Diplomacia a arogancia nejdú dokopy

Vládna koalícia chce kvôli udržaniu krehkej parlamentnej väčšiny dotlačiť prezidenta SR k medzinárodnej hanbe a vymenovaniu nespôsobilých nominantov na dôležité posty v zahraničí.

Nikdy som nebol tzv. inštitucionálny diplomat MZVaEZ alebo súčasťou klasickej vojenskej diplomacie ako pridelenec obrany pri niektorom našom veľvyslanectve. No ako zástupca náčelníka GŠ OS SR som mal na starosti okrem iného medzinárodnú vojenskú spoluprácu, styk s vojenskými diplomatmi akreditovanými pre SR. Ako vojak a veliteľ doma aj v medzinárodných vojenských štruktúrach a misiách mám mimoriadne bohatú prax z praktickej diplomacie s predstaviteľmi miestnej verejnej moci a ozbrojených zložiek, rozsiahlej spolupráce s medzinárodnými organizáciami, mimovládnym sektorom a ďalšími civilnými aktérmi.

Dokonca aj ako vojak a vysoký štábny funkcionár alebo medzinárodný veliteľ musíte dokonale ovládať diplomatické zručnosti. Musíte byť nielen profesionálne zdratný, ale aj umiernený, trpezlivý a komunikačne zdatný, schopný pracovať s medzinárodným publikom, efektívne rokovať aj s nepriateľom či pracovať s predstaviteľmi médií. Patrí k tomu aj zdržanlivosť pri vypätých situáciách a zachovanie vecnosti a profesionality aj pri nepríjemných otázkach.

Pamätám si, že jedna z mojich prvých ciest na medzinárodnom štábe v Heidelbergu viedla na rokovanie regionálnej obchodnej a priemyselnej komory v Manheimme. Na Cape Verde som ako veliteľ medzinárodných síl musel byť schopný za celé NATO rokovať s miestnym prezidentom, predsedom vlády, velením ozbrojených síl, guvernérmi jednotlivých ostrovov či vedením prístavov a letísk, ktoré sme spolu zdieľali.

V misii ISAF som sa pravidelne zúčastňoval za NATO rôznych medzirezortných alebo širokých medzinárodných rokovaní na afganskom ministerstve obrany a ministerstve vnútra. Bez prípravy som musel byť schopný dať dokopy delegáciu ISAF a afganskej vlády a odletieť ako vedúci spoločnej delegácie na tripartitné rokovanie v Islamabade s miestnou spravodajskou komunitou a generálnym štábom.

Ako veliteľ veliteľstva NATO v Poľsku som veľkú časť času strávil na protokolárnych aktivitách, rokovaniach s ministerstvom obrany a zahraničia a musel som udržiavať tesnú spoluprácu s miestnymi ozbrojenými silami, regionálnymi a miestnymi autoritami, volenými aj menovanými záastupcami, predstaviteľmi inštitúcií a cirkví.

Prečo to všetko píšem? Toto bola súčasť mojej bežnej vojenskej práce doma aj v zahraničí. Armády a medzinárodné zoskupenia nefungujú vo vzduchoprázdne, ale vo veľmi zložitom prostredí. Schopnosť negociovať a pracovať v takomto prostredí je dodatočnou kvalifikáciou vojaka. Každý jeden si okrem toho musí byť vedomý, že reprezentuje svoju jednotku, svoju armádu, svoju krajinu a dokonca často aj celú medzinárodnú koalíciu. V prípade oficiálnych civilných diplomatov je toto jadrom ich práce.

Nie každý sa dostane tak vysoko a má takú intenzitu spolupráce s inými zložkami. Ale každý vojak a policajt musí prejsť náročnými psychodiagnostickými testami. Príslušníci špecializovaných zložiek majú ďalšie dodatočné náročné testy. Vojaci, ktorých vysielame do medzinárodných štruktúr majú počas výberu ešte dodatočné psychodiagnostické testy, ktoré majú overiť aj ich schopnosť efektívne pracovať aj v náročnom medzinárodnom prostredí, kde odborná spôsobilosť nestačí, ale treba mať aj potrebné psychologické vlastnosti a komunikačné zručnosti.

Peter Kmec je síce bývalý skúsený diplomat, ale po svojej straníckej kariére a slayáde za 17 miliónov eur stratil akúkoľvek osobnú a profesionálnu integritu. V prípade exsudcu Miroslava Radačovského je jeho nominácia absolútna katastrofa na úrovni afrických vojenských diktatúr s potenciálnou celosvetovou hanbou pre SR. Pri všetkej úcte, z toho, čo sme videli, pán Radačovský by neprešiel ani len základným psychodiagnostickým testom pre radového vojaka. O jeho militantných vyjadreniach o panslovanskom zničení Európy ani nehovoriac. Takýto človek sa nesmie pohybovať ani len v okolí rezortu diplomacie.

Nominácia Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslancov je škandalózna. Pokiaľ ju prezident slovenskej republiky Peter Pellegrini schváli, tak nielenže poruší ústavný sľub prezidenta, ale aj poníži úrad prezidenta na frak bez obsahu a celú Slovenskú republiku na banánovú republiku oligarchov.

Zahranično politickým poradcom prezidenta je mimoriadne skúsený a medzinárodne rešpektovaný diplomat Ján Kubiš. Máloktorý zo slovenských aj európskych diplomatov dokázal na svetovej úrovni to, čo Ján Kubiš. Pán Kubiš predsa musí vedieť, aké toxické a mimoriadne nebezpečné pre reputáciu SR sú tieto dve nominácie.

Tu je treba odložiť falošnú lojalitu k prezidentovi a zostať lojálny v provom rade ku Slovenskej republike. Verím, že pán Kubiš využije svoj vplyv a presvedčí pána prezidenta, aby týchto dvoch nominantov nevymenoval za veľvyslancov. V opačnom prípade Ján Kubiš zahodí veľkú časť svojho celoživotného kreditu, alebo by mal demonštratívne odísť z funkcie v prezidentskom paláci, ak si chce zachovať tvár a profesionalitu.

Diplomatické skúsenosti vojaka

  Zobraziť galériu (19 obrázkov)