Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík: Ach tá naša sexu-ach-lita, Marihuana kazí chuana, Bebida alcohólica, Zo sveta psychiatrie, Muž a žena, Patologické hráčstvo, Ťažká hlava psychiatrova, (Neuro)psychiatria a veda, Vám, nedosiahnuteľným, Z hlbín vyviera viera, Hľadanie pôvodu zla, Zápisky z pavučiny, Homoparanoja, Premýšľam o svete, Meditationes, Politické tvory, Recepisy, Reflexie a reakcie, Kauza Bezák, Kauza Hedviga, Kríza zdravotníctva
Čoraz častejšie počuť, že kauza arcibiskupa Róberta Bezáka sa zbytočne živí a že sa ňou slovenská katolícka cirkev neosožne drobí a oslabuje. Že jej mediálne rozpitvávanie bolo chybou, lebo všetko malo ostať v cirkvi, ako v jednej veľkej rodine. A že už by sme toho Bezáka mali nechať tak, život ide predsa ďalej. V takýchto názoroch však nevidím nič iné, len snahu o falošný pokoj.
V ešte stále nie tak dávnom totalitnom režime mal disent svoje nezastupiteľné miesto. Ako bašta hodnôt, ako skryté, takmer neviditeľné, no napriek tomu mocné hnutie proti oficiálnej komunistickej ideológii. V protipohybe k marxisticko-leninistickému materializmu a k potieraniu slobody vystúpila mohutná vlna kresťanov nielen ako duchovná alternatíva, ale doslova protisila, ktorá sa napokon u nás veľkou mierou zaslúžila o pád socializmu. Vždy som si disent predstavoval ako nutné spevnenie stromu proti prudkému vetru, ktorý ho šľahá a pachtí po jeho vykorenení. Aj keď sa pár konárov podarilo zlomiť, strom ako taký zmohutnel a dokonca vietor utíšil. O to viac ma mätie, že som na Slovensku zaregistroval niečo znepokojivé, niečo, čo ma núti zamyslieť sa nad ďalším druhom vetra. Je to disent, ktorý možno rovnako nazvať katolícky, ako ten bývalý. Rozdiel je len v tom, že dnes vzniká v rámci samotnej katolíckej cirkvi a spevňuje a ohradzuje sa proti jej mocenským eštebáckym praktikám.
Je ten, že vyššia sa zjavuje zvnútra človeka, mohli by sme povedať, že je jeho vlastná, založená na skúsenosti preosiatej vysoko citlivými duševnými senzormi. Keď sa táto morálka žije, obrátia sa často proti človeku aj jeho vlastní. Počínanie takého človeka páli ako čili papričky, ale „vyštípe bacily", ako sa hovorí. Ten rozdiel nám v posledných dňoch ukazuje Róbert Bezák. Mal tajomstvá, ktoré nimi nemali byť, preto si rozplietol jazyk. Lebo, ako ma nedávno upozornil jeden môj pacient, sú dva druhy tajomstiev.
To nie je protest. To je hlas. Katolícki intelektuáli reagujú na problémy okolo Bezákovho odvolania potichu a s večným dodatkom, že sú a ostávajú verní svätému Otcovi, prípadne ešte príkrejšie, že milujú pápeža. Ja nemilujem pápeža. Milovať možno iba osobu, ktorú dobre poznáme. Nie vzdialeného človeka, ktorý kdesi ďaleko zastáva akokoľvek významnú funkciu alebo človeka, známeho ako autora viacerých encyklík. Neplytvajme týmto slovom. Môže byť nejaký pohľad naozaj kritický, keď nebúši a ihneď zahladzuje všetky svoje stopy? Je totiž rozdiel medzi kritikou a tichou ponosou. Ja sa neponosujem, ja kritizujem. Bezákov odchod pre mňa odhalil niečo podstatné, čo predtým len nebadane podriemkávalo. Blogy tohto štýlu sa nepíšu ľahko, lebo majú vždy viac neprajníkov, ako tých, čo porozumejú hlasu. Napriek tomu vyhoviem skôr svojmu vznietenému vnútru, než katolíckej mase vidiacej v terajšej kamennej podobe jedinú možnú tvár Cirkvi.
Na začiatku bola kresťanská cirkev bez pochyby maličkou sektou, koniec koncov, aj dobové pramene ju tak označujú. Podľa apoštola Pavla sú všetci v cirkvi kňazmi, majúc takzvané „kráľovské kňazstvo", ale pomerne skoro bolo potrebné rozdeliť si v rastúcom kresťanskom spoločenstve úlohy. A tak sa stalo, že napokon máme laikov a klérus, ktorý v Biblii zastupujú diakoni, starší a biskupi. Slovko „kňaz" je možno trochu nešťastné, pretože pripomína obdobie židovstva a ich veľkňazov a stiera úlohu Krista ako kňaza. Nechcem však zachádzať príliš do hĺbky a drobiť tak text. Ako apoštoli z tohto sveta odchádzali, často do bodky v súlade s Tertuliánovým vyjadrením, že „krv mučeníkov je semeno kresťanov", bolo potrebné označovať ich nástupcov. Dovolím si tvrdiť, že kým vtedy išlo o vkladanie rúk a rozhodnutie Ducha, teraz musí mať za sebou taký nástupca apoštolov dlhoročnú formálnu prípravu v kňazskom seminári a napokon aj mnohoročnú kňazskú kariéru. Čo však chcem povedať je, že aj biskup Bezák je nástupca apoštolov, či ho už odvolali alebo nie.
