Už naozaj nevládala.....
Cítila sa sama, opustená a v srdcijej chvela nekonečná prázdnota. Často sama sebe kládla otázku:,,Čo sa to so mnou deje?" No ta správna odpoveď neprichádzala.
Lenproste chcela byť sama.....Nie STOP!!! Ona nechcela byť sama, len satak cítila.....na míle vzdialená od všetkých ľudí, akoby ju niktonepoznal,nikoho nezaujímala ...Jediná otázka, ktorú chcela počuť, znela: ,,Čo sa to s tebo deje?!",,,,
Kedysi veselé,vždy ukecané abezstarostné dievčatko sa zmeniho na kopu trosiek. A tak čakala, že juniekto pozbiera a pozlepí. Snáď.....
A kde s astala chyba?.....Odpoveď je prostá:,,NEVIEM"
neviem prečo som taká mĺklivá,
neviem prečo mám pocit že každému len ubližujem,
neviem prečo túžim po samote,
neviem prečo už niekedy dýcham z posledných síl
neviem veľa vecí.........ničomu nerozumiem, ani sebe.....ale predsa len žijem:))
Hodinyrozmýšľania však nepriniesli žiadny úžitok a tak sa rozhodla len čakať.Možno bude čakať rok, možno dva, tri.....hlavné je nech nájde svoješťastie a začne si vychutnávať tento život plným dúškom.
Ačo chcem vlastne týmto článkom povedať?!..Len toľko že denne prejdemeokolo tisícok ľudí, každý má svoje starosti, raz sme proste hore a razdole.....Každý z nás má rôzne túžby, sny, ideály, každému vyhovuje inýtyp ľudí. Aj keď máme mizernú náladu, skúsme sa predsa len troškuusmievať a život bude hneď lepší. Možno na niektoré otázky neexistujeodpoveď, ale bez viery v lepšiu budúcnosť by sme to ďaleko nedosiahli:))))
A kde sa stala chyba?....Odpoveď je prostá: ,,NEVIEM"....
Preto KEEP SMILING:)))))))))))))))
