Sama na samote

„Nezabudni sem-tam priložiť do pece a ak niekam pôjdete, zamkni chatu."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Mobilný signál je najbližšie na moste na hlavnej ceste, takže spojiť sa so mnou bude asi problém. Veď keby dačo, zabehni za horárom, on ti pomôže,“ dáva mi Paľko posledné pokyny pred odchodom.

„Zvládnete to tu bezo mňa?“ uisťuje sa. „Okolo tretej by som mal byť späť.“

Auto zmizne za zákrutou, dolina stíchne.

Často zvyknem hovoriť, že naša chata je na samote, dnes však tú samotu prvýkrát naozaj cítim. Zavriem dvere. Je jednoduchšie cítiť sa útulne a bezpečne v malom ohraničenom priestore ako vonku. Detský džavot ľahko zaplní obývačku a ja si pripadám ako každý iný deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okolo obeda spozorujem, že oheň v peci vyhasol. Kým bolo v chate teplo, na pravidelné prikladanie som popri varení a starostlivosti o deti akosi pozabudla.

Akurát včera sme sa s Paľkom doťahovali, či som, alebo nie som praktický človek. Netušila som, že už dnes budem môcť svoju pravdu dokázať. Zakladanie ohňa som videla mnohokrát, sebavedomie mi preto nechýba.

Začnem pátrať po novinách. Kde ich to mávame odložené?  Vždy sa mi zdalo, že na nejakom celkom zjavnom mieste, Paľko ich predsa nikdy dlho nehľadá. No napriek veľkej snahe, nájsť ich nedokážem. Napokon natrafím aspoň na z polovice vyplnený krížovkársky časopis. Vytrhnem z neho pár stránok a pokrčené ich uložím na vyhasnuté uhlíky v peci. Snáď mi to naša starká odpustí. Z dna debničky s drevom povyťahujem zopár tenkých triesok a na vrch položím dve veľké polená. Škrtnem zápalkou. Noviny veľkolepo vzplanú.

SkryťVypnúť reklamu

„Mamina, si šikovníčka,“ pochváli ma Emka.

Predčasne. Oheň zhasne rovnako rýchlo ako vzbĺkol.

Nevzdávam sa. Spálim kancelársky papier, ktorý som doniesla deťom na kreslenie, obal z hermelínu a chýbajúce triesky nahradím špáratkami. No namiesto ohňa v peci ostávajú dve tvrdohlavé polená a narastajúce množstvo obhorených kúskov papiera, dôkazov o mojej neschopnosti. Neviem, či sa viac bojím zimy, alebo toho, že sa potvrdí, že praktická nie som ani náhodou.

Napokon si oblečieme teplejšie mikiny. Do tretej vydržíme aj bez ohňa.

Hráme sa, deti zvedavo nakúkajú do vyhasnutej pece.

Nedá sa mi nevšimnúť si, že v krátkych chvíľach nudy celkom automaticky siaham po telefóne. Zdá sa, že nie ste pripojený k sieti, hlási internetový prehliadač. Cítim sa ako prichytená pri čine. Uvedomím si, ako ľahko dokážem zablúdiť na internet. Nehľadám nič konkrétne. Hocijakú novinku či rozptýlenie. Nezostáva mi však nič iné, len na displeji odovzdane sledovať pomaly ubiehajúci čas a dúfať, že Paľko príde ako sľúbil...

SkryťVypnúť reklamu

Poobede sa vyberieme na prechádzku. Hoci v okolí chaty som bola už nespočetnekrát, dnes to tu nespoznávam.

Les, v ktorom inokedy obdivujem krásne zdravé stromy, mäkký machový koberec a bujnejúci život, zrazu vidím ako potencionálny domov rôznych nebezpečných tvorov. Ktovie, ako ďaleko je od nás najbližší medveď?

Potok, ktorý väčšinou veselo zurčí, dnes hučí hrozivým hlasom. Predstavujem si, ako ďaleko by nás voda odniesla, keby sa nám nebodaj nešťastne pošmykla noha.

A to, čo obvykle popisujem ako božský pokoj, vnímam ako nepríjemnú samotu. Kto by nám tu pomohol, keby sa nám niečo stalo? Podvedome pozriem na horáreň. Z komína sa nedymí, na záhrade neparkuje žiadne auto, závesy sú zatiahnuté. Horár asi nie.

SkryťVypnúť reklamu

Slnko sa pomaly blíži k hrane hrebeňa nad nami. Paľko sa mal už dávno vrátiť. Zamierime k mostu. Dúfam, že nájdem signál a zistím, čo sa deje. Bohužiaľ, môj operátor o existencii tejto doliny zjavne nevie.

V predstavách sa mi hneď začnú premietať katastrofické príbehy. Čo ak Paľko po ceste nabúral? Alebo nečakane dostal infarkt? Čo ak Emka nešťastne spadne, rozbije si hlavu a ja nebudem schopná zavolať pomoc? A ako zvládneme noc, keď nedokážem ani založiť oheň?

Zastavím prúd myšlienok a prepnem sa späť do racionálneho režimu. Začnem pokukovať, či popri ceste nenájdeme triesky vhodné na podkúrenie. Ak Paľko do večera nepríde, noc už nejako prečkáme a zajtra ráno sa do dediny vyberieme peši. Jednu dcéru naložím do kočíka, druhú do nosiča a za dve hodiny snáď budeme v civilizácii. O čosi spokojnejšia sa vraciam k chate.

V tej chvíli začujeme vrčanie. Dole cestou sa rúti auto. Naše auto.

Som prekvapená, ako veľmi mi odľahne. Keď zbadám svojho usmiateho manžela, odrazu si neviem spomenúť, čo ma to na tomto malebnom mieste tak veľmi znepokojovalo.

Neuveriteľné, ako veľa spraví (ne)prítomnosť jediného človeka.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
  • Počet článkov:  270
  •  | 
  • Páči sa:  967x

Momentálne ma asi najviac vystihuje slovo matka :) Na mojom blogu môžete preto očakávať hlavne články týkajúce sa detí a rodičovstva.Naďalej však som aj lekárkou, amatérskou fotografkou a milovníčkou prírody, behu a turistiky. A hoci momentálne išli tieto moje aktivity trochu do úzadia, verím, že aj k nim sa časom vrátim. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

280 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

44 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

62 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu