Európa stojí pred najväčšou bezpečnostnou dilemou od studenej vojny. Po sedemdesiatich rokoch európskej vojenskej závislosti na USA sa situácia mení, keďže Amerika postupne presúva svoju pozornosť k Pacifiku, kde sa Čína etablovala ako nový strategický súper číslo jeden. Táto realita necháva Európu v zložitej pozícii s Ruskom pri dverách, čo si vyžaduje prehodnotenie nášho prístupu k transatlantickej bezpečnosti a vybudovanie silného európskeho piliera v rámci NATO.
V tomto článku vám ukážem konkrétne kroky k posilneniu európskych obranných kapacít a vytvoreniu rovnocenného partnerstva s USA v oblasti bezpečnosti.
Súčasný stav – Kde všade je Európa závislá na USA
Európske armády v súčasnosti nevedia efektívne operovať bez americkej podpory, pretože nám chýbajú kritické kapacity potrebné na samostatnú obranu. Táto závislosť sa prejavuje najmä v troch oblastiach: v satelitnom prieskume, kde až 80% spravodajských dát pochádza z amerických systémov, v strategickej preprave, kde disponujeme len desiatimi percentami potrebných kapacít, a v jadrovom odstrašovaní, kde francúzske sily dokážu pokryť len tretinu európskeho územia.
NATO operácie v Líbyi odhalili hĺbku tejto závislosti, keď európske sily minuli svoje zásoby munície už po dvoch týždňoch a operácia mohla pokračovať len vďaka americkým dodávkam. Tento príklad jasne ukazuje, že posilnenie európskych obranných kapacít nie je luxusom, ale nevyhnutnosťou pre udržanie transatlantickej aliancie ako funkčného partnerstva dvoch rovnocenných pilierov.
Americké strategické otočenie – Prečo sa USA odvracajú od Európy
Washington postupne prehodnocuje svoje globálne priority, pričom Indo-pacifický región sa stal novým epicentrom súperenia o globálnu dominanciu. Tento posun je motivovaný predovšetkým rastom Číny, ktorá napreduje rýchlejšie ako kedykoľvek Sovietsky zväz, strategickým významom Taiwanu pre globálne dodávateľské reťazce a ekonomickou realitou, keď 60% globálneho rastu sa koncentruje v Ázii.
Pentagon už presúva 60% svojich námorných síl do Pacifiku, buduje novú flotiku (Golden Fleet), redukuje prítomnosť v európskych základniach a nové investície smeruje predovšetkým do Guamu a Japonska. Tieto kroky jasne signalizujú zmenu amerických priorít a vytvárajú priestor pre Európu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Budúcnosť NATO tak závisí od schopnosti Európy vybudovať silný a samostatne fungujúci obranný pilier, ktorý dokáže efektívne spolupracovať s americkým partnerom.
Európske možnosti – Čo môže Európa realisticky dosiahnuť
Európa má významný potenciál na posilnenie svojich obranných kapacít, ale tento potenciál je limitovaný roztrieštenosťou 27 národných armád. Cesta k efektívnejšej obrane vedie cez spoločné nákupy, ktoré môžu ušetriť až 30% obranných výdavkov, využívanie Európskeho obranného fondu s rozpočtom 8 miliárd eur na výskum a vývoj, a vytvorenie jednotného velenia pre rýchlejšie rozhodovanie v krízových situáciách.
Francúzsko a Nemecko už ukázali, že spolupráca funguje, keď spustili spoločný projekt budúceho stíhača, ktorý ušetrí 40 miliárd eur a prvé lietadlá by mali vzlietnuť v roku 2040. Takéto projekty dokazujú, že európske obranné kapacity môžu rásť efektívne, ak existuje dostatočná politická vôľa a koordinácia medzi členskými štátmi.
Konkrétne kroky k posilneniu európskeho piliera – Cesta vpred
Európa potrebuje komplexný desaťročný plán systematického budovania kapacít, ktorý vytvorí plnohodnotný európsky pilier transatlantickej bezpečnosti. Prioritami pre najbližšie roky by malo byť rozšírenie satelitného systému Galileo pre vojenské účely, vytvorenie funkčného európskeho veliteľstva s operačnou centrálou v Bruseli, štandardizácia munície naprieč európskymi armádami, dronizácia a digitalizácia európskych armád, vybudovanie silnej protidronovej obrany ako súčasti spoločnej európskej strategickej protivzdušnej obrany a zabezpečenie vojenskej mobility vrátane infraštruktúry a odstránenia administratívnych bariér pri operačných presunoch (vojenský Schengen).
Estónsko poskytuje inšpiratívny príklad, keď investovaním 3% HDP do obrany vytvorilo kybernetické veliteľstvo svetového formátu a za päť rokov sa stalo lídrom v digitálnej obrane. Tento príklad ukazuje, že aj menšie krajiny môžu významne prispieť k posilneniu európskeho obranného piliera v rámci NATO.
Záverečné zhrnutie
Európska bezpečnostná situácia si vyžaduje fundamentálnu transformáciu nášho prístupu k obrane. Amerika sa prirodzene posúva k Pacifiku v reakcii na nové globálne výzvy, čo vytvára priestor a potrebu pre Európu prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Disponujeme technológiami, finančnými zdrojmi aj ľudským kapitálom potrebným na vybudovanie silného európskeho piliera v rámci transatlantickej aliancie.
Vytvorenie rovnocenného partnerstva s USA v oblasti bezpečnosti je dosiahnuteľné do roku 2035, ak budeme konať koordinovane a s jasnou víziou. Občania môžu prispieť k tejto transformácii tým, že sa budú informovať o obranných výdavkoch svojej krajiny, podporovať kandidátov presadzujúcich posilnenie európskej obrany a aktívne diskutovať o bezpečnostných otázkach vo svojom okolí.
Silný európsky pilier nie je alternatívou k transatlantickej spolupráci – je nevyhnutnou podmienkou jej udržania a posilnenia v multipolárnom svete.
_______
Pozn.: Prečítajte si aj rozhovor na túto tému pre Český rozhlas Odpútava sa Európa od strategickej závislosti na USA? alebo vypočujte na podbean a ďalších platformách https://www.podbean.com/ew/pb-rtnva-1a45120
