Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Michal Patarák

Michal Patarák

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík:  Ach tá naša sexu-ach-litaMarihuana kazí chuanaBebida alcohólicaZo sveta psychiatrieMuž a ženaPatologické hráčstvoŤažká hlava psychiatrova(Neuro)psychiatria a vedaVám, nedosiahnuteľnýmZ hlbín vyviera vieraHľadanie pôvodu zlaZápisky z pavučinyHomoparanojaPremýšľam o sveteMeditationesPolitické tvoryRecepisyReflexie a reakcieKauza BezákKauza HedvigaKríza zdravotníctva

(Neuro)psychiatria a veda

Ľudia, ktorí chodia po štyroch

Michal Patarák

Ľudia, ktorí chodia po štyroch

V roku 1917 bola prvýkrát publikovaná správa o človeku, ktorý chodí po štyroch, keď si takéhoto muža všimol britský cestovateľ Childs na ceste po Turecku. Trvalo však pomerne dlho, než si podivuhodné prípady habituálnej štvornohej chôdze všimla aj vedecká obec. Až v roku 2005 opísal turecký profesor Üner Tan syndróm, pri ktorom sa vyskytuje mentálna retardácia, poruchy reči (až jej neprítomnosť) a ako hlavný a najpozoruhodnejší znak chôdza po všetkých štyroch končatinách, teda ľudský kvadrupedalizmus. Porucha dostala názov po svojom objaviteľovi Uner Tanov syndróm (UTS).

  • 9. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 551x
  • 16
Mozoček nie je len orgánom pohybov, ale aj myslenia a pocitov

Michal Patarák

Mozoček nie je len orgánom pohybov, ale aj myslenia a pocitov

Už ako chlapec na prvom stupni základnej školy som si viedol zošitky, do ktorých som si farebne zakresľoval svoje vedecké objavy. Teda, neboli celkom moje. Ponachádzal som ich v knihách zo zvolenskej knižnice. Doteraz tvrdím, že v skutočnosti takmer nikto veľmi neobjavuje, len nedôsledne číta vedeckú literatúru. Zo všetkých tých kníh ma v detských rokoch najviac zaujala zdravoveda. Odkresľoval a odpisoval som z nej takmer všetko. Snažil som sa pochopiť, o čo pri tej-ktorej chorobe ide a pamätám si, že mi to ktovieako nešlo. Mrazivú fascináciu som však zažil až pri pohľade na nákres mozgu, z ktorého som matne tušil, že je tým najdôležitejším v ľudskom tele. Niečím, čo všetko riadi a čo keď sa pokazí, tak to nie je ľahké opraviť. Na jeho priečnom reze bolo okrem iného vidieť mozoček a na na ňom jemne rozvetvenú štruktúru, pri ktorej bol popis „strom života".

  • 4. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 806x
  • 19
Súčasné možnosti priamej komunikácie medzi dvoma mozgami

Michal Patarák

Súčasné možnosti priamej komunikácie medzi dvoma mozgami

Tento rok sa uskutočnili tri dych vyrážajúce experimenty, v ktorých vedci prepojili mozgy dvoch potkanov, mozog človeka s mozgom potkana a napokon vytvorili komunikačné rozhranie medzi mozgami dvoch ľudí. Už dávnejšie sa pritom testovali rozhrania medzi mozgom a počítačom alebo mozgom a určitým zariadením, ktoré vykonávalo príkazy na základe aktivity snímanej z mozgu. Tohoročné výskumy sú však oproti nim zásadným skokom ďalej. Nejde o žiadnu telepatiu, ani o nejaké čítanie myslí. Je to priama komunikácia medzi dvoma mozgami, bez použitia iných komunikačných podnetov okrem počítačom upraveného neuronálneho signálu.

  • 3. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 492x
  • 23
Láska ako závislosť, milovaný ako droga

Michal Patarák

Láska ako závislosť, milovaný ako droga

Už dávnejšie som písal o láske ako o šialenstve a o podobnostiach medzi láskou a psychózou. Nejde pritom o môj súkromný výmysel, veď už od starovekých čias hovoria básnici a umelci o láske, ako o niečom bláznivom, blúznivom, maniakálnom a šialenom. I dnes sa v populárnych pesničkách spieva o posadnutosti láskou, o nutkavých myšlienkach na milovaného a o tom, že láska je vlastne závislosťou. V láske sme totiž od druhého človeka skutočne závislí. Medzi láskou a závislosťou sa črtá paralela nielen v metaforickom, ale i v klinickom a psychiatrickom zmysle. Je to podobnosť, ktorá v žiadnom prípade nie je náhodná a ktorá má svoje psychologické i biologické opodstatnenia. A práve týmto analógiám sa venujem v nasledujúcom texte.

