Vitajte pri počúvaní 151. vydania Bezpečnostného radaru generála Pavla Macka. Ruské zverstvá a ukrajinská tragédia pokračujú. V Mníchove sa začína bezpečnostná konferencia a americký šéf diplomacie Marco Rubio mieri do Bratislavy a Budapešti. Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom eskaluje.
Moderátor (Eugen Korda): Vitaj, Pavel.
Generál Pavel Macko: Ďakujem pekne, srdečne pozdravujem poslucháčov. Máme v titulkoch aj Mníchhovskú bezpečnostnú konferenciu, bohužiaľ tento rok tam nie som, ale prinesieme jej závery na stránkach časopisu Týždeň a vyhodnotíme to nabudúce.
Bojová hmla
Moderátor: Ako vždy, aká je bezpečnostná situácia na Ukrajine?
Generál Pavel Macko: Veľmi zlá. Vidíme pokračovanie tej tragédie, tak ako sme to ohlásili - prebiehajú intenzívne boje, intenzívne bombardovanie. Rusi sa snažia udržať Ukrajincov v zime a tme. Vidíme, že v Kyjeve je vážne narušená infraštruktúra, ale deje sa to po celej krajine. Keď to celkovo zhodnotím, front sa ale takmer nepohol. Boje boli extrémne intenzívne, najmä na Donbase. Rusi vykonali najväčší dronový útok minulý víkend a následne teraz sme videli včerajší deň opäť veľký dronový a raketový útok. Koncentrujú sa na likvidáciu ukrajinskej infraštruktúry. Ukrajina takisto zasiahla energetické objekty v Belgorode a ukrajinské velenie rieši problémy s protivzdušnou obranou. Rusko sa snaží získať a vylepšiť svoju taktickú pozíciu pred jarnou sezónou. To isté vidíme ale aj zo strany Ukrajiny.
Moderátor: A čo sa tam deje na fronte?
Generál Pavel Macko: Keď to zoberiem, spravíme si taký rýchly prehľad. Na východe najväčšie boje, čo sa týka Bachmut, Časiv Jar, Kramatorsk - tam Rusi pokračovali v tlaku západne od Bachmutu. Pri Časiv Jare sa snažia tlačiť ako keby smerom na Slavjansk. Najintenzívnejšie boje boli pri Kliščijivke, Ivanivskom a Kalynivke. Keď sa pozrieme do Charkovskej oblasti, tak v tejto Charkovskej oblasti mierne postúpili Rusi.
Keď idem naspäť k tomuto Donbasu, tak intenzívne boje boli aj na tom smere Avdijivka, Pokrovsk, Kurachove - na tomto úseku. Tam sa pokúšali Rusi rozšíriť kontrolu juhozápadne od Avdijivky. Ukrajinské velenie uvádza, že tie útoky sú masívne, ale neefektívne. Realita je tá, že naozaj sme nevideli nejaký veľký pohyb tej línie.
Ak sa pozrieme ďalej na juh, tam sú takisto intenzívne boje. Videli sme také taktické protiútoky Ukrajincov, najmä po tom, čo vypadol Starlink, tak Rusi stratili kontakt. Nie je to niečo výrazné, skôr ide o dorovnávanie pozícií a ide o zobrazenie reality na bojisku, pretože Rusi robili takú taktiku, že sa infiltrovali, niekde sa usadili a potom to vyzeralo, ako keby kontrolovali tú oblasť. Teraz toto im vlastne umožnilo povedať, že reálne ju už nekontrolujú.
Je tam dobrá taká perička pre poslucháčov - že keď stratili tie spojenia na Starlink, tak sa Rusi snažili si nájsť Ukrajincov, ktorí by im dali prístupové kódy. Je to ako u nás - to máte naše satelity, vydierali ich. Ale len nevedeli o tom, že toto bolo napichnuté, že vlastne ukrajinská divízia urobila falošné účty a výzvu a nalákala zhruba 2500 ruských účtov, o ktorých zistila ich umiestnenie a súradnice. A toto je zrejme aj vidieť potom v tom taktickom úspechu.
Moderátor: Celkový obraz?
