A to
A to, že komunizmus skončil s ťažkou hospodárskou krízou a dnes, čuduj sa svete, máme 20 rokov po páde komunizmu. A 20 rokov sa výdobytky komunizmu úspešne privatizovali a týchto 20 rokov nás poväčšine...teda, nás nie...ale poväčšine všetkých politikov, ktorí sú vlastne rozdelení vo všetkých politických stranách, tak ich v podstate tieto výdobytky privatizácie slušne živili. Čiže ten komunizmus na prvý pohľad nebol taký zlý... Prečo sa vraciam k novembru ´89 alebo začiatku 90tych rokov? Hlavne sa vraciam preto, že keď v podstate sme začali takzvanú cestu demokracie, tak určite si viacerí z nás spomenú, že naša krajina v tej dobe nemala žiadne dlhy. Čiže zlý komunizmus skončil možno s vyše 1, možno 2 miliardovým prebytkom a naša krajina bola ako veriteľ. Keby nedajbože niekedy znovu menili štátny systém, tak naša demokratická krajina našim deťom odovzdá dlh v objeme niekoľko desiatok miliárd eur, takže vlastne naša krajina v ťažkej demokracii a slobode dosiahla pozíciu a rolu dlžníka. A najsmutnejšie na tom celom je, že niektorí majú veľa, niektorí majú málo a niektorí nemajú nič ale nemôže nikto povedať, že nemá nič, lebo všetci naši občania sú v podstate dlžníkmi. Čiže majú, poniektorí z nás, majú potom menej ako nič. A nemajú nič a ešte sú aj dlžní. A toto sú také úvahy, ktoré mám, keď premýšľam, koho pôjdem voliť. Takže, dal by som si prvú takú latku – Chcem, aby vládla strana, ktorá neberie úplatky...no, vyberá sa ťažko. Poniektoré bývalé vládne strany radšej zrušili celé ministerstvo, len aby sa určité veci stratili pod povrchom zemským. Určite si spomíname, ako bolo zlikvidované Ministerstvo životného prostredia. Čo dokážu urobiť jedny emisie? Pritom to začalo tak ekologicky nevinne, že aj Greenpeace-ákom by z toho vypadla slza z očí. Za predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu si tak isto pamätáme kauzy - vláčiky a nebudem ich tu ani písať, lebo ich je veľmi veľa. Každá politická strana svojím spôsobom, ktorá dneska je, je do niečoho namočená a tie nové, ktoré v podstate vznikli a pôsobia v predvolebnom boji, tak vo väčšine z nich sa nachádzajú politici, ktorí boli buď v iných politických stranách, alebo sa zúčastnili privatizácie, alebo majú za sebou niečo, čo „nie je v poriadku“. A tu sa zase začíname dostávať k jadru veci, v čom ja vidím problém. Takzvaná demokracia a vnímanie morálky je v súčasnej našej generácii neskutočne pokrivené a vinu osobne za to dávam politikom a politike, pretože za starej éry a ľudia, ktorí aktívne žili pred 20-30 rokmi si na toto pamätajú...niekto ukradol 10.000,- korún a dostal 10 rokov väzenia. Dnes vám niekto ukradne miliardu a smeje sa všetkým do tváre. Nebudem tu teraz rozoberať, kto čo ukradol, kto čo zobral a hlavne, čo sa týka jednotlivých politických strán, pretože sú toho plné noviny a kto má chuť, tak si na každú politickú stranu nájde kauzy za miliardy a už sa, myslím si osobne, ľuďom z toho dvíha žalúdok. To, že polovica národa nejde voliť, nie je tým, že oni nechcú voliť, ale vedia, prečo nejdú voliť. Nejdú voliť preto, lebo nechcú voliť ľudí, ktorým nedôverujú. Ako keby tým človek chcel povedať určité obvinenie: „Veď mi vieme, čo je za tým.