Duchovný masochizmus a katolícka manipulácia

Písmo: A- | A+

Kampaň za prihlásenie sa k viere je už v plnom prúde. Bohužiaľ, v plnom prúde je aj cynizmus, zákernosť a lož, ktoré ju sprevádzajú.

Elementárna definícia manipulácie znie, že ide o také konanie a ovplyvňovanie aktérov, keď sa pravá príčina, resp. cieľ tohto ovplyvňovania, zastiera. V manipulácii teda účel manipulácie ostáva v ideálnom prípade skrytý. A tým, čím sa zastiera, sú práve prostriedky (rétorické, vizuálne atď.) na dosiahnutie tohto účelu, pričom takto zmanipulovaný človek si následne myslí, že koná slobodne, bez nátlaku a jeho konanie má len ten význam, ktorý mu manipulátor v tej chvíli predostiera.

V reakcii na malú kampaň „bez vyznania“, ktorej účel bol od začiatku deklarovaný a rámcovaný témou odluky cirkvi od štátu, finančnej aj ideologickej, sa spustila masívna kampaň za hrdé prihlásenie sa k viere. Na rozdiel od tej prvej, ktorá svoj cieľ od začiatku otvorene deklarovala, je tá druhá už len obyčajnou zákernou manipuláciou. Prečo? Pretože jej tvorcovia dobre vedia, že tu „hic et nunc“ nejde len o nevinné vyznanie viery pred Štatistickým úradom SR, ktoré v ideálnom sekulárnom štáte, nikoho nezaujíma, ani štátne orgány. Každý nech si vyznáva, čo uzná za vhodné, samozrejme – pokiaľ to neporušuje základné ľudské práva. Idea sekulárneho štátu je teda jednoduchá: Čo najväčšia neutralita v organizácii medziľudských vzťahov, aby sa tak neprotežovala jedna zo strán a tieto strany sa mohli spontánne organizovať. A to bez toho, že by svojim vierovyznaním, navyše s podporou štátu, ktorý nemá nikomu „strániť“, otravovali ostatných. 

Táto neutralita, napriek tomu, že je zakotvená v ústave, je zo strany „duchovného monopolu“, najmä Rímskokatolíckej cirkvi (RKC) a Konferencie biskupov Slovenska (KBS), neustále znásilňovaná. Horšie však na tom je, že sa táto strana opakovane dopúšťa hrubej manipulácie, keď v pastierskom liste vyzýva všetkých na prihlásenie sa k viere (rozumej k RKC) počas sčítania, no ani náznakom sa v kontexte nezmieni o novom modely financovania cirkví, ani previazanosti tejto otázky na otázku financií, ako aj ďalších celospoločenských konzekvencií, pretože jej tento status quo mocensky vyhovuje. RKC sa teda drží biblického "aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci" (1Kor 2,5) a systematicky vytvára zo svojich veriacich v mene boha hlupákov (ak hlúposť teraz ponímame ako potlačenie múdrosti), čím potiera ich ľudskú dôstojnosť.

Len pripomeniem, že tu ide o výplody Pavla z Tarsu neustále posadnutého mocou a zmocňovaním iných: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka;“ (Rim 1,16) „Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči, ale v moci;“ (1Kor 4,20) Muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znamenie moci kvôli anjelom; (1Kor 11,9-10) (...) ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon.“ (1Kor 11,15) Nejde teda o odkaz Ježiša Krista a každý mocenský pokus, ktorý by sa cez jeho meno takto legitimizoval, ako to dnes robí RKC a spol., jednoducho dehonestuje jeho meno. Alebo ešte inak: Ide o herézu, ktorú žiaľ kresťania dezorientovaní dokonca vo vlastnej viere, nie sú schopní pochopiť, čo zdôvodním aj ďalším výkladom.

Vyškolení scholastickí rétori, ktorí si po Druhom vatikánskom koncile osvojili nové mediálne technológie, teda racionálnym postupom dennodenne usmerňujú city svojich podriadených a systematicky tak prehlbujú duchovný masochizmus: "Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil" (1Pt 5,6) a neváhajú v tejto kampani zneužiť proti vlastným ľuďom na billboardoch Matúšovo evanjelium: „Toho však, kto by ma zaprel pred ľuďmi, zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach“ (Mt 10, 33), aby tak navonok vzbudili pocit, že všetko v tomto štáte je v súlade s kostolným poriadkom a božím zámerom. A práve tu prichádza miesto božieho zámeru na rad už spomínaný „boží žiaľ“. Boží žiaľ z ľudského, príliš ľudského zámeru.

Treťou manipuláciou je totiž vytvorenie zdania, že neprihlásenie sa k RKC povedie automaticky k zataraseniu cesty k „nebeskému kráľovstvu“, pričom sa tu obchádza mytologický fakt, že práve ten, ktorý dokonca trikrát zaprel Krista, pretože to vyžadovala daná situácia, skončil pri „nebeskom otcovi“ ako hlavný vrátnik. Toľko ku konzistencii katechézy. Veriaci teda žijú vo falošnej nádeji, že sa týmto konfesijným aktom priblížia ku Kristovi, no jediné čo teraz robia je, že sa tak prihlasujú ku spolku sústredenému okolo kristocentrického totemu. K spolku, ktorý sa len domnieva, že má niečo spoločné s Kristom a zabúda sa na to, že predovšetkým ide o produkt Petrovej sluchovej halucinácie: "Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18), ako aj ideologickej nadpráci Ireneja, Tertulliána a Cypriána dve storočia po Kristovej smrti, či produkt Konštantínovej politickej machinácie, keď dovtedy štát v štáte povýšil na štátny kult, aby tak zaviedol nový rád. Na obraz tohto rádu (Civitas Dei) pod hrozbou trestu smrti (napr. aj za nedodržiavanie pôstu) bola násilne pokresťančená celá Európa.