Generál Pavel Macko: Celkový obraz, už som to naznačil, sa nejakým zásadným spôsobom neposúva. Tá situácia je stabilná, ale to množstvo stretov je obrovské. Samozrejme sú to v menších jednotkách, ale to množstvo stretov je obrovské. Keď to celkovo zhodnotím, tak Rusi stále pomaly postupujú. Za ten minulý mesiac mali zhruba 150 až 300 kilometrov štvorcových územných ziskov, ale nič nenasvedčuje tomu, že by jedna alebo druhá strana mala na nejaký väčší zásadnejší prelom.
Moderátor: Ako hodnotíš ruské raketové a dronové útoky do hĺbky Ukrajiny?
Generál Pavel Macko: Je to nehoráznosť, pokračuje to a tu je treba povedať, že či už pri tom útoku 7. februára, alebo teraz v tom najnovšom - Rusi kombinujú, naučili sa to za tie štyri roky. Kombinujú rakety hypersonické, strely s plochou dráhou letu a k tomu sa pridávajú drony, pričom využili to, že modernizovali tie drony a dnes už dokážu útočiť aj na pohyblivé ciele. To znamená, pokiaľ majú dostatočnú informáciu od nejakých tých kolaborantov na ukrajinskej strane alebo svojich agentov, tak vedia zaútočiť aj na pohyblivé ciele. Je to niečo, s čím si musí Ukrajina dať rady. Ukrajinská protivzdušná obrana zasahovala, zničila väčšie množstvo dronov, ale predsa len tie údery boli silné, ponárajú cyklicky Ukrajinu do tmy, poškodzujú aj ukrajinskú výrobu, lebo samozrejme na tú veľkú vojenskú výrobu potrebujete množstvo energie.
Moderátor: Dobre, a čo Ukrajinci?
Generál Pavel Macko: Tak Ukrajinci útočili tiež. Útočili na Belgorod a na Brjansk, tam takisto zaútočili na tie energetické zariadenia. Boli sme svedkami aj útoku piatimi Flamingami, to sú tie ich veľké strely. Vyzerá to, že sú dobré. Rusko tvrdilo, že všetkých päť zostrelilo, ale napriek tomu sme videli sekundárne výbuchy v tej oblasti. Toto bolo, že útočili na zariadenie hlavnej raketovej a delostreleckej správy, alebo teda glavnoe raketno-artilerijskije upravlenije (GRAU). To sú aj veľké sklady. Je to vo Volgogradskej oblasti zhruba 350 kilometrov, 320 kilometrov od bojovej línie a štátnej hranice v ruskej hĺbke. Celkovo tie ukrajinské údery smerujú najmä na energetiku, logistiku a muničné sklady. Ich cieľom je oslabiť ruské zázemie pred jarnou bojovou sezónou, podobne ako sa to snažia aj Rusi.
Moderátor: Ale čítal som, že Zelenskyj dosť kritizoval tú obranu.
Generál Pavel Macko: Áno, lebo samozrejme ukrajinská protivzdušná obrana nedoznala nejakých zásadných zmien od roku 2022. Bola úspešná, ale vyčerpáva sa. Teraz som čítal, že Nemci poskytnú 35 rakiet do Patriotu. Takže na ten včerajší útok by potrebovali okolo 80. A ešte k tomu by potrebovali pôsobiť proti dronom. Takže je jasné, že tu je disproporcia. Tu sa potvrdzuje to, pokiaľ sa pozrieme na to v širšom kontexte, že Západ váhal dlho a vlastne blokoval Ukrajinu a nechcel im dodávať tie zbrane dlhšieho dosahu, pričom to bolo jediné, čo sa dalo urobiť. Nie chytať každú strelu, každý dron, ale likvidovať tie zdroje, odkiaľ prichádzajú.
