Jazyk čísiel od nadávok, šťastie až po V587

Ak niekomu v Číne poviete „Ty jedna 25ka!“, alebo „Ty 38ka! „ , urazia sa. Čísla majú totiž veľa významov. Dobré i zlé.

Jazyk čísiel od nadávok, šťastie až po V587
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Tradičné vnímanie čísiel v Číne

Štvorka

Pred pol rokom som bol na výlete v Ningbo, kde som som bol ubytovaný v hoteli na hornom poschodí s krásnym výhľadom. Samozrejme sa sem bolo treba dostať výťahom. Vo výťahu chýbalo štvrté poschodie. Namiesto toho tam bolo dvakrát za sebou tretie poschodie, jedno malo pridelené pred číslom veľké M, aby sa nemýlili. Tento hotel nebol žiadna výnimka, chýbajúce štvrté poschodie je v hoteloch po celej Ázii bežné. Inokedy idú poschodia v poradí 1235678… a tak ďalej. Skrátka štvorka sa vynecháva. Nenájdete ani izbu s číslom štyri. Štvorka je v Číne číslo, ktorému sa treba vyhýbať. Znamená totiž smrť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krátka zastávka pri čínštine

Čínština je jazyk, ktorý má málo zvukov, slabík, podstatne menej ako slovenčina, či čeština. Ak sa vám niekedy pri posluchu čínštiny zdá, že všetko znie rovnako, máte pravdu. V čínštine naozaj znie všetko rovnako. Význam sa dá rozoznať buď podľa tónu, kontextu, alebo znaku.

Čínština je tonický jazyk, má štyri tóny a piaty nulitný tón, ktorým sa menia významy slova. Napríklad moja obľúbená veta „yijijiji“ znamená "Koľko má tento seriál dielov?". Každé „ji“ je v inom tóne (štvrtý, tretí, druhý), každé sa píše úplne iným znakom (一季几集) a každé znamená niečo úplne iné. Sú však aj slová, ktoré sa vyslovujú úplne rovnako, ešte aj tón je rovnaký a rozumieť sa dá iba podľa kontextu. Skrátka poslucháč vie, o čom je reč a tak vie, aké slovo bolo povedané. Ak však nie je ani kontext, porozumieť sa dá len za pomoci znakov, pretože v čínštine nesie význam slova znak. Čínština bez znakov by bola nezrozumiteľná.

SkryťVypnúť reklamu

Späť k štvorke

Takže, aby som to povedal presnejšie, číslovka štyri sa iba vyslovuje podobne ako slovo smrť. Výslovnosť „si“ v štvrtom tóne označuje číslo štyri a v treťom tóne zomrieť, či smrť. Sila tohoto významu sa dá znásobiť „štrnástkou“, ale iba pri špecifickej výslovnosti. Štrnásť sa dá v čínštine vysloviť dvoma spôsobmi - ako shisi, alebo ako yaosi, čiže „jedna štyri“. Práve v tom druhom prípade je to zlé, pretože sa to vyslovuje ako yaosi (v iných tónoch) čo znamená „chcem zomrieť“, „zomri“, či „skap!“. Čínština nemá skloňovanie a tak to môže byť aj to, aj ono. Nuž a keďže štrnástku môžeme dostať súčtom jedničky a trojky, tak trinástka tiež nie je dobré číslo a je lepšie sa mu vyhýbať. Pretože štvorka je skrátka najhoršie to číslo.

SkryťVypnúť reklamu

Osmička

Najhoršie číslo poznáme, najlepšie je osmička. Vyslovuje sa ako „ba“ a to sa podobná slovu „fa“ zo slovného spojenia „facai“. To znamená zbohatnúť. Práve preto je číslo osem v Číne veľmi obľúbené a napríklad otvárací ceremoniál letnej Olympiády v Pekingu sa konal 8.8.2008 o ôsmej hodine, ôsmej minúte a ôsmej sekunde. A tá oslava bola V587 - číže veľkolepáá. V587 sa v čínštine vyslovuje ako „V wubaqi“, čo znie podobne ako „wei wubaqi“, čiže veľkolepeé, honosné, grandiózne (威武霸气).

