Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Michal Patarák

Michal Patarák

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík:  Ach tá naša sexu-ach-litaMarihuana kazí chuanaBebida alcohólicaZo sveta psychiatrieMuž a ženaPatologické hráčstvoŤažká hlava psychiatrova(Neuro)psychiatria a vedaVám, nedosiahnuteľnýmZ hlbín vyviera vieraHľadanie pôvodu zlaZápisky z pavučinyHomoparanojaPremýšľam o sveteMeditationesPolitické tvoryRecepisyReflexie a reakcieKauza BezákKauza HedvigaKríza zdravotníctva

Meditationes

O psychiatrii, ktorá sa usmieva

Michal Patarák

O psychiatrii, ktorá sa usmieva

Mladí sa dnes navzájom povzbudzujú, aby boli prirodzení, aby sa prejavili takí, akí sú a tak, ako sa práve cítia. Keď si smutný, buď smutný, keď sa hneváš, tak sa hnevaj, keď si veselý, buď veselý. Nemám nič proti prirodzenosti. Naopak, práve nad ňou vychádza naše žiarivé vnútorné slnko. Len si netreba zamieňať prirodzenosť s automatizmom, teda s tým, že bez reflexie a bez zásahu vychrlím to, čo sa mi objaví kdesi na dne. To by bol nedostatok kultivovanosti na strane indivídua a nedostatok kultúry na úrovni spoločnosti. Dokonca sám Freud by bol proti takejto úľave. Zároveň ide o správanie príliš pasívne, bez aktívnejšieho vstupu a zákroku zo strany jedinca. Človek je v ňom len otvoreným kanálom, ktorým sa dejú (vypúšťajú) jeho pocity.

  • 25. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 286x
  • 10
Vianoce sú state of mind

Michal Patarák

Vianoce sú state of mind

Chvíľka z predvianočného nakupovania v potravinách. Značne nervózny chlap na konci šoru zahlási: „To sa skôr dočkám smrti, ako toho, že sa dostanem na rad!" Predavačka na to promptne: „Tak ste mali čakať doma!" Ale doma by to zrejme nebolo ono. V kníhkupectve zas stojím za pánom, ktorý nedáva svojmu synovi zrovna najlepší príklad. Podráždenosť z davu prejavuje každým svojím pohybom. Zrazu sa stane niečo fatálneho. Upachtená predavačka opustí svoju pozíciu pri pulte. Pán sa rozkrikuje, že kde je nejaká náhrada, že prečo nič nepovedala, kde sa podela komunikácia, že ako dlho tu bude musieť trčať a čo teraz máme my všetci v rade robiť. „Nič. Musíme len čakať", znela moja, neviem či pochopená, psychiatrická intervencia. Seňor opúšťa kolónu a dravo sa včleňuje do iného konvoja. Predavačka je onedlho na svojom vyhriatom miestečku a ja si z obchodu odnášam svoj knižný darček ako prvý. Pánko zas len zazerá.

  • 22. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 569x
  • 35
Sám sebe som sa stal otázkou

Michal Patarák

Sám sebe som sa stal otázkou

Pred vyše šiestimi rokmi som sa šiel prejsť večerným Havířovom. Práve keď som prechádzal popri kostole, kráčal oproti mne mladík, ktorý vypadal značne nervózne. Aj keď sme už tesne minuli, cítil som, že si máme niečo povedať. Otočil som sa za ním a práve vtedy sa on tiež otáčal za mnou a hlasno sa spýtal: "Můžu za to, že jsem materialista?" Ja som bez váhania odpovedal: "Myslím, že áno!" A to bola celá diskusia. Ďalej sme šli každý svojou cestou. Neznámeho som nikdy odvtedy nevidel, zmizol v tme, ale jeho otázka ma ešte dlho obhrýzala. Nielen prečo sa to spýtal a prečo práve mňa, ale aj prečo som hneď tak odpovedal a prečo som mu povedal práve to, čo som povedal, ale hlavne: pochopil som, že ja sám som materialista, hoci som si to o sebe dovtedy nemyslel. A že si za to môžem sám. (Akoby bol ten nervózny mladík mojím nevedomým ja, čo sa v tom okamihu stretlo so svojou vedomou podobou.) Nič dnes totiž nie je ľahšie, ako byť materialista.