“ A začínam mať pocit, že sa do tejto skupiny asi priradím aj ja, pretože, čo dosiahne môj hlas? To, že kamarát nejakého politika dostane perfektnú štátnu zákazku? Na Slovensku máme tisíce poctivých podnikateľov, ktorí ako „sprostí“ platia dane, ale nemajú šťastie na štátnu zákazku, nemajú šťastie na sociálne podniky, ani na rôzne tendre. Je to všetko len pre „vyvolených“. Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, tak si začneme uvedomovať určitú pokrivenosť našej spoločnosti. Veci, ktoré sú podľa zákona trestné sa ako keby považujú za normálne. Len to vieme iným spôsobom napísať, vieme to iným spôsobom povedať. Nevieme si povedať pravdu. Klameme si a tvárime sa, že je všetko v poriadku. Viete, raz v jednom fejtóne som čítal (bolo to pred mnohými rokmi a dúfam, že mi autor odpustí, nespomínam si teraz na jeho meno), bol to jeden známy politológ a ten napísal: „My nemáme mafiu, my máme tlaky na politické a podnikateľské vrstvy. My nemáme korupciu, my máme klientelizmus....“ A tu je niekde kameň úrazu pre našu civilizáciu a Slovensko ako také. Momentálne nie je schopné, aby bola nastolená spravodlivosť. Nie je to schopná urobiť ani jedna súčasná politická strana, ktorá sa zúčastňuje volieb, pretože takmer každá je namočená do nejakého škandálu. To znamená, že každá jedna podporuje tento systém nemorálnosti a nemorálnosť ešte neznamená, že je to protizákonné. Tu si treba uvedomiť jednu vec, že zákony sú za tie roky postavené tak, že veci, ktoré my považujeme za nemorálne, nie sú automaticky v rozpore so zákonom. A naše chovanie sa, prispôsobovanie sa a tolerovanie určitých, dovolil by som si povedať až kriminálnych aktivít, ktoré sú veľakrát na hrane zákonnosti. Dôkazom toho sú aj trestné oznámenia, ktoré si vzájomne politické strany na seba podávajú a následne sú zhadzované na súdoch, prokuratúrach do stratena. Takže momentálne nejaká morálnosť v našej spoločnosti dosahuje dno. My totiž v súčasnosti považujeme za normálne, že niekto niečo sprivatizuje a pritom za to nezaplatí. Považujeme za normálne, že známy známeho v politike, bratranec, spolužiak, žena niečo získa a dostane sa k štátnym zákazkám a pritom nedokážeme nahlas povedať jedno: „Veď to je tunelovanie, veď to je zneužitie právomoci verejného činiteľa.“ Lebo irónia tohto všetkého je v tom, že na všetko máme zákony, ktoré sú jasné. Na 90 % káuz, ktoré sa riešia v našej spoločnosti, všetky by sa dali označiť buď zneužitím právomoci, alebo tunelovaním, alebo niečo podobné...ale nič sa nerieši. A nerieši sa preto, lebo politické strany ovládajú súdnictvo, ovládajú prokuratúru. Teraz to hovorím všeobecne o politických stranách, pretože si myslím, že v danom prípade je úplne jedno, ktorá z politických strán bude pri moci. Týka sa to všetkých strán. A nehovoriac ešte o tom, že poslanci majú samozrejme imunitu. Keď sa nad tým logicky zamyslím, tak si vlastne uvedomujem, že nie je možné, aby v našej krajine bola dosiahnutá spravodlivosť. Aby bolo dosiahnuté to, čo naša krajina potrebuje.
A to je všetko, čo som chcel v dnešnom blogu napísať. Je to, samozrejme, môj názor, každý môže mať názor iný, ale myslím si, že mnohí budú s mojím názorom súhlasiť. Takže záverom: „Koho pôjdem voliť?“ Odpovedám na rovinu: „Naozaj netuším...“ a myslím si, že to netušia ani mnohí z vás, ktorí budú tento článok čítať.
