Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Michal Patarák

Michal Patarák

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odmalička sú mojim skutočným svetom najmä knihy a ľudská psyché. Zrejme sa nadmieru vŕtam do vecí, ktoré máme tendenciu považovať za ustálené a nemenné. Možno sa až príliš hrabem v špine a v čiernom bahne. Z toho bahna mi však napokon vždycky svietia hviezdy...(Tak trochu jungiánsky orientovaný psychiater s fókusom na neuropsychiatriu, psychologicko-psychiatrické aspekty sexuality, duchovný život a symbolicko-meditačnú psychoterapiu. V osobnom živote schopný donekonečna uvažovať nad interpretáciami Nietzscheovej filozofie, milujúci poéziu, prudké stúpanie do kopcov a prvé tri hlty z fľaškového piva) Zoznam autorových rubrík:  Ach tá naša sexu-ach-litaMarihuana kazí chuanaBebida alcohólicaZo sveta psychiatrieMuž a ženaPatologické hráčstvoŤažká hlava psychiatrova(Neuro)psychiatria a vedaVám, nedosiahnuteľnýmZ hlbín vyviera vieraHľadanie pôvodu zlaZápisky z pavučinyHomoparanojaPremýšľam o sveteMeditationesPolitické tvoryRecepisyReflexie a reakcieKauza BezákKauza HedvigaKríza zdravotníctva

Zápisky z pavučiny

V ten deň, keď sme sa rozvádzali...

Michal Patarák

V ten deň, keď sme sa rozvádzali...

Hneď, ako som sa s ňou dorozprával, musel som odbehnúť a všetko si starostlivo zapísať, tak ma to vtedy zaujalo. Napriek všetkým vulgarizmom a bolesti som v tom, čo tá staršia pani hovorila, cítil neuveriteľnú mäkkosť a nehu. Bolo to v roku 2009. Čo je s ňou teraz, neviem... Ale k nám chodila so schizoafektívnou poruchou. Práve dnes som ten prepis našiel v počítači. V rozplývavej nostalgii mi to jednoducho nedalo a tento smutný deň z jej života som musel uviesť na blog. Chýbate mi pani V.!

  • 25. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 552x
  • 15
Láska, smrť a večerné cvrčky

Michal Patarák

Láska, smrť a večerné cvrčky

Dedinské amplióny trasľavo rozosielajú smutnú správu. Plechový ženský hlas sa len horko-ťažko prediera teplom. Teraz nejdeme kosiť, deti buďte tichšie! Vypneme aj rádio z po-otvoreného auta, ktoré teraz pripomína skôr nejakú zvláštnu stavebnicu, než prostriedok na premiestňovanie.

  • 26. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 816x
  • 5
Ako ma včera požehnalo slniečko

Michal Patarák

Ako ma včera požehnalo slniečko

Slniečko bol muž s okuliarmi, ktoré boli starostlivo a bezpečne ukryté za maskou v podobe leva. V ďalšom, cielenejšom pohľade, to však nebola hriva, ale slnečné lúče rozliezajúce sa okolo jeho veľkej hlavy. Namiesto prstov mal mäkké zlatisté lúče slnka, ktorými sa dotýkal všetkého navôkol. Celý bol v žltom a stál pred svojim malým domčekom, kam pozýval všetkých okoloidúcich. Kto mohol odolať hlasitej ponuke vstúpiť do jeho príbytku?

  • 15. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 797x
  • 1
Krádež sĺz v deň vtipov a smiechu

Michal Patarák

Krádež sĺz v deň vtipov a smiechu

Už sa stmieva. Sme síce na kraji Banskej Bystrice, ale neďaleko aj tak prederavuje vzduch zopár delobuchov. Z lekárov som tu ostal už len sám. Na chvíľu som sa zavrel v pracovni. Len pre svoje myšlienky. Vonku je mráz, zem škvrnitá ako koža nejakého polárneho leoparda. V zmiešanine zemi a primrznutých snehových fľakov akoby neboli emócie, len pokojný chlad. A predsa je bláznivý deň vtipov, v ktorom sa k nám predralo až priveľa plaču.