  • 9. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 744x
  • 132
Čakali, kým nezmiznú mi stopy (príbehy z benediktínskeho kláštora)

Michal Patarák

Čakali, kým nezmiznú mi stopy (príbehy z benediktínskeho kláštora)

V prudkom snežení som zazvonil na zvonček pod malou strieškou. Nič. Asi som to zle stlačil. Skúšam ešte raz - na mieste, z ktorého umiestnenia by som nepredpokladal účinok tlačidla a predsa - ozve sa hlas. Predstavím sa. Že vraj ku mne pošlú otca J., ten ma na starosti hostí. Pozerám na zasneženú plochu pred kláštorom, v ktorej sú len moje stopy. Vojdem do kostola a čakám. Dve dosky pribité kolmo na seba, formujúce kríž, pred nimi sviečka. Tá tu musí byť pekne dlho, červený vosk sa jej krútivo kláti smerom k zemi. Čaká ako ja. Už tu ma asi učia, ako čakať, lepšie povedané, ako sa nesústrediť na nič, len si užívať čakanie (nevedel som, že sa to naozaj dá). Obzriem sa von. Moje osamotené stopy sú už takmer neviditeľné, zapadnuté ďalším snehom. Ako my. Chvíľu tu ešte sme a potom už nie...

  • 8. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 137x
  • 19
Sme kadidlový dym na slnečnom lúči

Michal Patarák

Sme kadidlový dym na slnečnom lúči

Chvíľu sme šli po kamienkoch, než sme sa dostali na dlažbu posiatu lupienkami jarných kvetov. Jemný koberček nás doviedol až ku vchodu s klenbou. Vo vnútri sa potom hostenia ujalo náročné ticho Veľkého piatku. Ticho plné nepokoja a zároveň akési pokojné. Aj tam to všetko voňalo. Ľudia bez slov čakali, tak, ako je celý život čakaním. Ako sa spoza ambony ozvalo: niekto čaká, kým ho malinké dieťa konečne samo od seba pobozká, niekto čaká na svoju vlastnú smrť, o ktorej vie dopodrobna s predstihom.

  • 24. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 504x
  • 7
Človek, ten rád uniká kryštáľu

Michal Patarák

Človek, ten rád uniká kryštáľu

Práve včera to pre mňa všetko začalo. Vonku kryštáliky snehu,  ktoré v lákajúcej bielobe ukázali svoju tvár. Človek, ten vždy akosi uniká kryštálu. Vietor nám aj s drobnými pichľavými vločkami dul priamo do očí. Akoby nás niekto chcel v tých návaloch pravdy vyšibať k rozjímaniu. To je tak: aj jemné veci môžu pichať. Dali sme si rukavice, zipsy zapli až na doraz a poriadne sa usmiali. Lebo človek, ten sa vždy akosi bráni zime. A predsa ju má rád.

  • 21. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 685x
  • 10
Veľký je človek, ktorého dojímajú kvety

Michal Patarák

Veľký je človek, ktorého dojímajú kvety

Je to len hŕstka dní dozadu, čo som mal s jedným známym krátky rozhovor o tom, koho považujeme vo verejnom živote alebo vo svojom okolí za skutočnú osobnosť. Po ráznom zlomení halúzky nad našimi „celebritami" nasledovalo premýšľavé a snáď aj trochu rozpačité ticho...Koho vybrať? Politika?...umelca?....persóny ocenené Langošovou cenou?.... Vnoril som sa hlbšie do svojej minulosti. Spomienky sa rozostúpili ako vetvičky kríkov, ktoré som ako malý odťahoval na stráni, aby som videl na dedinku v doline. A dopriali mi krásny výhľad na polrok, strávený na geriatrickom oddelení v Havířove, kde som sa ocitol hneď po skončení fakulty. „Primár Kaifosz", povedal som mu. „Toho nepoznám", odsekol vrtiac hlavou...Veď práve to je ten problém, že skutočne veľkých ľudí nevidíme denne v televízii. Veľkosť je dobre skrytá. S úmyslom odkryť aspoň jej kúsok píšem tento článok a venujem ho Vám, vážený pán primár Kaifosz, vážená asistentka Bocková...

  • 17. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 503x
  • 14
Hocikoľko druhov očí máš, treba ich občas privrieť...

Michal Patarák

Hocikoľko druhov očí máš, treba ich občas privrieť...

Oko: okno do sveta. Po nočnej službe som sa ráno posadil nad svoj chlebík s ríbezľovým lekvárom, naprázdno odfúkol a zatvoril som oči. Naslepo v pomalom rytme vsúval do úst ubúdajúce krajíčky chleba a mrvil si na bradu. Taká moje ranná klasika, povedal by som, plávajúca v opare horúcej kávy. Len jedna vec bola navyše: strašne ma boleli oči.

  • 8. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 488x
  • 2
Priemerná kaderníčka je lepšia ako dobrý psychiater

Michal Patarák

Priemerná kaderníčka je lepšia ako dobrý psychiater

Prepáčte, ak to bude až príliš osobné, ale po dlhých letných dňoch strávených na psychiatrii sa vo mne nazbieralo trocha viac sentimentu, ako býva zvykom...

  • 21. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 549x
  • 14
SkryťZatvoriť reklamu