Číňania berú čísla naozaj vážne a preto sa v prípade Olympiády išlo doslova na sekundy. Keď sme mali svadbu, svokra mi darovala červenú obálku v ktorej boli peniaze. To je v Číne tradičný dar a často sa tam dáva osemsto yuanov, alebo osemsto osemdesiat osem yuanov. Moja svokra strávila hodinu pri bankomate, vyberala bankovky a jednu po druhej ich prezerala. Kontrolovala identifikačné číslo každej jednej z nich. Nesmela sa tam vyskytnúť žiadna štvorka a naopak muselo tam byť ideálne niekoľko osmičiek. Za ŠPZ na auto, alebo za telefóne číslo, ktorá má v sebe osmičky, sa v Číne platia astronomické čiastky.

SkryťVypnúť reklamu

Ležatá osmička predstavuje nekonečno a to je druhý dôvod, prečo je tak významná. Zároveň je to párne číslo a párne čísla sú v Číne šťastné, pretože sa hovorí, že dobré udalosti prichádzajú v pároch. Naopak pri smutných udalostiach sa darujú nepárne čísla, aby smutné udalosti nechodili v pároch. Aby to pri tej jednej skončilo. Ak napríklad niekto dáva obálku s peniazmi na pohrebe, kde sa tento dar dáva tiež, tak dá okrúhlu čiastku, napríklad osemsto yuanov, ale dnu hodí ešte jednu jedno-yuanovú mincu, aby výsledné číslo bolo 801 a bolo nepárne. Podobne sa darujú aj kvety, na smutných udalostiach v nepárnom počte, pri šťastných v párnom. To napokon poznáme aj z našich cintorínov, na pohreb alebo na hrob sa nosia kytice s nepárnym počtom kvetov.

Tri, šesť, deväť

Bohatstvo môže prinášať aj šestka, ktorá sa vyslovuje ako „liu“ v štvrtom tóne a to sa podobá slovu „liu“ v prvom tóne (溜), čo znamenáá pritekať. Čiže „Nech pritekajú peniaze“. Výslovnosť sa podobná trochu aj na slovo „niu“ (牛), čo síce znamená krava, ale v internetovom slengu sa to používa ako „Cool“. Píše sa tri a viac šestiek na označenie „niu niu niu“, čiže „cool cool cool“, strašne super.

Deviatka sa spája s cisárom a symbolizuje dlhý život. Ak niekto dáva finančný dar staršej osobe, zvykne dať 999 yuanov, pretože im tým želá dlhý život. Trojka symbolizuje kolobeh života, pretože život je v troch fázach: detstvo, dospelosť a staroba; narodenie sa, manželstvo a smrť. Trojka taktiež symbolizuje harmóniu zeme, nebies a človeka. Krásnym príkladom symboliky čísiel v architektúre je Zakázané mesto, každá budova je na troch platformách o troch schodoch, ktoré dokopy dávajú deväť, všade vedú tri brány, podporné a aj ozdobné stĺpy sú v násobkoch trojky, alebo deviatky, nachádza sa tu slávna stena deviatich drakov a údajne bolo v paláci postavených presne 9999 miestností.

Čísla a ich významy na internete

Čísla sa stali v Číne ešte dôležitejšie s príchodom internetu. Keďže v čínštine znie všetko podobne, veľa vecí znie ako číslovky a tie sa používajú na skracovanie písanej komunikácie. Napríklad 520 znamená "milujem ťa", pretože sa to vyslovuje ako „wueryi“ a to znie podobne ako „woaini“ (我爱你), čiže miľujem ťa.

1314 sa vyslovuje ako „yisanyisi“, čo znie ako „yishengyisi“, čiže "na život a na smrť", či "nadosmrti". Takže keď niekomu napíšem 5201314, napísal som „Budem ťa milovať až do smrti". I keď popravde toto je skôr detinský slang.

Keď niekto napíše 517, alebo 778, chce sa ísť najesť. 519 zase znie ako „Ja chcem piť“. Šanghaj mám celú sieť obchodov, ktoré predávajú alkohol a volajú sa 1919.cn, čiže „Chem alkohol Chcem alkohol.cn“.

Čínske internetové adresy veľmi často pozostávajú z čísiel a väčšinou sú tu tie najdrahšie domény. Doména 520.com sa zrejme pohybuje v státisícoch eur, doména 888.com určite v astronomických číslach.

