Pár týždňov dozadu som strávil polhodinu v debate s bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom. Rozprávali sme sa hlavne o reformnom pláne vlády a veľkú časť rozhovoru sa týkala vzdelávania. O niečo neskôr som sledoval súčasného ministra financií Hegera v diskusii taktiež o reformách, na ktoré bude mať Slovensko z Fondu obnovy k dispozícii zhruba 6 mld. Eur. Aj on vyzdvihol potrebu reforiem v školstve.
V tomto sa slovenská politika za ostatných desať rokov zmenila. (A nemalú zásluhu má na tom aj bývalý prezident Kiska). Kým v minulosti o potrebe zmien v našom vzdelávacom systéme hovorilo pár ľudí z neziskoviek, rovnaký počet opozičných politikov a výsledky našich žiakov v PISA testoch, dnes je to mainstream. Ba čo viac, na reformy máme aj peniaze, a nie málo.
V spomínanom reformnom pláne (Moderné a úspešné Slovensko), ktorý pred pár týždňami predstavil minister Heger, sa o.i. píše o rozširovaní siete škôlok, obsahovej zmene a tiež o “skokovom raste platu učiteľov.” Aj Mikloš hovorí, že platy by sa mali zvýšiť. Ale podľa neho ten nárast musia sprevádzať reformy v iných oblastiach, ktoré slovenskej ekonomike prinesú ďalší rast. Bez toho by vraj nárast platov nebol udržateľný.
Nie celkom v tomto bode s Miklošom súhlasím. Nespochybňujem potrebu postupnej transformácie našej ekonomiky. Ale nemyslím si, že sa ňou musí podmieňovať zvyšovanie platov v školstve. Lebo ak zvýšenie platov učiteľov (spolu s ďalšími zmenami vo vzdelávacom systéme) bude mať za následok šikovnejšiu a múdrejšiu mládež, potom je to dobrý krok bez ohľadu na to, či ho bude sprevádzať prechod nášho hospodárstva od montážnych hál k niečomu s vyššou pridanou hodnotou aj životnosťou. Kvalitnejší absolventi našich škôl môžu uskutočniť reformy, ak sa to tejto generácii nepodarí. Výrazná investícia do školstva (a platov pre ľudí v ňom pracujúcich) je v prvom politické rozhodnutie, až potom fiškálne. Hoci chápem, že po zverejnení výsledkov prieskumu, podľa ktorého je pre tretinu učiteľov dôveryhodným médiom časopis Zem a vek, veľu ľudí nebude mať pre túto investíciu pochopenie.
Z titulku tohto blogu je zjavné, že sme sa rozprávali aj o Miklošovej politickej budúcnosti. Viete, ktoré zo súčasných politických strán sú mu najbližšie a s lídrom ktorej z nich sa naposledy stretol? Odpovede na tieto, aj ďalšie otázky si môžete vypočuť v prvej epizóde môjho podcastu s názvom Proti noci. Nájdete ho medzi Apple podcastami, na streamovacej službe Spotify alebo na stránke Podbean:
https://protinoci.podbean.com/e/s-ivanom-miklosom-a-martinom-santom-o-nemoznosti-reforiem/
Ak sa vám podcast bude páčiť, prihláste sa na jeho odber alebo ma sledujte na facebooku.
Pavel Sibyla
(Titulná fotka: TASR)
