciach, ale aj pozorovania rôznych primatológov a etológov, ktoré nám môžu pomôcť nielen k lepšiemu sexu, ale skrze neho aj k pokoju a láske na zemi. Nehovorím, že to nie je zaujímavé, akurát podotýkam, že niečo podobné sme tu už mali v mnohorakom háve (antickí Gréci a Rimania, Hippies a voľná láska...), no pokoj na zemi nie a nie zavládnuť. Možno preto, že sa do tajomstiev sexu neponorili kompletne všetci, nehovorím, že nie, ale práve tu je ten skrytý háčik. My proste nie sme Bonobo, ale ľudia.
V 18. storočí sa v európskej spoločnosti objavilo niečo, čo mnohí nazývajú represia sexuality. Sexuálne správanie začalo byť prísne regulované, kontrolované a zamerané na manželský zväzok a pôrodnosť. Nešlo pritom o represiu zo strany moci, buržoázie ani cirkví. Nemala len náboženské kontexty a aj lekári sa dokonca ospravedlňovali, keď museli písať alebo hovoriť o sexe, ktorý sa tak stal vyslovene tabuizovanou témou. Potom prišiel Freud so svojimi teóriami, s voľnejšou artikuláciou sexu a s odvahou pustiť sa do prieskumu sexuálnych túžob, zákazov a incestných prianí svojich pacientov. Nepresypalo sa veľa piesku a máme už aj po sexuálnej revolúcii, v ktorej si myslíme, že sme konečne sexuálne slobodní. Opak je však pravdou. Imperatív a naliehavosť, s ktorou nás na každom kroku sex dobýja, nie je slobodou k nemu. Podobá sa viac kompulzii a otroctvu. Za sex sme vymenili život, ako kedysi za lásku.
Tak som čiastočne zmenil a čiastočne parafrázoval článok „The Last Psychiatrist", aby som upozornil na fenomén striktne arbitrárneho prístupu k psychiatrickým diagnózam a jeho dôsledky. Ako príklad mi poslúži americká debata o tom, či je hebefília normálna alebo nie a vyššie zmienený článok zo siedmeho februára 2012.
V súčasnej sexuológii je za normálnu považovaná každá sexuálna aktivita, ktorá nespôsobuje ani jednému z partnerov fyzické alebo psychické nepohodlie. Myslím, že podobne je to vnímané aj širšou spoločnosťou. V sexualite sa povoľuje omnoho viac, ako pred pár desaťročiami alebo celým storočím. Hoci sa však tvárime ako slobodní a sebavedomí sexuálni jedinci, niečo tu predsa len viazne. Intímna komunikácia o samotnom sexe. Ako si s partnerom povedať, čo sa nám páči a čo nie, ako zistiť okrem dotykov samotných, čo má rád? Ako sa zdôveriť so želaním pozmeniť doterajší zabehnutý štýl partnerského sexu? Ako vyjsť von s tým, že to, čo sa udialo včera v noci, bolo už nad náš rámec a nechceli by sme v tom ďalej pokračovať? Pri listovaní v americkej knihe Our Sexuality z roku 1990 som našiel pár zaujímavých a užitočných informácií o otvorenej komunikácii medzi intímnymi partnermi. Podľa môjho názoru sú stále aktuálne i napriek tomu, že už nie sú najmladšie. Hoci už majú vyše 20 rokov, čo je v oblasti sexuality obrovský časový hiátus, rozhodol som sa ich trošku zosumarizovať, zeditovať a vypísať navzdory riziku, že napíšem blog v štýle „Wanda radí".
Je to už skoro rok, čo som sa v jednom slovenskom meste zúčastnil istej odbornej akcie, ktorá okrem iného ponúkala aj zaujímavý prednáškový blok z oblasti sexuológie. Pravdaže som si ho nemohol nechať ujsť, i keď bolo rovnaké sparno ako po tieto dni a napriek tomu, že moja myseľ nebola po predchádzajúcej noci práve najsviežejšia. Pozornosť sa z počiatočnej tekutosti na prednášané témy pomerne rýchlo zostrila a ja som, príjemne usalašený, mäkko zrástol s kresielkom vo štvrtom rade.
Jednou z oblastí, v ktorej sa človek za posledné desaťročia zmenil najviac, je jeho sexualita a sexuálne správanie. Ak odhliadneme od určitej antickej akceptácie homosexuality, dochádza v súčasnom (západnom) svete k jej nebývalému postupnému antidiskriminovaniu a zrovnoprávňovaniu. Rovnoprávnosť žien je fenoménom čisto novodobým, nemá precedens ani v starovekom Grécku, či Ríme. Nezmenila sa len priemerná dĺžka pohlavného styku, ale aj jeho charakter (napríklad implementácia sadomasochistických, zvýšená preferencia oromanuálnych techník). Posunulo sa estetické chápanie sekundárnych pohlavných znakov (úprava ohanbia, depilácia podpazuší a pod.) Veková hranica prvého sexuálneho styku sa prepadla do omnoho nižších pozícií a narástla celková zaujatosť sexom. Takzvaná „neslušnosť" v obliekaní a správaní má možno nejaké zostatkové korienky v staršej generácii, ale pre mladých sa stáva nič nehovoriacim prežitkom. Dnes sa nanajvýš rozlišuje „vkus" a „nevkus."