Ale samozrejme aj to protivzdušná obrana je treba zlepšiť a tam boli výpadky, hlavne v tých viacerých regiónoch. Zelenskyj toto starešinstvo skritizoval a nariadil okamžité zmeny. V niektorých regiónoch sa tá protivzdušná obrana prestavuje prakticky od nuly. Bavíme sa o tých malých pozorovateľských tímoch, tých malých zásahových jednotkách až po tú veľkú protivzdušnú obranu - aby sa museli preskladať, premenia sa tie vrstvy, má sa zmeniť aj taktika, spôsob velenia. A zároveň Zelenskyj prikázal zrýchliť zásobovanie dronmi a zbraňami, doplniť personál a vykonal aj nejaké personálne zmeny voči tým regionálnym lídrom, lebo to patrí aj do tej teritoriálnej obrany. A hlavne tam teda, kde tá reakcia na útoky zlyhali - v podstate ide o najväčšiu reorganizáciu ukrajinskej protivzdušnej obrany od roku 2022.
Jednak to nebudeme ani rozoberať podrobne, ani tie informácie nie sú, lebo samozrejme ani Ukrajinci to nevyzradia všetko do otvorených médií a nedajú Rusom návod, ako to znovu prekonať.
Moderátor: A Zelenskyj vyslal do sveta takú pre mňa až neuveriteľnú správu, že možno by tam mohli byť voľby a referendum.
Generál Pavel Macko: Ja to beriem ako súčasť vyjednávacej taktiky. Spojené štáty úplne brutálne tlačia na Zelenského, naskočili na tú ruskú propagandu a spochybňujú legitimitu Zelenského. Nie všetci, ale sú tam proste tie americké jastraby, hlavne z toho MAGA hnutia. Tak Zelenskyj urobil jasný taktický ťah, kde povedal dobre, tak teda v apríli by potenciálne mohli byť aj tie voľby, aj referendum o mierovej dohode a územných zmenách, čo by vytvorilo podmienky pre uzavretie toho mieru. A samozrejme na druhý deň došla tá korekcia po tom, čo to vyvolalo vlnu nevôle aj na Ukrajine, kde povedal jasne - za predpokladu, že pristúpime k prímemeriu, lebo je jasné, že pod tými bombami a raketami, čo vidíte dnes a denne, predsa nebudeme a nemôžeme robiť voľby. Ale máme tú dobrú vôľu, sme na to pripravení. Je to ale v rukách ukrajinského ľudu ako rozhodne, ale keď na neho budete strieľať a hádzať bomby, tak nemôže o ničom rozhodovať.
Moderátor: Gaza a Izrael, sú tam nejaké zmeny?
Generál Pavel Macko: Nejaké veľké nie. Musím povedať, že za ten uplynulý týždeň pokračovalo napätie priamo v Gaze, stále je to krehké prímerie, pravidelne narušené aktivitami Hamasu a potom odvetnými izraelskými údermi a náletmi. V tom uplynulom týždni neboli hlásené nejaké veľké pozemné operácie, ale tie letecké a dronové údery proti infraštruktúre Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu (PIJ) pokračovali. To je vlastne pokračovanie tých napätí, ktoré tam sú. Skrátka ten Hamas je ešte dosť silný.
Moderátor: Dobre, čo zvyšok Izraela? Západný breh? Mimochodom, západný breh už Židia nechcú volať západný breh, ale myslím, že Samária, podľa historického názvu.
Generál Pavel Macko: Áno, je to historické. Koniec koncov, tí, čo chodia do kostola, tak občas počujú aj v tých biblických textoch, niektoré tie referencie na toto územie. Je tu ale ten trend, je to aj predmetom kritiky. Tak po prvé pokračuje tam operácia Železná stena, čo sú vlastne razie a eliminácia tých rôznych teroristických buniek a skupín. Ale po druhé, je tam pomerne - a to je dané tým zložením aj Netanjahuovej vlády, kde sú aj tí zástupcovia tých radikálnejších prúdov v izraelskej spoločnosti - a vlastne dochádza tam k rozširovaniu osád. To samozrejme sa stretá s nevoľou toho palestínskeho obyvateľstva. Sú aj terčom kritiky zvonka, dokonca aj Spojené štáty hovorili, že by mali tlmiť túto aktivitu.
Samozrejme, my nevieme teraz, nakoľko je tá reálna situácia taká, že to vyzerá, ako keby si pripravovali novú anexiu toho Západného brehu, lebo toto je to, čo podsúvajú predovšetkým tie arabské zdroje, a čo je len konsolidácia tej situácie a snaha zaistiť si bezpečnosť a zároveň umierniť aj tie najradikálnejšie hlasy v Izraeli.