  • 31. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 416x
  • 3
Plač pri gaštanovom strome

Michal Patarák

Plač pri gaštanovom strome

V rade ich tam stálo niekoľko, ako prázdnou márnosťou obhryzených kostí. Pod nimi húfy ľudí s deťmi. Len tak išli okolo, ale každý chcel nejaký gaštan, nejaký ten suvenír pre márnotratné potešenie. Ale nie jeden, viac. Ocinkovia a maminky vyhadzovali konáriky do ich korún, aby sa za kliesnivého zvuku pripomínajúceho brodenie pralesom zosypalo na zem nielen lístie a drevené stopky, ale i celé vetvičky.

  • 29. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 690x
  • 3
Ten vlak nikdy nespomalí

Michal Patarák

Ten vlak nikdy nespomalí

Vlak od hôr besne prechádzal do nekonečnej roviny. Sem tam pole prerušil osamotený strom, ale vzápätí sa už rútil za nami. Ako každá chvíľa, ktorá sa stráca v diaľke a ktorú už neuloví ani tá najsilnejšia túžba. V duchu som zablúdil k pacientovi, o ktorom som nedávno čítal. S obľubou si predstavoval myšlienky, akoby boli materiálom, niečím konkrétnym, hmatateľným. Snažil sa v mysli postihnúť ich zrod. Akoby boli poštovými holubmi, čo vylietajú z komôrok holubníka. Skúšal som to, predstavoval som si, že ich práve vidím. Vznášali sa, boli kvapalinové a mali rôzne tekuté výbežky, aby sa navzájom mohli prepájať. Keď som precitol, nad poľami sa zlietavali vrany.

  • 23. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 974x
  • 10
V diaľave sa vinie tmavomodré mračno.

Michal Patarák

V diaľave sa vinie tmavomodré mračno.

(Profesorovi Novotnému a inžinierovi Krajčírovi...) Kráčam. Myslím na to, ako sa všetci moji známi divia, že píšem tak smutne alebo tak vážne, keď som taký veselý človek. Ale keď píšem, tak som len človek. A teraz je už aj to písanie iné. Klávesy môjho písacieho stroja sú omaľované červenými fľakmi a ja už ani neviem, od čoho sú. Z chumáčikov prachu na jeho rebrách sa mi nejasne zjavujú spomienky. Akoby nevedeli, v akom poradí ku mne prísť a nechať sa potľapkať po ramene.

  • 22. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 008x
  • 0
Anjeli, čo sa smejú na našich hlavách

Michal Patarák

Anjeli, čo sa smejú na našich hlavách

V Starom zákone sa hovorí, že nielen ľudia, ale aj národy majú svojich anjelov. Ak je to tak, ten slovenský mal s nami tento rok naozaj čo robiť a poriadne sa zadýchal. Nerád štiepim roky na dobré a zlé, časy na zlaté a upadajúce. Ak však má svojho špeciálneho anjela aj slovenská psychiatria, tak rok 2012 v zápolení s nečistými silami skôr prehral. Dovoľte, aby som s pohnutím zaspomínal - veď rany po boji sú ešte čerstvé.

  • 30. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 246x
  • 3
Šťastie a slobodu pre všetkých!

Michal Patarák

Šťastie a slobodu pre všetkých!

Existujú ľudia, ktorí, akoby povedala Eva Syřišťová, sa pohybujú v pukline času. Nežijú v rade za sebou idúcich a ako ozubené kolesá do seba zapadajúcich dní. Žijú mimo plávajúcich mrakov každodennosti v prasklinke, ktorá ich nielen uzatvára, ale aj oslobodzuje od bežných noriem a konvenčných horizontov. Preto sú schopní nahliadnuť mnohokrát to, čo iní vidieť nevedia, možno len akosi tušia. Reč nie je o génioch, i keď aj na nich by bolo možné nasadiť podobné prirovnania, hovorím však o ľuďoch v psychotickom stave.

  • 5. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 493x
  • 10
Učil ma ten, čo maľuje skoro slepý

Michal Patarák

Učil ma ten, čo maľuje skoro slepý

Neviem prečo má niekedy človek dojem, že niekto známy, o ktorom dlho nepočul, je asi mŕtvy. Ako keby aj veľkí ľudia nemali nárok na pauzu, oddych, na chorobu. Myslel som si to aj o ňom.

  • 9. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 694x
  • 2
Holý drozd a holý človek

Michal Patarák

Holý drozd a holý človek

Drozd Turdus merula žije v južnom Nemecku. Čierny černistý, vypadá ako ten náš, ktorého vídavame trhane poskakovať pod stromami a splašene zazerať zo strany na stranu. Aj na neho totiž vplýva stres, keď mapuje okolitý terén a zisťuje, čo je s krikom utekajúce dieťa vlastne za nebezpečenstvo. Taký drozd má však aj svoj spoločenský status, podobne ako človek.

  • 19. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 705x
  • 6
Chvíľu sme mali krídla a hneď sme zabudli lietať

Michal Patarák

Chvíľu sme mali krídla a hneď sme zabudli lietať

Sloboda je ako pestrofarebný kolibrík. Každý si všimne inú farbu, ale vo svojom základe je stále rovnako krehká, chvejivá, vždy pochybujúca. A exotická. Preto si myslím, že väčšina z nás, čo sme boli v novembri 89 príliš mladí, slobodu ešte stále nepochopila. Tak, ako si to myslím o väčšine tých, čo na námestiach vtedy boli a dobre vedeli, o čom sa tam rozprávalo a spievalo.

  • 18. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 075x
  • 8
O tom, ako som včera prišiel na to, že všetci ľudia sú bratia...

Michal Patarák

O tom, ako som včera prišiel na to, že všetci ľudia sú bratia...

Stalo sa to tak, že som včera ráno čítal svojmu synovi Miškovi z obrázkovej Biblie príbeh o Adamovi a Eve. Pár riadková kapacita textu v detskej knižočke už nestačila na ich deti, a tak som mu povedal, že Adam a Eva mali tiež detičky, tak, ako ja a maminka máme jeho.

  • 4. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 752x
  • 32
Muž, ktorý podával kyticu cez sklo

Michal Patarák

Muž, ktorý podával kyticu cez sklo

Bolo to len pred pár hodinami. S batohom plným únavy som sa práve vracal do Bystrice. Slnko sa opovážilo vykuknúť už len spoza striech tých najnižších budov a len pár ľudí sa trúsilo ako posledné omrvinky zo sobotňajšieho krajca na zastávku emhádečky.

  • 8. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 064x
  • 20
O geocentrizme a egocentrizme

Michal Patarák

O geocentrizme a egocentrizme

Geocentrický systém bol staroveký pohľad na slnečnú sústavu, v ktorom ako centrálne teleso figurovala zem. Udržal až do 17. storočia nášho letopočtu. Nie je to len otázka cirkevnej propagandy ako dnes mnohí s obľubou tvrdia, ale aj poznania, pridlho orientovaného na Platóna, Aristotela, či otca astronómie, Hipparcha z Nikaie.

  • 31. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 429x
  • 32
Pozorovania opitého miništranta a s drevom zrastený mních

Michal Patarák

Pozorovania opitého miništranta a s drevom zrastený mních

Pri popoludňajšej káve, premýšľajúceho nad jedným mojím veriacim priateľom, zastihla ma nečakane spomienka spred rokov. Volebná komisia istého zvolenského sídliska a červená...

  • 25. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 450x
  • 20
Maniodepresivita dňa - trochu smutný smiech

Michal Patarák

Maniodepresivita dňa - trochu smutný smiech

Článok píšem ako reakciu na podnety z okolia, na sťažnosti svojich kolegov a kolegýň, koniec koncov, i ako reflexívnu reakciu na usporiadanie denného režimu, ktorý u seba pozorujem.

  • 26. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 407x
  • 36
Skryť Zatvoriť reklamu