  • 26. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 785x
  • 21
Trochu o slasti, trochu o odmene a trochu o šťastí

Michal Patarák

Trochu o slasti, trochu o odmene a trochu o šťastí

Solomonova teória protikladných procesov hovorí, že po pozitívnom hedonickom stave nasleduje negatívny hedonický stav. Niečo, čo vnímame ako slastné, by malo vystriedať niečo, čo pociťujeme averzívne. Neplatí to zrejme všeobecne, i keď na užívanie psychoaktívnych látok sa tento koncept vcelku hodí. Dokladá to opica, ktorú tak často zažívame po alkoholickej opitosti. Mnoho ľudí má aj zakorenené presvedčenie, že keď je niekto príliš šťastný, onedlho padne tvrdo na zem. Dokonca môže byť šťastie chápané aj ako niečo mimo normál, teda ako nenormálna skúsenosť. Odráža Solomonova teória aj tento obyčajne nereflektovaný, ale v mnohých z nás prítomný pocit? A čo je to vlastne slasť? Čo je šťastie? A, ak vôbec, ako spolu tieto dva fenomény súvisia?

  • 5. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 426x
  • 12
Aký príbeh je za Kishuovým eskimáckym mozgom?

Michal Patarák

Aký príbeh je za Kishuovým eskimáckym mozgom?

Muž s poetickým menom, Aleš Hrdlička, bol český antropológ, ktorý emigroval do Spojených štátov. Vo svojom odbore bol názorovo značne osamotený a „obdivuhodne" intolerantný k bádateľom s opačnou mienkou, akej bol on sám. Takých kolegov mal nanešťastie neúrekom, keďže napríklad zaťato tvrdil, že kolískou človeka je stredná Európa, a nie Afrika (čo tvrdí takzvaný „out of Africa" model), či viaceré oblasti súčasne (čo je premisa multiregionálneho modelu). Zároveň bol až zázračne necitlivý k ich pádnym odborným argumentom. Čo už, i tak svojim spôsobom génius, pomyslel som si, keď som hltavo čítal jeho knižku o eskimáckom mozgu...

  • 22. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 119x
  • 9
Hľadanie schizofrénie alebo 100. výročie pojmu schizofrénia

Michal Patarák

Hľadanie schizofrénie alebo 100. výročie pojmu schizofrénia

Áno, uplynulo už presne sto rokov, odkedy slávny švajčiarsky lekár Eugen Bleuler prestal používať dovtedy populárny výraz - predčasná demencia - a použil ako prvý pomenovanie výstižnejšie, jednoslovné a ľahko zapamätateľné - schizofrénia. Od zlomového roku 1911 si tento termín osvojila odborná i laická verejnosť a hoci vzbudzuje aj scestné asociácie typu rozštiepenej mysle a rozdvojenej osobnosti, z dostupných je napriek tomu považovaný za najvhodnejší. Sám som však skeptický ohľadne faktu, či je dôvod na oslavu. Sto rokov intenzívneho študovania tohto ochorenia prinieslo síce mnoho informácií, ale takmer žiadnu uzavretú kapitolu, nehovoriac už o sporoch o jeho liečbu. Navyše, čo pokladám za najdôležitejšie, v povedomí širšej verejnosti zostáva opradená hmlou mýtov, predsudkov a vyslovene mylných presvedčení, ktoré skutočne nevytvárajú hnojivo pre prehnaný optimizmus, skôr naopak. Po 100 rokoch si laik pod schizofrenikom najčastejšie predstaví niekoho, kto má dve alebo viac osobností, čo je ďalším dokladom toho, že radšej pozeráme hollywoodske filmy, ako si prezrieme niečo triezvejšie, objektívne a vecné.

  • 7. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 797x
  • 61
Ako Galén dokázal, že človeka mozog riadi

Michal Patarák

Ako Galén dokázal, že človeka mozog riadi

Vo väčšine starovekých národov panovalo presvedčenie, že centrom emócií, duševnej činnosti, či intelektu je niektorý z vnútorných orgánov. Z tohto hľadiska je jednoznačne najpopulárnejším orgánom srdce (aj dnes častá metafora duše) a takýto (už filozofický, nie vedecký) pohľad nazývame kardiocentrizmom.

  • 7. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 960x
  • 25
Ľudia s dierami v hlave: samo-trepanácia padlých na hlavu

Michal Patarák

Ľudia s dierami v hlave: samo-trepanácia padlých na hlavu

Trepanácia je zrejme najstarším chirurgickým zákrokom vôbec. Používala sa vo všetkých kútoch sveta už v dávnoveku a vlastne sa používa dodnes. Ide o odstránenie časti lebečnej kosti, čím sa vlastne, jednoducho povedané, vytvorí diera v hlave.