Dokonca sa v prospech viery počas stredoveku obchádzali justičné obyčaje a proti kacírom, ktorým bol odopieraní advokát, mohli svedčiť aj vtedy nespôsobilé osoby (z hľadiska iných prípadov), zločinci, deti, exkomunikovaní, alebo dokonca židia. Preto Tomáš Akvinský vo svojej Summe píše: „Kacíri, ktorí po druhej výstrahe zotrvávajú vo svojom omyle, si zaslúžia, aby im bol uložený nielen trest exkomunikácie, ale aj aby boli vydaní svetskej moci na zahubenie.“ Toľko ku skale, ktorá si takmer na dvetisíc rokov k sebe prométeovsky pripútavala všetky štáty, panstvá, ríše, či dokonca zhoršila morovú epidémiu v 14. storočí, keď pápež Kliment VI vyhlásil rok 1350, keď zúril mor, ako svätý rok a začal zvolávať ľudí na hromadnú púť do Ríma. Ale spomeňme si aj na nedávne zľahčovanie ochorenia HIV, zakazovanie prezervatívov, odopieranie lekárskej starostlivosti „matkou Terezou“, aby sa trpiaci priblížili ku Kristovi, či konšpirácie arcibiskupa Dominika Duku o koronavíruse. Skale, ktorej inštitúcia Sacra Congregatio de Propaganda Fide, dala neskôr meno propagande, tak ako ju poznáme dnes. Ale vráťme sa k manipulácii, ktorá vždy stojí nad propagandou.

Ak by sa totiž chceli súčasní kresťania priblížiť Kristovi a byť v súlade s jeho učením, bez sociálneho nátlaku, bez ideologickej nadpráce, tak sa prihlásia k nasledujúcej pasáži, ktorá explicitne deklaruje elimináciu tretej strany, resp. oddelenie štátu od pobožnosti, keďže cirkev v tej dobe ani neexistovala a pravdepodobne ani nebola v súlade s Kristovými zámermi: „´Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?´ Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: ´Prečo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!´ A tak mu priniesli denár. Opýtal sa ich: ´Čí je tento obraz a nápis?´ ´Cisárov,´ odpovedali mu. Nato im povedal: ´Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!´“ (Mt 22, 18-22)

Preto teraz vyzývam všetkých slovenských kresťanov, ktorí fanaticky podporujú status quo, aby sa ešte raz a dobre pozreli na svoje peniaze, či na nich vidia podobu svojho boha, alebo Krista. A či si myslia, že sú viac v súlade s Novým zákonom, alebo Starým zákonom, ktorý umožňoval prepájať sčítanie ľudu, aj s financovaním chrámu. Nový zákon, alebo ešte konkrétnejšie Ježiš, totiž takúto možnosť nepripúšťal, pretože zavádzal radikálne nové sociálne pomery. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ak by mal dnes Ježiš slovenské občianstvo, nepodporil by žiadnu iniciatívu, ktorá by smerovala k previazaniu svetskej moci s nebeským kráľovstvom, pretože ako aj sám tvrdil: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ (Jn 8,23) „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Jn 18,36) Inými slovami: Bol by za to, aby sa veriaci organizovali na inom princípe, než aký umelo vydržiava KBS.

Každý veriaci, ktorý podporuje status quo, sa týmto aktom nepochybne vzďaľuje od Krista. A čo sa týka KBS, resp. odporcov odluky, tak tí opäť manipulujú s ľudským súcitom, keď používajú argument, že odluka by spôsobila „vykrvácanie malých cirkví“. To je opäť obludná manipulácia prostredníctvom naratívnej schémy Goliáš (sekulárny štát) vs Dávid (malé cirkvi), kde sa predpokladá súcit s malým, slabým, pritom tu ide o monopol toho veľkého, v tomto prípade RKC, čo potvrdzuje aj fakt, že – malé cirkvi, ako sú napr. Starokatolíci, podporujú odluku, alebo sa vzdali svojich príspevkov (Jehovisti, Kresťanské zbory na Slovensku, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Bahájske spoločenstvo). Avšak s týmito cirkvami RKC, napriek tomu, že v médiách hovorí aj v ich mene, nevedie dialóg. Podobné naratívne klišé zneužíva RKC, keď tvrdí, že jej je ukrivdené, ubližované a sčítanie obyvateľstva sa proti nej zneužíva, pričom pravda je taká, že jediný, kto od začiatku zneužíva sčítanie, aby zafixoval status quo na najbližších desať rokov a prehĺbil napätie v spoločnosti, je nakoniec samotná cirkev posadnutá mocou a zmocňovaním sa ľudských sŕdc a myslí. (Heb 10, 16)

Viac o možnom zneužití sčítania píšem tu: https://patrikmajovsky.blog.sme.sk/c/555257/scitanie-2021-ihned-to-stopnime.html 

© Ismael P. Májovský. Autor študuje filozofiu a antropológiu na FiF UK.

Skryť Zatvoriť reklamu