Ja som sa pozrel aj na to, ako to vidia izraelské médiá. Širšie spektrum počnúc s Haaretzom končiac s Jerusalem Postom a tam ten sumár je, že o Gaze reportujú ako o presných zásahoch izraelských bezpečnostných síl. Stále ešte dominuje tá téma rukojemníkov a tie dozvuky na západnom brehu. Je tam dôraz na razie izraelských bezpečnostných zložiek a politické napätie. Stále sa komunikuje tá vnútropolitická kríza a pokiaľ sa pozrieme na južný Libanon, tak je tam také to suché technokratické konštatovanie, že je tam občasná výmena palby, ale je to kontrolovaná eskalácia.
Moderátor: A ako pokročilo to vytvorenie technokratickej správy v Gaze?
Generál Pavel Macko: Lakonicky, ak by som to mal povedať, tak by som povedal, že technokratická vláda pre Gazu existuje len na papieri, v teréne vládne reálne vákuum. A teraz fakticky - existuje teda ten medzinárodný plán. My sme to tu spomínali, aj ten bývalý minister, ktorý tam má byť tým šéfom, je pripravený, ale Hamas sa nechce odzbrojiť. Na základe toho potom Izrael blokuje vlastne túto aktivitu a výsledkom je to, že je to všetko na papieri. Reálne sa ale vlastne nič také zásadné nedarí. To znamená, stále sme v tej polohe, že dobrý plán, super plán, ktorý vyzerá ako niečo, ako súce na Nobelovu cenu, ale reálne sa to nevie rozhýbať.
Spojené štáty presadzujú tým pádom už taký umiernenejší model, hovoria o niečom ako demilitarizácia pod dohľadom, ale Izrael to zase považuje za príliš mäkké. Hamas je oslabený, ale nie je porazený. Má stále tunely, má zbrane, má podporu časti populácie. Ako sme si aj minule hovorili - tých, čo boli zabití nahrádzajú novými regrútmi. A reálne odzbrojenie je zatiaľ len politická deklarácia, ale žiadny proces smerujúci k tomu nevidíme.
Strategické zákulisie
Moderátor: Posledný týždeň sa konalo stretnutie ministrov obrany NATO. Na čom sa dohodli?
Generál Pavel Macko: Je to pravidelné stretnutie, takzvaný ministeriál. Pred dvoma týždňami bol ministeriál ministrov zahraničných vecí, teraz ministrov obrany a následovať bude summit 7. a 8. júla, ak si dobre pamätám, v Ankare. Toto je taký pravidelný cyklus, tieto ministeriály bývajú minimálne dva krát do roka a vždy jeden je taký veľký, pracovný, jeden je skôr taký spoločenský aj s takými tými sociálnymi aktivitami a budovaním tímu. V tomto prípade to bolo pracovné rokovanie.
Na takomto ministeriáli sa vlastne komunikuje aj tá agenda na nadchádzajúci summit. To znamená, tá úroveň ministerstva zahraničných vecí dáva také politické usmernenie, tie veľké politické dohody a na takomto obrannom ministeriáli sa to už transformuje alebo prekladá do reči čísel, do reči konkrétnych opatrení. Takže na tomto summite boli viaceré hlavné body.
Robilo sa monitorovanie alebo odpočet pokroku splnenia záväzku dvoch percent HDP na obranu. Následne sa bavili o budovaní tých spôsobilostí, takzvaných národných cieľov, ktoré sú určené v rámci tých kusov puzzle alebo tej mozaiky, ktorú musí NATO vyskladať, aby sa dokázalo brániť. To sú tie ciele, ktoré aj my máme - mechanizovaná brigáda a podobne. Takže o tomto sa diskutovalo. Bavili sa o posilnení odstrašenia a obrany. Bavili sa aj o medzinárodných projektoch a boli podpisané niektoré dohody medzi skupinami týchto členov. Napríklad o spoločnom obstarávaní a vývoji technológií, vrátane hlbkových presných úderov, to sú tie diaľkové paľby predovšetkým raketami, balistickej ochrany, ochrany podmorských infraštruktúr, takzvanej Task Force Baltic. A zasadala aj rada NATO-Ukrajina. Prebehlo samostatné zasadnutie s ministrom obrany Ukrajiny.
