Objasním udalosti. ktoré ma viedli k napísaniu tohto článku.
Obyvatelia niektorych obcí v Bánsko-Bystrickom ktraji mali nedávno nemalí problém dostať sa do prace. Dôvod bol zarážajúci SAD BB nemali dostatočný počet vodičov aby vykryli všetky linky.
Prečo tomu tak bolo je ešte smutnejšie. Spôsobilo to súperenie SAD Zvolen a Bánska Bystrica. Ked SAD Zvolen pretiahlo na svoju stranu vodičov z SAD BB príslubom vyšších platov. Je zlé, že sa štát zbavuje svojich podielov a snaží sa tváriť trhovo. Hádajte, kto na to potom dopláca? Podľa môjho názoru by štát mal držať určité podniky a služby iba výlučne vo svojich rukách. Možno by sa potom nesatalo to, že z jedného podniku sú dva, ktoré navzájom súperia kvôli číslam.
Na vysokých školách žiaľ manažérov učia o tom, aké sú čísla dôležité a tak sa zabúda aj na iné dôležité farktory. Napríklad osobný prístup, kontakt a v neposlednej rade aj ľudskosť. Pretože výsledky robia ľudia a nie čísla. Manažéri dnes sledujú užlen čísla, majú svoje tabulky a tým to hasne. A popri tom práve kvôli tomu často krát prichádzajú o zisky.
Uvediem reálny príklad:
Veľká nadnárodná značka, ktorá vyrába elektroniku na svojom malom lokálnom ihrisku zvanom Slovensko splnila pre tento rok obrat. Čo spraví lokálny manažér? Priškrtí sklad, čo na tom, že je čas vianoc, keď sa najviac predáva. Proste ak by tak neurobil, tak mu na ďalší rok zvýšia plán obratu. A vydina premií v ďalšom roku, by už nemusela byť taká reálna. A popri tom by mohli na tom malom Slovensku zarobiť omnoho viac. Ale manažéri v cetrále kdesi v zahraničí to zas raz len vidia cez tabulky. A tak im treba.
Preto kapitalizmus s neľudskou tvárou, lebo na všetko sa hľadi už len cez čísla.