  • 29. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 173x
  • 13
Eutanázia a muž po 23 rokoch v kóme

Michal Patarák

Eutanázia a muž po 23 rokoch v kóme

V novembri 2009 obletela svet správa o Belgičanovi Rom Houbenovi, ktorý bol po autonehode z roku 1986 23 rokov v kóme. Pred troma rokmi sa však ukázalo, že jeho mozog vlastne normálne funguje a minulý rok bol celý prípad zverejnený aj v odbornej literatúre. Postihnutý muž by mal teraz komunikovať so svetom (!) pomocou špeciálneho počítača. Ponúkanú eutanáziu, v Belgicku legálnu, jeho rodinní príslušníci odmietli a prežívajú teraz údajne hrôzu z toho, čo by učinili, keby s ňou súhlasili...

  • 28. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 589x
  • 43
Drobná esej o tekutom mozgu

Michal Patarák

Drobná esej o tekutom mozgu

Človek si predstavuje mozog väčšinou ako relatívne tuhý orgán, s bohatou, krútiacou sa členitosťou na jeho povrchu, ktorá je badateľná už pri letmom pohľade naň. Tento členitý reliéf nazýva závitmi a z populárnej literatúry je oboznámený, že čím viac závitov má, tým je inteligentnejší, či múdrejší. Možno ešte podlieha domnienke, že čím je mozog väčší, tým má vyššiu kapacitu alebo že duša je niečo, čo sa skrýva v nejakej tej komôrke vnútri neho. V skutočnosti sú však mnohé predstavy o mozgu len tým, čím sú - teda - predstavami.

  • 14. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 634x
  • 24
Poznámky k patobiografickej pitve

Michal Patarák

Poznámky k patobiografickej pitve

Pojem biografie je všetkým iste dobre známy. Ide o spracovanie životopisných údajov nejakého, zväčša z rôznych dôvodov slávneho, človeka. Biografiu si môže každý napísať aj sám a pripojiť ju k nejakému svojmu dielu alebo na webovú stránku. Ako slávneho ho ale pomaly začneme brať až vtedy, keď mu tú biografiu píše niekto iný a nesporne ho za takého považujeme, ak ju o dotyčnom píšu až po jeho smrti...

  • 10. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 501x
  • 2
Láska ako šialenstvo

Michal Patarák

Láska ako šialenstvo

Nebolo to tak dávno, čo som sa zabával nad textom istého anglického psychiatra, ktorý prirovnával lásku k akútne prepuknutej psychóze. Tým, ktorí majú záľubu v antike, príde takéto porovnávanie ako starodávne, veď i Platón na adresu lásky hovorieval, že je to božské šialenstvo. Zmieňujem sa o ňom preto, že napriek istej komickosti, ktorou na mňa pôvodne pôsobilo, nesporne v sebe obsahuje zrnká pravdy. Konieckoncov, posúďte sami.

  • 22. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 352x
  • 15
Piatok trinásteho alebo strach ako ľudský (príliš ľudský) fenomén

Michal Patarák

Piatok trinásteho alebo strach ako ľudský (príliš ľudský) fenomén

Prakticky po celú históriu ľudstva bol človek nútený stretávať sa s vlastným strachom a k jeho premáhaniu. Išlo o strach zo živlov, zo smrti, z démonov a duchov, z mŕtvych príbuzných, z tmy a neznáma, strach z boha, nakoniec, strach zo všetkého možného, čo vás napadne. Globálne možno konštatovať, že hoci boj naďalej trvá, človek ako druh sa v ňom celkom obstojne drží, i za cenu zlyhania určitých jedincov, prípadne obranných mechanizmov voči strachu ako takých.

  • 13. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 795x
  • 16
Psychiatrizácia: medicínsko - spoločenský problém

Michal Patarák

Psychiatrizácia: medicínsko - spoločenský problém

Psychiatria je medzi ostatnými medicínskymi odbormi značne špecifická. Nielenže jej objekt záujmu (ľudská psyché) je príliš subjektívny, respektívne zvýšene náchylný na subjektivistické pohľady (a tým i možné dezinterpretácie a omyly), ale ako taká sa psychiatria stáva aj pomocným kontrolným orgánom v spoločnosti a štátnom systéme (určuje hranicu normality a patologických javov, potrebu hospitalizácie jedinca s duševnou poruchou i bez jeho súhlasu, v prípade vybraných duševných porúch sa podieľa na zbavení človeka možnosti disponovať slobodným rozhodnutím - prístupu na účet, podpisového práva a podobne). Tým je opäť a opäť vystavovaná pokusom o zneužitie, ako to v minulosti ukázal nielen fašizmus, ale aj komunizmus. Okrem toho, v určitom indikačnom poli sa stáva aj orgánom kvázi represívnym, čo možno ilustrovať detenciou parafilných deviantných jedincov, prípadne súdne nariadenou ústavnou, či ambulantnou liečbou.

  • 24. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 024x
  • 4
SkryťZatvoriť reklamu