Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík: Ach tá naša sexu-ach-lita, Marihuana kazí chuana, Bebida alcohólica, Zo sveta psychiatrie, Muž a žena, Patologické hráčstvo, Ťažká hlava psychiatrova, (Neuro)psychiatria a veda, Vám, nedosiahnuteľným, Z hlbín vyviera viera, Hľadanie pôvodu zla, Zápisky z pavučiny, Homoparanoja, Premýšľam o svete, Meditationes, Politické tvory, Recepisy, Reflexie a reakcie, Kauza Bezák, Kauza Hedviga, Kríza zdravotníctva
Stret LGBT hnutia a jeho liberálnych podporovateľov s katolíckymi a konzervatívnymi odporcami začína naberať nebývalé dramatické, miestami až teatrálne rysy. Aliancia za rodinu odovzdala prezidentovi Kiskovi viac ako štyristotisíc podpisov a chystá sa na referendum. Medzitým poriadne zvírilo prach Kuffove vyjadrenie o homosexuáloch na .týždni, ktorí sú podľa neho ako masoví vrahovia.
16.7.2014 uverejnilo SME rozhovor so zaujímavým človekom, Braňom Ondrášikom. Zaujímavým nie preto, že je gay, ale preto, že o tom dokáže verejne a bez obalu hovoriť, čo v našom kultúrnom prostredí nie je vôbec jednoduché. Napokon, sám to v interview opisuje. Čo však viacerým od tohto rozhovoru vŕta v hlave je to, že Ondrášik tvrdí, že homosexuáli tvoria 10% spoločnosti, čo obhajuje aj vo svojom blogu. Odvoláva sa pritom na štúdiu Alfreda Kinseyho, publikovanú v roku 1948. A práve na ňu by som sa teraz chcel v tejto veci zamerať.
Obidvaja v tanečnej šou a obidvaja plní testosterónu a maskulínneho humoru. Tento blog nie je ich obhajobou, ani idealizáciou. Ani by som o nich nebol písal, nielen preto, že tanečný televízny program nesledujem, ale aj preto, že ich nasadenie nie je ani tak výsledkom gay friendly prostredia, ako finančného kalkulu a vízie sledovanosti. Len tá petícia s podľa mňa obmedzeným cieľom ma vystimulovala k tomu, aby som aj ja priložil svoje názorové polienko na elektronickou poštou sa šíriace výzvy k jej podpísaniu. Odmenou mi bol i jeden lahodný príspevok, označujúci moju reakciu ako zvrátenosť.
Brzek a Pondělíčková-Mašlová začínajú svoju knihu Tretie pohlavie so slovami: O homosexuáloch takmer všetci vynášajú súdy, ale takmer nikto im nerozumie. Táto veta (okrem iného) jadrne vystihuje medializované názory Vladimíra Palka, ktoré sú podľa mňa zarážajúce aj pre úprimného katolíka. Blog píšem po tom, čo som si nedávno pozrel reláciu Lampa, kde bol hosťom v súvislosti s druhým ročníkom gay pride pochodu v Bratislave, ako aj v súvislosti s diskusiami ohľadne nastávajúceho pochodu v Prahe. Nie som obhajcom pochodu, nepovažujem za potrebné vmiešavať sa do interných záležitostí homosexuálnej komunity a túžby niektorých jej členov vyjadriť svoje postoje takouto formou. Cítim sa ale povinný obhajovať fenomén homosexuality pred povrchnými súdmi moralizmu, ktorý je síce silne zakorenený v minulosti, ale svojou korunou sa nedokáže rozkošatiť do budúcna.
“Mišo, ja nikdy nebudem mať to, čo ty. Celý život sa budem i naďalej snažiť o spásu. Ale aj tak som odsúdený na večné nešťastie." Ukončil jeden môj priateľ list, ktorý mi pred nedávnom poslal. Nebolo mu čo poradiť. Vo svojom postavení a vo svojom veku sa už totiž hanbí otvoriť tému svojej sexuálnej orientácie a žije sám. So svojimi knihami a svojou prácou, tak ako doposiaľ. Paralyzovaný citovým pohnutím ako pri čítaní jeho slov, som aj teraz, keď mu venujem tento článok.
