Rôzne životné osudy

Život prináša rôzne prekvapenia. Nikdy nemôžeme vedieť, kto z nás kde a ako skončí. Či už to bude u nás, alebo v inej krajine a ani v akej pozícii.  Chodíme do obchodných domov a občas vidíme pred nimi postávať bezdomovcov, ktorí pýtajú peniaze, alebo aspoň nejaké drobné. Niekto im niečo málo dá. Niekto im vynadá. Niekto ich ignoruje. Ale málokto z nás si uvedomuje, že aj medzi týmito ľuďmi sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Ľudia, ktorí kedysi mali svoje rodiny, vlastnili nehnuteľnosti – domy, byty a rozličnými životnými udalosťami o to všetko prišli. Samozrejme, každý si za svoj osud do istej miery môže sám...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Nedávno som bol navštíviť jedného môjho známeho, ktorý má tiež stavebnú spoločnosť a zavolal ma, lebo sa mi chcel pochváliť a ukázať mi nejaké nové stroje a bagre, ktoré kúpil. Keďže som bol na to zvedavý, išiel som sa pozrieť. V rámci toho, ako som si pozeral jeho stavebnú výrobu, všimol som si hlúčik, dosť intelektuálne pôsobiacich ľudí pri miešačke. Išiel som sa pozrieť, nad čím môžu toľko traja ľudia „maturovať“.

Po krátkom privítaní som zistil, že sú z Ukrajiny a hádajú sa o tom, koľko cementu ide do jednej miešačky. Pre zjednodušenie to spravidla funguje tak, že keď máte dostatočne veľkú miešačku, tak tam môžete hodiť jedno vrece, niekedy aj dve vrecia a podľa potreby urobíte betón. Kto s tým robí, vie o čom píšem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No títo páni dávali predmetný cement do miešačky po hrstiach ako keby sa jednalo o veľmi nebezpečný materiál. Tak som sa nimi začal trošku rozprávať.

Jeden z nich bol vysokoškolský profesor matematiky, druhý bol zubár a tretí bol atómový fyzik.

Atómový fyzik ich viedol a ten mi vysvetlil, že kedysi pracoval na zostavovaní jadrových zbraní a že on je naučený dávať a zostavovať tieto veci v „ťažkých“ miligramoch. Že to má v sebe tak veľmi zafixované, že nie je schopný to vrece cementu tam len tak vysypať.

Zubár mi vysvetlil, že on to chápe, lebo on keď robil ľuďom plomby, tak tiež všetko vážil na miligramy a tiež nedokáže v sebe to vrece cementu do tej miešačky vysypať.

SkryťVypnúť reklamu

Vysokoškolský profesor tomu rozumel tiež. Vedel vypočítať, že keď to tam budú dávať takto po hrstiach, tak do večera neurobia ani jednu jedinú miešačku betónu a na to nepotreboval ani logaritmické pravítko.

Tak som nelenil, zobral som vrece a celé som ho vysypal do miešačky. Pridal som tam vodu a predviedol som im ukážku ako sa má robiť daná zmes. Zapísali si to a pokračovali v práci.

Ale čo z toho vyplýva? Ako je možné, že vysokoškolský profesor, zubár a atómový fyzik skončia na Slovensku pri miešačke? A ako je možné, že ľudia, ktorých veľakrát vídame postávať pri obchodných domoch, kedysi tiež mali byty, domy a mnohí z nich sú aj vysokoškolsky vzdelaní.

SkryťVypnúť reklamu

...len proste rôznorodé životné osudy vedia pripraviť človeku aj takúto tŕnistú cestu životom...

Patrik Dvořák

Patrik Dvořák

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vždy treba mať dobrú náladu a vďaka nej vie byť život vždy veselý.Nepodliehajme panike. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
SkryťZatvoriť reklamu