reklama

Najlepší budík

Máte problémy s ranným vstávaním? Skúste si do domácnosti zaobstarať dieťa a môžete sa spoľahnúť, že z postele vyleziete, aj keď sa vám fakt nebude chcieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Naše ráno začína niekedy medzi šiestou a siedmou. Každý deň bez výnimky, aj v nedeľu alebo štátny sviatok. Budík si nenastavujeme, túto funkciu plní naša Emka, ktorej režim funguje tak dokonale, že čas zobúdzania sa líši maximálne o pár minút.

V jednej chvíli má zatvorené oči, o okamih neskôr už vykrikuje: „K mamine idem! Túliť...“

Stojí v postieľke a my máme len pár sekúnd na to, aby jeden z nás ako raketa vyskočil z postele a preniesol Emku k nám do perín. Ak totiž zaváhame, je veľmi pravdepodobné, že sa zobudí aj malá Alžbetka. Presvedčiť jedenatrištvrteročné dieťa na aspoň niekoľko minútové váľanie v posteli ešte zvládame. Ale dohovoriť dvojmesačnej hladnej slečne? Nemožné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak Emku úspešne pretransportujeme do manželskej postele bez toho, aby sa dovtedy zobudila Alžbetka, je to akoby sme náš budík o pár minút odložili.

Otočím sa k Emke chrbtom a spím ďalej. Chrbtom preto, lebo vtedy má najjednoduchší prístup k mojim vlasom a moje vlasy sú pre ňu nevyhnutnou esenciou k plnohodnotnému túleniu. Prikladá si ich k tvári, šklbe nimi a miesi ich po vankúši s takou náruživosťou, že rozčesať novovzniknuté uzlíky býva naozajstný problém. Nie je to bohvieako príjemné. Niekedy ma jej kmásanie zabolí tak, že sa jej vyhrážam ostrihaním. No rýchlo si uvedomím, že za tých pár minút pokoja navyše mi to predsa len stojí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O niekoľko minút neskôr, presne ako budík, ktorý ste prehovorili, aby vám daroval pár okamihov spánku navyše, Emku túlenie prestáva baviť a opäť kričí: „Papať idem! Vedľa idem! Spací vak dole!“

Keď nereagujeme, začína pišťať čoraz hlasnejšie: „Mamina dole! Tatino ide vedľa! Emka ide vedľa! Papať idem!“

Počas tohto kola výkrikov s k budeniu rodičov väčšinou pridá už aj Alžbetka.

„Alžbetka zobudila...“ hlási Emka.

No nehovor... Ktovie prečo.

Hlasitosť nášho budíka je čoraz intenzívnejšia. Z jednej strany Emkine rozkazy a príkazy, z druhej stále zúfalý novorodenecký plač. Je jasné, že aj keď ihneď vstaneme, už teraz je príliš neskoro na to, aby sme mali pohodové ráno. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No priznajte sa, neodkladáte aj vy váš budík až do momentu, keď už je naozaj neskoro?  Za ranných desať minút spánku navyše by sme mnohí aj zmluvu s diablom podpísali.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  311
  •  | 
  • Páči sa:  1 673x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu