Akurát som si o pol dvanástej sadol do malinkej kaviarne na terasu na Hviezdoslavovom námestí, na ktorom sa pripravoval 1. pochod gayov a lesieb – Dúhový pride. Objednal som si Pepsi-colu a priznám sa, bol som veľmi zvedavý na niekoľko vecí a či sa vyplní niekoľko dňová kampaň televízií, ktoré už dopredu pripravovali obyvateľstvo na strašný súboj medzi zástupcami homosexuálnej komunity verzus údajní neonacisti a anarchisti. V tomto mediálnom rozpoložení si myslím, že prišlo aj veľmi veľké množstvo návštevníkov na Hviezdoslavovo námestie, vrátane stoviek nič netušiacich turistov, ktorí si brali vlajočky od organizátorov tohto podujatia. Postrehol som niekoľko desiatok policajtov, či už mestských, alebo štátnych, ktorí sa netvárili nejako šťastne, lebo si vedeli možno sobotu predstaviť inak, lepšie strávenú. No a v tejto pokojnej, príjemnej atmosfére som si objednal jednu Pepsi-colu. Ako tak minúty plynuli, spustila sa hudba, keď sa náhle celá táto záležitosť na krátku sekundu zdramatizovala. Celý tento milý a možno aj trochu neodvážny začiatok tejto akcie bol prerušený nejakými nadávkami, ale hlavne zborovým krikom „Policajný štát!!! Policajný štát!!! Policajný štát!!!“ Tak som si povedal – „Fííííha, máme tu nejakých fanúšikov nejakého futbalového mužstva, ktorí si prišli trochu pokričať...“ No a zhruba po nejakej ďalšej ¾ hodinke, keď som dopil, tak som pomaly išiel domov. V novinách a správach som si potom prečítal články, ako to údajne pokračovalo ďalej.
Toto je krátky opis situácie tohto Dúhového pridu ako ho vidím ja, lebo ľudia si na to musia urobiť svoj vlastný názor. Ale rád by som si položil ..hlavne kladiem sebe a ľudia si možno tak isto kladú otázku: „O čom toto celé bolo? Ako je možné, že akcia pred Americkým veľvyslanectvom bola tak slabo pokrytá Policajným zborom, lebo ja som tam nevidel žiadne stovky policajtov? Prečo bola táto akcia zo strany štátu tak slabo podporená?“ Keď tu bol napr. čínsky prezident, tak ľudia, ktorí mali akýkoľvek iný názor boli tvrdo potláčaní dokonca aj čínskymi ochrankami na našom území. Prečo si organizátori nezabezpečili „lepšie zabezpečenie“? Pretože čo som si ja všimol, tak drvivá väčšina ľudí na námestí boli náhodní okoloidúci, zvedavci a turisti. Hlavne turisti, ktorí boli určitým spôsobom aj zneužití, pretože nie každý, kto niesol dúhovú vlajku a mal odznaky..tak väčšina týchto ľudí boli turisti. Skutočne, čo som si všimol, čo by mohli zodpovedať gay, alebo lesbickým párom, tak tam ich bolo možno niekoľko desiatok. Toto sú otázky, ktoré si sám kladiem , keď som toto videl. Rozmýšľam, o aké divadlo a pre koho bolo zase zinscenované a o čom malo hovoriť... A komu hlavne poslúžilo? Je smutné, že vôbec v 21. storočí máme prejavy, kde nevieme tolerovať inú orientáciu, alebo iné „vierovyznanie“...alebo určitú formu „inakosti“ a je veľmi smutné, ako málo tomuto venuje pozornosť štátna správa, resp. naša vláda, pretože zástupcovia gayov, alebo lesieb, ktorých je niekoľko % populácie, čiže rádovo sa jedná o státisíce ľudí a tak isto aj ich rodinní príslušníci sú poctiví platcovia daní a sú súčasťou tejto krajiny a našej kultúry, takže si myslím, že minimálna slušnosť káže, že majú minimálne mať podobne práva ako máme aj my. Hlavne práva spravovania si vlastného majetku. A ak som dobre pochopil, o čo sa v tejto tematike jedná, tak sa určite nejedná o žiadne „adopcie detí“ a ani „uzatváranie manželstiev v kostole“ a pod. , pretože zákon ani takéto niečo neumožňuje. Jedná sa tu iba o získanie práva, aby dve osoby rovnakého pohlavia mohli spolu existovať v nejakom zaregistrovanom partnerstve a mali určité právomoci nadobúdania spoločného majetku, tak ako to majú bežne manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve a tak isto určite práva dediť. V tomto návrhu nie je ani adopcia detí ani nič podobné. Prečo si ale naša vláda ani trochu neurobí snahu sa tejto tematike venovať? Dokonca náš premiér povedal, že to je nejaká 70 000. vec, ktorá ho v podstate zaujíma. Myslím si , že niekoľko 100.000 daňových poplatníkov by ho zaujímať mohlo... Potom je napríklad zaujímavé, že po celej tejto akcii sa k tomu nevyjadrila žiadna politická strana. Iveta Radičová sa k tomu vyjadrila až po niekoľkých dňoch a pritom je zaujímavé, že problematiku pomoci gayom a lesbám v ich snahe získať lepšie postavenie v našej spoločnosti, teda získať registrované partnerstvo má v podstate vo svojej agende niekoľko politických strán. Ale zaujímavé je, že všetci mlčali... Mlčali, aby sa neukázali, že sú horší... Mlčali, aby sa neukázali snáď, aby neboli ani lepší... Prečo mlčali vedia hlavne oni sami. Po vojne je každý generál. Ale keď sa po vojne mlčí, znamená to, že sa niečo skrýva... A skrýva sa úmysel na túto komunitu sa vykašlať.