Pokiaľ sa na to pozrieme, tak bola zhoda v niektorých otázkach. Potenciálny nesúlad je možno skôr v tej oblasti tempa zvyšovania výroby zbraní. Niektorí spojenci namietajú, že stále sa fokusujeme, zameriavame na zvyšovanie toho percenta HDP, ale zvyšovanie nie je nasledované dostatočnou výrobou, to znamená, že je treba zrýchliť aj výrobu. Rutte otvorene povedal, že NATO potrebuje viac výroby, rýchlejšie a vo väčšom množstve. Sú aj rozdiely v tom tempe plnenia dvoch percent, niektoré krajiny sú už výrazne vpredu, ale napríklad Nemecko oznámilo, že síce nedosiahne tie percentá, ale de facto proti minulým rokom ide už na zdvojnásobenie svojho obranného rozpočtu. To znamená, ten reálny, fyzický nárast je sto percent.
Moderátor: Počul som o operácii Arctic Sentry, čo je arktický strážca v preklade. Čo to má byť a bolo to už aj nejako schválené?
Generál Pavel Macko: Zatiaľ to nebolo schválené. Ja pripomeniem poslucháčom, že po tom, čo boli tie incidenty v Baltskom mori a boli pretrhané káble, tak máme Baltic Sentry alebo Baltický stražca alebo Baltskú hliadku, možno by som to aj takto preložil. To isté sa stalo potom po tých útokoch alebo prienikoch do poľského a estónskeho vzdušného priestoru, kde sa vytvorila takzvaná Východná hliadka (Eastern Sentry), to je zvýšené patrolovanie vzdušného priestoru, monitorovanie vzdušného priestoru na východnom krídle. A teraz sa uvažuje o tej Arktickej hliadke.
Súvisí to s diskusiou o Grónsku, súvisí to s diskusiou o zvýšenom pohybe a vplyve Rusov a Číny v tomto priestore, súvisí to s tým, ako sa postupne uvoľňujú tie severné morské trasy. To znamená, že spojenci, aby aj uspokojili Trumpa, aby aj zabezpečili svoju bezpečnosť, uvažujú o operácii Arktická hliadka. Zatiaľ je to v tej polohe, že boli také dve cvičenia - Cold Response alebo chladná odozva a ešte jedno meno mi teraz vypadlo, ktoré sa majú ako keby skonsolidovať. A teraz sa uvažuje v rôznej polohe, ako by sa vlastne vykonávali tie zvýšené operácie.
V podstate ide o monitorovanie celého arktického priestoru, podrobnejšie monitorovanie toho prielivu alebo toho otvoreného námorného priestoru, ktorý spája vlastne arktický priestor, kde Rusi sú veľmi silní a budovali mohutnú infraštruktúru v posledných desaťročiach, kde sa začína presadzovať aj Čína, obsadzuje si alebo vytvára si svoju arktickú flotilu, aj keď nie je priamo arktickou krajinou. A to je vlastne priestor medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom. Inak toto bol priestor, ktorý bol monitorovaný vždy. Počas druhej svetovej vojny to bol kľúčový priestor pre podporu Európy.
V prípade akéhokoľvek väčšieho konfliktu je to priestor, ktorý je úplne kritický pre alianciu, aby sa dokázali Američania a Kanaďania prisunúť aj do Európy. Je to priestor, kde keď sa zvýši patrolovanie, tak bude možné monitorovať aj viac, a dialo sa to aj za studenej vojny, napr. ruské jadrové ponorky, ktoré plávajú z polostrova Kola, kde majú Rusi hlavnú základňu.
Poviem, že ešte to nie je schválená operácia, ale boli vydané pokyny na plánovanie na úrovni hlavného veliteľa aliancie, SACEUR, alebo SHAPE, toho spojeneckého veliteľstva v Monse. A zároveň sa hovorí o tom, že by tam mali byť krajiny, že tie sily by boli rôznorodé, boli by tam námorné skupiny - Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Nórsko, Kanada, letecké kapacity, pozemné jednotky, najmä z Fínska a Nórska, a spravodajské prostriedky.