„9494,9494.“

Práve som si pritakal. 9494 sa totiž vyslovuje ako slovné spojenie „Presne tak, Presne tak to je" (就是就是). Keď ste sa na tomto zasmiali, môžete do komentára napísať 2333, čo sa vyslovuje ako „a hahaha“, čiže citoslocia smiechu. Čím viac trojok napíšete, tým lepšie ste sa zabavili. Naopak ak sa vám moje vtípky zdajú trápne, tak mi poviete shisandian - 13hodín, alebo trinásť kusov (13点). Znak pre „dian“ ktorý je za číslovkou trinásť má veľa významov, preložiť ho teda môžeme tak, aj tak. Shisandian znamená "si trápny", či "vtipálek", či "trúba". Má to relatívne široký význam a použiť sa to dá pri rôznych situáciách. Je to výsmešné oslovenie niekoho, kto príliš sranduje, alebo naopak nepochopil vtip. Ak ho však použijete s vážnym hlasom, môže sa to zmeniť až na nadávku, i keď nie vulgárnu. Často sa používa na juhu Číny špeciálne medzi šanghajskými babkami, ktoré tak častujú svojich manželov. Samozrejme v šanghajčine.

Nadávky

Trinásta hodina bola krásny oslí mostík k číslam, ktoré označujú nadávky.

Dvestopäťdesiatka

Dvesto päťdesiat znamená debil, musí sa to však vysloviť správne. Na číslo 250 totiž existujú dve výslovnosti - liangbaiwu - to je neškodná výslovnosť, a erbaiwu - výslovnosť ktorou niekoho urazíte. Toto však nie je žiadny moderný, internetový slang, ale slovné spojenie, ktoré sa používa po stáročia, niekde sa dokonca píše, že po tisícročia.

Čínsky znak "dva" vo výslovnosti "liang" je aj metrická jednotka váhy. Kedysi to bolo 37.8 gramov, ale liangy ako jednotky váhy sa používajú dodnes a dnes je ich váha definovaná na 50g. Päťsto liangov striebra, čiže 18,9kg striebra bola okrúhla menová jednotka - jeden feng striebra. Dvesto päťdesiat liangov striebra bola polovica fengu, v čínštine sa to vyslovuje ako banfeng. Totožnú výslovnosť dokonca v tých istých tónoch však majú aj iné dva znaky, ktoré znamenajú poloblázon. Tým to ale nekončí. Okrem zlatých a strieborných platidiel v Číne existovali aj bronzové platidlá. Tie sa merali v diaozi, čiže nádobách. Dvesto päťdesiat bronzových platidiel bolo presne dva a pol nádoby, čiže „erban diaozi“ a tieto isté znaky v inom kontexte znamenajú tvrdohlavosť. Takže dvesto päťdesiatka znamená ako hlupák, tak aj tvrdohlavý hlupák.

Tridsať osmička

Aj nadávka tridsať osmička má historické korene, i keď tie siahajú iba sedemdesiat rokov späť, do čias nástupu komunistickej strany. Tá vymyslela dve ocenenia pre záslužných súdruhov, jedno pre ženy a jedno pre mužov. Boli to "Vlajkonoska ôsmeho marca" a "Mladý brigádnik". Avšak ako sa udiali ekonomické reformy, Čína sa vydala kapitalistickou cestou a mladšie generácie sa mohli obzrieť za smutnou minulosťou dvadsiateho storočia, niektoré slovné spojenia komunistického žargónu sa stali pejoratívnymi. Slovo „súdruh“ je dnes vulgárne oslovenie homosexuála a číslo tridsať osem, čiže tri osem, čiže tretí marec a ôsmy deň, znamená „kurva". Je to paradoxné, pretože ôsmy marec sa v Číne stále oslavuje ako veľmi významný sviatok. Aj vďaka politike rovnoprávnosti žien sa Komunistickej strane podarilo získať podporu širokého obyvateľstva, vďaka tomu vyhrať občiansku vojnu a stať sa jedinou vládnou mocou v Číne. Do ich nástupu boli ženy považované za majetok mužov, ktorí mohli mať niekoľko manželiek a aj niekoľko konkubín. Neviem presne povedať, kedy sa z tridsať osmičky stala nadávka pre predajnú ženu, je možné že za tým stoji žiarlivosť a to, že niektoré ženy spravili všetko preto, aby takéto ocenenie získali. Ale to iba hádam.

886

A to je na tentokrát všetko, 886! Tieto čísla sa vyslovujú ako „baibaile“ a na internete sa používajú ako "bye bye le", čiže rozlučenie sa. „le" je citoslovcia, ktorá sa v čínštine zvykne dávať na koniec vety. Na mojich textoch a rozšifrovaní čínskej kultúry pracujem 996, čiže od deviatej rána do deviatej večer, ba niekedy až 007, čiže nonstop od rána do noci, sedem dní v týždni. Čiže ako Číňania v pracovnom nasadení:

„886!“

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  633x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu