Knižka útla, ale vzhľadom na vytýčenú tému plne postačuje. „An Eskimo Brain" vyšiel roku 1901 v New Yorku a má ambíciu skúmať rozdiely medzi mozgom Eskimákov a bielej rasy. V skutočnosti však ide „len" o výsledky pitvy (robenej doktorom Brookom) a sumár detailných meraní mozgu (vykonaných samotným Hrdličkom) u jedného eskimáckeho muža s menom Kishu.
Kishu bol vodcom svojho kmeňa a spolu so svojim 12-ročným synom Meneem a štyrmi ďalšími Eskimákmi ho do New Yorku v roku 1896 priviedol akýsi poručík Peary. Všetkých okrem Meneeho skosila akútna tuberkulóza. Dobrodružné srdce čitateľa (akože mňa) lačnie po detailoch tohto srdcervúceho príbehu, v ktorom chlapec ostane v neznámej civilizácii sám (a prečo ich tam vôbec ten poručík dovliekol?), ale dozvedá sa len sporé fakty a Hrdlička prirýchlo prechádza k pitevným záverom (mozog Kishua vážil so všetkými obalmi 1503 gramov, 1155 gramov bez nich...atď). Záverom však spomína zvedavosť vzbudzujúce údaje, že Menee sa veľmi dobre prispôsobil kultúre a civilizovanosti Američanov a mal dokonca úspechy v škole. Čo s ním však bolo ďalej? Ako vnímal smrť otca v neznámej krajine? To už žiaľ nie je predmetom štúdie...
Takéto knižky sú pre mňa veľmi poučné. Mohol som si porovnať anatomické výrazy zo začiatku 20. storočia s tými dnešnými a veru som niekedy mal čo robiť, aby som porozumel, o ktorej štruktúre je kedy-tedy reč. Predovšetkým ma však zaujal samotný predmet práce. Pred sto rokmi proste stačilo, aby človek urobil jednu pitvu a mohol to hneď publikovať. Dnes sa píšu buď úplné voloviny, ktoré čítajú (alebo prinajmenšom o nich vedia) všetci alebo (ak sa jedná o odbornú sféru) prejde mnoho a mnoho rokov, než sa človek osmelí napísať o svojej práci knižku. Samozrejme, je otázne, či mu to kvôli pár čitateľom vôbec vydajú...To len ku kontrastom s dnešným svetom.
Čo sa týka výsledkov, Hrdlička zistil, že mozog Eskimáka (usudzuje z jedného jediného mozgu!) je veľmi dobre vyvinutý, v mnohých štruktúrach dokonca komplexnejší, než mozog bieleho, z čoho dedukuje aj inteligenciu daného kmeňa. Tu sa práve úsečne zmieňuje o Meneeho adaptabilite a dobrých školských výsledkoch.
Slovom kniha o pitve, na pozadí ktorej je obrovská dráma jedného eskimáckeho kmeňa a dvanásťročného chlapčeka. Idem zisťovať, ako to všetko vlastne bolo, keď mi to tento slávny antropológ nechcel prezradiť.