Moderátor: Počul som, že Američania uvoľnili niektoré veliteľské pozície v NATO Európanom. Čo sa to deje? To odchádzajú, alebo ako to mám vysvetliť?
Generál Pavel Macko: To sú dve veci, pýtali sa ma na to viacerí, a treba to asi dovysvetliť. Sú to dve veci. Tá prvá je taká javová, že Spojené štáty vlastne povedali, že odovzdávajú veliteľstvo JFC v Norfolku, Spojeneckých spoločných síl, Joint Force Command Norfolk, že odovzdajú európskemu generálovi a že takisto velenie v Neapole, kde tradične od vzniku NATO a od vzniku toho veliteľstva velili Spojené štáty. A ako keby sa sťahujú. Na druhej strane ale vidíme, že Spojené štáty si stále ponechávajú velenie toho SHAPE, toho hlavného veliteľa v Európe - SACEUR a majú aj kontrolu nad tým Monsom (SHAPE). A naopak, preberú si veliteľstvo pre transformáciu - ACT v Norfolku, ktoré tiež sídli v tom istom regióne. A zároveň by Európania prevzali tie ostatné veliteľstvá.
Tu poviem iba jednu vec - netreba sa obávať, lebo toto sú mnohonárodne integrované veliteľstvá. Mení sa len vlajka dôstojníka krajiny, ktorý tomu veliteľstvu velí, ale títo veliteľia sú v medzinárodnej jurisdikcii. A ja keď som bol v tých štruktúrach, keď som bol veliteľ v Bydgoszczi, zodpovedal som priamo nadradenému veliteľovi v Norfolku, toho ACT. A účty som skladal vojenskému výboru NATO, to znamená celé naše aktivity vždy riadila Severoatlantická rada. Nepodlieha to národným pravidlám.
Moderátor: A nezúčtovával si trikrát?
Generál Pavel Macko: Neúčtovával som trikrát. A pravda bola, že jediné, čo v tomto tie krajiny majú, tak je, že výplaty a personálne rozkazy vydávajú národne krajiny, všetky ostatné aktivity vykonávajú v medzinárodnej jurisdikcii. Ale druhá vec je, a to je pravda, NATO ohlásilo v podstate najväčšiu reformu veliteľskej štruktúry Severoatlantickej aliancie, to znamená tých samotných veliteľstiev, od roku 2011.
Ja len pre poslucháčov pripomeniem, že tu boli tri také zmeny. Najväčšia bola v roku 2004, kedy som ja nastupoval do Heidelbergu, kde došlo k výraznej redukcii veliteľstiev až na jednu tretinu. To boli tie mierové dividendy. V roku 2011 sa to trochu napravovalo a došlo k ďalšej relokácii týchto veliteľstiev NATO. A teraz vidíme opačný trend. Prišli nové výzvy, nové bezpečnostné prostredie. V tichosti medzi tým vzniklo v roku 2020 tretie veliteľstvo spoločných síl v Norfolku, lebo predtým boli dve v Brunssume a v Neapole.
Tie kedysi boli, ako keby mali rozdelený geograficky sever a juh. Potom po tej reforme v roku 2004 boli zameniteľné a striedali sa k tým veliteľstvám tie sily rýchlej reakcie NATO naprieč regiónmi. A teraz, keď to zhrniem, čo sa má stať. Po prvé - má byť vyššia agilita, to znamená schopnosť týchto veliteľstiev rýchlejšie zasiahnuť. Posilňuje sa veliteľstvo v Norfolku, ktoré dostáva viac úloh v oblasti ochrany práve toho arktického priestoru, ktorý sme spomínali aj v súvislosti s tým Arctic Sentry. Veliteľstvo v Brunssume mení aj tie vlajky, kde bude mať viac geografickú zodpovednosť za celú tú severnú časť, v podstate nad Alpam na sever.
Moderátor: A bude aj nejaké východné krídlo?
Generál Pavel Macko: Bude, bude. A ešte dopoviem ten Brunssum, že integruje aj Švédsko aj Fínsko geograficky. Potom má vzniknúť nové regionálne veliteľstvo východ pravdepodobne v Poľsku, veliteľstvo pre východné krídlo. Nechcem prezrádzať, nie je to oficiálne schválené, kde by to mohlo byť. Ale ide o to, že už veliteľ Mnohonárodného zboru v Štetíne, ktorých je celkom desať inak, hovoril už dlhšie, že mala by sa dať aj taká geografická pôsobnosť. Lebo ak je to na východnom krídle, potrebujeme rýchlu reakciu, tak nemôžeme čakať na ten tradičný proces, že sa začnú pričleňovať sily k veliteľstvám neskôr.
Zaujímavosťou je, možno pre ostatných, že vzniká aj spojenecké veliteľstvo pre kybernetickú obranu a hybridné hrozby, o ktorom sa ešte tiež nevie, ktoré by malo preniesť NATO do 21. storočia. Celé toto slúži k tomu, že po období útlmu týchto štruktúr, ako keby spomalenia ich reakcie, teraz dochádza k opačnému procesu. Máme tu regionálne obranné plány, k nim sú vytvorené sily a teraz to má dokresliť aj veliteľská štruktúra. Väčšia váha má byť na Európanoch, ale tak, ako sme si povedali pred chvíľkou, neznamená to odchod Američanov z týchto štruktúr.
Moderátor: Slovensko a Maďarsko teraz v nedeľu navštívi šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Čo sa dá očakávať od tejto návštevy?
Generál Pavel Macko: Rubio prichádza do Bratislavy podľa môjho nielen kvôli jadrovej energii a NATO, ale aj kvôli tomu, aby si Washington overil, kam Slovensko patrí. Či je bližšie k Varšave alebo k Budapešti.
Moderátor: A čo sa dozvie?
Generál Pavel Macko: No, to okomentujem na budúci týždeň. Ale ja keď sa pozriem na ten program oficiálny, ktorý bol, keď sa pozriem aj na ten širší bezpečnostný, energetický a politický kontext, tak mi z toho vychádza niekoľko vecí. Rubio je teraz na Bezpečnostnej konferencii v Mníchove a následne hneď, ak skončí 15. - 16. ide do Bratislavy a Budapešti. Myslím si, že primárny cieľ tejto cesty je podpora Viktora Orbána. Napriek tomu, že Rubio je vnímaný ako taký umiernenejší, on je verný roztlieskávač prezidentas Trumpoa. To sme videli v tom spoločnom zasadnutí amerického kongresu, že s Vanceom a Hegsethom to sú veľkí roztlieskávač a bezvýhradný podporovatelia prezidenta Trumpa. Je veľmi lojálny takisto Trumpovi, ale je taký stráviteľnejší pre európskych partnerov.
Takže primárne asi je to naozaj dať podporu v Maďarsku pred voľbami Orbánovi. Bude to komunikované aj Fidesz-om a Viktorom Orbánom ako veľká americká podpora jeho politike. Je to aj signál voči stredoeurópskym spojencom a spojeneckým populistom. A my sa vlastne teraz ocitáme v tom, že s amáme rozhodnúť kde viac budeme. Či teda s tým Viktorom, alebo s Poľskom, ktoré sa stáva významným hráčom.
A keď sme sa bavili o tej veliteľskej štruktúre, napríklad jedna zmena v Brunssume je, že dlhodobo tam bolo britsko-nemecké velenie, že Nemci vždy velili a Briti robili zástupcu. Potom to bolo nemecko-talianske, kde sa veliteľia takto striedali a teraz to je najnovšie - a už to oznámili Poliaci oficiálne - bude to poľsko-nemecké velenie. Tým pádom vidíme, aký ten dosah Poľska narastá. Lebo medzi tým sa aj tá zodpovednosť toho Brunssumu výrazne zvýšila. Je to vlastne zodpovednosť za polovicu Aliancie, operačné veliteľstvo. A bude tamustanmovený ako veliteľ významný štvorhviezdičkový poľský generál.
Keď sa rýchlo pozriem na Slovensko, tak tá bezpečnosť a NATO asi bude tiež témou. Bude teda diskusia o zladení tých bezpečnostných záujmov. Bude určite tlak na jasnejšiu líniu aj Slovenska v NATO a voči Ukrajine. A potvrdenie teda, či sme spoľahlivý spojenec, Rubio sa určite bude pýtať na naše záväzky k NATO. Krátkodobo mu povieme, že všetko je v poriadku a dlhodobo to nebude vedieť skontrolovať. A samozrejme budú pokračovať v tej komunikácii a spolupráci v oblasti jadrovej energetiky.
360 stupňov
Moderátor: Ako pokračuje napätie medzi USA a Iránom? Dnes ráno som zachytil správu, že do Perzského zálivu smeruje najväčšia americká lietadlová loď.
Generál Pavel Macko: Kríza medzi USA a Iránom sa prehlbuje. Tie rokovania a výmeny komunikácie zlyhali a tým pádom Donald Trump ako prezident pritvrdil sankcie aj rétoriku a hovorí o niečom veľmi tvrdom. Spojené štáty tým pádom zvažujú a teraz už to vyzerá, že sa už rozhodli, že prisunú ďalšiu bojovú skupinu lietadlovej lode, lebo to nie je len lietadlová loď. To sú krížniky, to sú ďalšie platformy, ponorky, minolovky. To je vždy taká účelová bojová skupina. To nie len ochranný val okolo tej lietadlovej lode, ale je to aj úderná ďalšia sila. Takže toto zrejme dávajú do pohybu.
Irán medzitým brutálne potláča tie svoje protesty. Obe strany sú ale v patovej situácii, kde najväčším rizikom je neumerná eskalácia. Spojené štáty stupňujú tlak, ale nechcú veľkú vojnu. Lebo to stále v tej Trumpovej stratégii nie je preferované - on by najradšej mal to veľké kladivo, ako v tom filme s tým Thorom, že buchnem tam, to sa otrasie a všetci sa zoradia. Ale prezident Trump nechce určite ísť do nejakých pozemných operácií. Vidíme tam tie riziká a napätia pre tie ich sily, ktoré sú v regióne.
Moderátor: A aké sú tie riziká?
Generál Pavel Macko: No, tak incident v Perzskom zálive by mohol byť takým spúšťačom, či už útok na tanker, dronový úto. Mohlo by to uzavrieť vlastne ten prieliv Hormuz. A vieme, že odtiaľ ide veľké množstvo uhľovodíkov, že od toho je závislé aj okolie a Európa... To je ako, keď máte srdcovo-cievny systém, máte dôležitú tepnu, priškrtíte ju a máte problém. A nemusí to byť len tá krčná alebo priamo pľúcna, ale môže to byť aj niekde, napríklad tá stehenná. Vždy to spraví veľký disbalans alebo to rozhodí ten organizmus. To znamená, toto by bolo veľmi nebezpečné.
Mohol by sa stať aj útok na americké sily v Iraku alebo Sýrii, ktoré nie sú nezraniteľné a Irán má tieto kapacity. Alebo by Irán mohol pristúpiť aj k tej eskalácii v regióne. Alebo by sa tam stala tá vysoká koncentrácia síl a môže dôjsť aj k neúmyselnej eskalácii. Takže budeme to pozorne sledovať. Trump vsadil na to, že bude zvyšovať ekonomický a vojenský tlak. Irán na druhej strane prejavuje navonok tvrdú líniu, ale hlavne doma robí represie. Ale tie diplomatické kanály sú slabé.
Záverečný citát
Generál Pavel Macko: Tak minule sme si hovorili o rokovaniach a teraz vidíme ešte bezpečnostnú konferenciu, spojenecké rokovania, vidíme návštevu Marca Rubia. Takže ak dovolíte, dám ešte jeden citát tiež o rokovaniach.
"S európskymi rokovaniami je to ako s milovaním slonov. Všetko sa odohráva na vysokej úrovni, rozvíri sa veľa prachu a trvá veľmi dlho, kým niečo z toho vzíde."
Povedal Willy Brandt, nemecký politik a nemecký kancelár v rokoch 1969 až 1974.
