Chlapcova cesta pokračuje....

„Aj keby ma opustil môj otec a moja matka, Hospodin sa ma vždy ujme.“ (Žalm27;10) Už prešlo mnoho rokov odvtedy, čo som spoznal mladého chlapca, jedného z tých, ktorí nevyrastali v bezpečí svojho domova pod láskavým dohľadom rodičov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Ako pracovník Domu kultúry som mal možnosť vídavať desiatky detí, ktoré si hľadali, hlavne v zime, útulne miestečko, kde by strávili príjemné chvíle v teple so skupinou rovesníkov, do ktorej patrili. Malí, väčší i pár už dospelých. Dievčatá i chlapci. Jeden z tých starších bol i 23-ročný cigánsky chlapec (nepíšem róm, pretože on sám si to nepraje).

Vídali sme sa často, rozprávali sme sa o jeho živote. Žil sám, bez rodiny. Rodičia sa ho vzdali ešte v útlom veku. Nemal kde bývať, nemal prácu a žil takmer z ničoho. Medzi nami vznikal vzťah. Prichádzal často, spoločne sme rozmýšľali o všetkom, čo by mu mohlo pomôcť v jeho situácii. Neobťažoval, neočakával pomoc, nesťažoval sa. Pomáhal som mu ako som vedel a mohol, pretože nemal peniaze ani na jedlo a základné veci, ale hlavne sme sa veľa rozprávali. Tak som sa postupne dozvedal o veľmi ťažkom a neradostnom živote dieťaťa, ktoré vyrástlo v detských domovoch a prežilo mnoho bolesti, ponižovania i nespravodlivosti. Tak sa formoval jeho charakter a učil sa žiť s vedomím, že nemá pre nikoho nijakú cenu a nikto ho nepotrebuje. Spoznával som jeho povahu a túžby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Bezcieľny pohyb detí po budove Domu kultúry so všetkými prejavmi ich spontánnosti, ma nútil hľadať riešenie. V spolupráci s vedúcou malého klubu v blízkosti, sme vytvorili pre deti priestor, v ktorom by mohli tráviť voľný čas. Vybavili sme malý klub všetkým, čo sa nám podarilo zohnať a kúpiť. Športové náradie, spoločenské a stolné hry, kresliace potreby, pomôcky pre tvarovanie atď.

Určili sme dni, hodiny, zabezpečili k deťom službu dospelých a deti prichádzali. Cigánsky chlapec prichádzal tiež. Objavoval v sebe schopnosť venovať sa deťom, pomáhať pri každej práci. Stával sa oporou a pomocou. Bol verný a vytrvalý. Pre deti sa stal prirodzenou súčasťou klubu, stával sa pre nich určitou autoritou. Stával sa potrebným a osožným. Jeho úcta k sebe samému stúpala. Povzbudzoval som ho. Do klubu začali chodievať i mladí kresťania, trávili s deťmi čas, pomáhali im v učení. Rozprávali sa s deťmi o živote, o Bohu. Chlapec bol stále s nimi. Božia láska sa dotýkala detí a jedného dňa premohla strach a nedôveru v ich srdciach a mnohé z nich uverili a otvorili srdce Ježišovi Kristovi. Náš chlapec bol jedným z nich. Uveril v Božiu otcovskú lásku a Duch Svätý začal jemne uzdravovať a meniť jeho doráňané srdce. Súčasne sa v jeho živote začali diať zmeny vnútorné i vonkajšie. Zanedlho získal ubytovanie. Svojim správaní a ochotou si získal dôveru Miestneho úradu a stal sa zamestnancom malého klubu na plný úväzok. Nemal kvalifikáciu na túto prácu, ale bol ochotný učiť sa a urobiť všetko, čo sa od neho očakávalo. 

SkryťVypnúť reklamu

V tomto jeho zápase som bol blízko neho a sledoval som, ako nachádza svoju hodnotu. Ako hľadá riešenia v svojom živote i v práci, ako ho Boh učí porozumieť mnohým tajomstvám a súvislostiam. Ako dozrieva osobnostne i duchovne. Získaval odvahu k samostatnosti a začali sa napĺňať i jeho skryté túžby po rodine. Oženil sa so ženou rovnakej farby pleti, učil sa partnerskému životu a zároveň i starostlivosti o jej tri deti z predchádzajúceho vzťahu. Keď sa mu narodil chlapček, jeho život dostal opäť nový rozmer. Ako otec sa učil dávať to, čo nikdy nedostal. Dával však to, čo už prijal od svojho nebeského Otca.

SkryťVypnúť reklamu

Miestny úrad vyhovel i jeho pôvodnej žiadosti o jednoizbový byt a pridelil mu 2-izbový. Bytový podnik neočakávane vykonal zadarmo aj opravy v byte, za vyše stotisíc korún.

Sledoval som tieto neobvyklé zmeny v jeho živote a hlboko som cítil, že to Boh sám sa nadprirodzene stará o svojho strateného a nájdeného syna. On to vnímal takto tiež a prijímal všetko s vďakou ako dar z Božích rúk. Jeho dôvera k Bohu sa prehlbovala a Láska, ktorú prijímal vo chvíľach modlitby mu pomáhala i na ceste prekonávania niektorých svojich povahových nedostatkov.

Odvtedy prešlo 6 rokov. Vernosť, ktorej sa naučil od svojho nebeského Otca obstála i počas týchto rokov, ale vernosť jeho manželky nie. Sklamanie z ľudskej lásky však i napriek tomu nenaštrbilo jeho vzťah k Bohu. V čase, keď jeho manželka obnovila vzťah so svojim bývalým partnerom, jeho srdce krvácalo, ale jeho duša nachádzala útechu v Bohu a vo vzťahu k svojmu malému synčekovi. 

SkryťVypnúť reklamu

Som vďačný Bohu, že som mohol byť a stále som svedkom životných premien z chlapca na muža, ktorý dokáže čeliť prekážkam na svojej ceste života a ostáva verný sebaobetujúcej sa Láske, ktorú prijal do svojho srdca. Rozumie čo je bolesť, súcit, milosrdenstvo, obeť, potreby iných ľudí. Rozumie, že keď niečo stráca, vníma bolesť, ale do jeho života môže prísť niečo nové, krajšie, čo by inak nespoznal. Naučil sa otcovskej láske nielen k svojmu synovi, ale je schopný a pripravený ju dávať i mnohým iným deťom, ktoré sú opustené tak, ako kedysi on sám.

Život ide ďalej. Jeho cesta pokračuje....

Modlime sa za neho.

Ján Paulík

Ján Paulík

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ospravedlnený hriešnik, vďačný za nový život v Ježišovi Kristovi. Učiteľ, misijný pracovník, kresťanský poradca, dobrovoľník, otec, manžel. Zoznam autorových rubrík:  ZamysleniaSúrodenciMoji chlapciDarčeky z NebaZ manželkinho denníkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu