Pre tých čo čítali môj blog nebudem písať o veľkom prekvapení, keď napíšem, že zasa letím do Minneapolisu. Teda... letím.. sedím na letisku vo Viedni, čakám na otvorenie gay-tu a rozmýšlam, že raňajky pred cestou som si mohol lepšie vyskladať, pretože hrozí, že príde búrka v oblakoch... a zažívaní. Ale späť k tomu ako a prečo letím.
Ako (v akom stave) letím? Chcel som sa stretnúť s mojimi kamarátmi a tak sme si včera popili, o dvanástej som sa dostal domov, aby som o 4:50 ráno odchádzal. No a že sme boli na pivko, tak k tým trom pivkám išli aj dajake tie borky. Opitý letieť je celkom fajn – vzlietnete... mágia... 10 minút neskôr pristávate v krajine, kam chcete ísť. No to teraz neplatí. Mať pribalenú opičku? To je novinka.
Prečo letím – som super. Zhrnuté :) a ak by ste chceli viac, tak ideme dačo zavádzať a chcú moje skúsenosti, bo ...som super? A na podobnej veci už som pracoval a tak som asi najfundovanejší (alebo dáke podobné dlhé slovo).
(písané teraz - neskôr) Let do Frňákfurtu bol v pohode, rýchly oddychový a mal som sedadlo, čo som si vedel vybrať pri online check-in-e. Na zvyšok cesty to však nešlo, pretože som letel s partnerom danej ajrolinky. Na let do Toronta teda sedím s 5 deťúrencami navôkol - džavot... ale čo, žartujem... krik a plač.
Cestou som si stihol pozrieť „The Giver“. Film je mixom Divergencie (keď uberiete 2/3 romantických divností) a Equilibria (keď si odmyslíte akciu). Namiesto akejkoľvek akcie je tam Jeff Bridges. Milá vec. Hlavne keď si chcete pozrieť Imitation Game a ekvalizér majú nastavený tak, že už pri otváracích titulkoch Vám ide vybuchnúť hlava a nerozumiete jediného slova cez prestrelené výšky.
Prílet do Toronta (teraz príde sranda). Po mojom dlhšom pobyte sa rozhodli zrušiť mi ESTA-u, čo mi ale nik neoznámil. Teda, nemal som povolenie na vstup do krajiny. Milé. Zriadenec mi povedal, že idem domov. Milé2. 5 minút na to ťuká do počítača, zapisuje si dajake čísla (asi loto) a po otázke, či mám teda ísť teraz k okienku leteckej spoločnosti a prebookovať si letenku, či aký je proces – mi podáva pas a vraví, že na budúce treba víza. Som in :)
Ale musel som vyzerať horšie ako nenamaľovaná Helenka, už som dosť dlho cestoval a bol patrične dehydrovaný. Nevadí, jeden let do MN a hor sa na hotel. Premium Suite – fajn! teda, zasa mám dve postele a ešte mám aj neobmedzený 24h prístup do snack baru, kde sú veci čo sa nezlučujú s mojou diétou.
Keďže tu majú cez víkend sviatok, tak nič nie je otvorené a tak si musím nakúpiť vo Walmarte.. Prechádzka - unavený (walking death) a po návrate od únavy poruchy rovnováhy (toto bolo celkom zábavné :). Jedlo, sprcha, spánok, ráno, práca, práca, práca... a tu som. Aspoň z pracovného hľadiska je dnešný sviatkový deň riadne prínosný, vážne neverím, že sme zvládli tak veľa.. a už nastupuje únava zo vstávania o štvrtej ráno. Juch
Tento blog by som rád venoval osobe s iniciálami PT (nie, žiaden Pirát Tibor). Nemáš za čo ;)
