Držiteľ Pulitzerovej ceny Edward Osborne Wilson nás pozýva na veľkolepé dobrodružstvo poznávania rozmanitosti života na Zemi. Začíname v amazonskom pralese na Fazenda Dimona, odkiaľ nás autor pútavo a s ľahkosťou prevedie históriou Zeme, priblíži nám vedecké poznatky o vzniku a zániku druhov, ozrejmí mechanizmy za genetickými chorobami a vysvetlí, prečo človek nemôže prežiť bez biologického bohatstva. Keď napokon z Amazonského pralesa vyjdeme, už nikdy sa nebudeme dívať na prírodu tak ako predtým.
Večné cykly života?
Ohromná dynamika života na Zemi fascinuje vedcov, odkedy ju objavili pochovanú v horninách, ukrytú v mohutných fosíliách, vpísanú aj do tých najmenších skamenelín. Aj vďaka nim vieme, že život na našej planéte sa neustále mení. Ešte pred úsvitom ľudského druhu si prešiel mnohými podobami a aj piatimi veľkými vymieraniami. Napriek tomu, že od čias vzniku života vymrelo veľmi veľa druhov, tried a čeľadí a v období permu bol život dokonca na pokraji zničenia, zakaždým sa obnovil, adaptoval a opätovne rozrástol.
Rozšíril sa takmer všade. Vrátil sa aj na ostrov Krakatoa, ktorý v 19. storočí zasiahli sopečné výbuchy natoľko ničivé, že vyhladili všetky živé organizmy a zanechali po sebe iba holú pustatinu.
Život sa dokáže navrátiť aj na tie najmenej priaznivé miesta na planéte, ak mu dáme dostatok času. Vyhynuté druhy postupne nahradia nové organizmy, ktoré zaujmú ich ekologickú niku. Nová flóra a fauna napokon vytvoria spoločenstvo, ktoré bude hmotu a energiu v novej sieti vzťahov prenášať dokonca s o niečo vyššou účinnosťou ako predchádzajúci ekosystém. Keď však autor píše "dostatok času", má na mysli najmenej 5 miliónov rokov.
Čas ale nie je jedinou podmienkou úspešnej obnovy života. Ako upozorňuje Wilson, celková nápravná schopnosť svetovej fauny a flóry je závislá na existencii dostatočného počtu druhov schopných nahradiť druhy zomierajúce. Odolnosť života tak závisí od biologickej diverzity.
Tajomstvo vzniku druhov
V súčasnosti sa tak druh považuje za základnú jednotku biodiverzity. Tradičná biologická definícia druhu hovorí o jedincoch, ktorí sa môžu páriť vo voľnej prírode, čím vznikajú životaschopní a plodní potomkovia. Príslušníci jedného druhu sa zároveň obvykle nedokážu krížiť s organizmami iných druhov.
Autor nás ale upozorňuje, aby sme si nevytvorili nesprávnu predstavu akejsi uzavretej genetickej výbavy. Aj populácie toho istého druhu sa môžu navzájom líšiť, a to preto, že sa nachádzajú v rôznych vývojových štádiách. Wilson následne ozrejmuje, prečo Darwin nevedel popísať, akým spôsobom vznikajú nové druhy, a vzápätí čitateľom predostrie úchvatne logický opis tohto evolučného procesu. Dozvieme sa, že evolúcia je vlastne kombináciou náhodných mutácií a dobre známeho prirodzeného výberu. To ona je autorkou všetkých podôb života. A áno, kreacionisti sa zrejme naozaj mýlia vo svojich požehnaných argumentoch o zložitom dizajne života, ktorý podľa nich nemohla stvoriť príroda sama.
Autor nás s ľahkosťou prevedie aj zložitými pojmami, ako je adaptívna radiácia, a vysvetlí, prečo sa pri spojení Južnej a Severnej Ameriky napokon uchytili najmä druhy zo severnej časti kontinentu. Dychberúcim spôsobom opíše vznik ekosystémov, osídľovanie nových území životom a vyjasní aj dôvod, prečo dravce v skutočnosti chránia druh svojej koristi.
Mimochodom, aj vy sa občas pýtate, či po skončení veku ľudstva prevezme nadvládu nad svetom hmyz? Dovolím si prezradiť malé tajomstvo: hmyz už svetu dávno vládne.
Stratený raj?
Napriek osviežujúcej záplave fascinujúcich informácií nám však autor pripomína, že toho o prírode ešte stále vieme veľmi málo. Nevieme popísať, aká je maximálna možná úroveň biodiverzity, nevieme, koľko druhov na Zemi existuje, ba dokonca toto číslo nevieme ani len odhadnúť. A nepoznáme ani odpoveď na otázku, či sa zrútia ekosystémy, ak bude vyhubený určitý kritický počet druhov. V súčasnosti prebieha veľký experiment, ktorý by nám vedel objasniť túto záhadu. Prezývame ho šieste masové vymieranie a kým nám poskytne odpoveď, môže byť už príliš neskoro. Planétu máme iba jednu a pokiaľ sa hypotéza potvrdí a ekosystémy sa v dôsledku straty určitého počtu druhov skutočne rozsypú ako domino po podlahe, potom si toto zistenie už nebude mať kto zapísať.
Je to bezpochyby človek, kto prináša prírode túto šiestu veľkú skazu. Kedysi, keď na územie dnešnej Severnej Ameriky vkročili paleoindiáni, začala na kontinente vymierať megafauna. Veľké cicavce indiáni zrejme lovili pre potravu. V environmentálnych dejinách tak môžeme poľahky mapovať pohyb a expanziu človeka podľa úhynu ostatného života. Druhy umierajú buď priamo pod rukou lovca alebo v nevyrovnanom súboji s exotickými druhmi, ktoré do pôvodných ekosystémov zavliekol človek, a ich chorobami alebo, a to najmä v posledných rokoch, sa stávajú obeťami zničeného životného prostredia.
Vymieranie je prirodzenou súčasťou kolobehu života, ale dôležitou otázkou je, či existuje rovnováha medzi smrťou druhov a zrodom nových. Už vieme, že súčasné vymieranie postupuje niekoľkotisíckrát rýchlejšie ako všetky, ktoré sužovali planétu pred príchodom človeka. Jedná sa o obrovské straty, aké evolúcia nedokáže nahradiť v čase, o ktorom je zmysluplné uvažovať z ľudskej perspektívy. Wilson tvrdí, že problémy, ako globálne otepľovanie či znečistenie životného prostredia, dokážeme zvrátiť, ale stratu biologickej rozmanitosti nie. Nevieme vytvoriť nové druhy ani spoľahlivo oživiť druhy vyhynuté. Ani všetci najlepší vedci sa spoločne nevyrovnajú tvorivej moci našej matky prírody.
To však neznamená, že biodiverzitu nevieme chrániť. Poznáme jej zákony, napokon sme o nich čítali v riadkoch tejto knihy a dokážeme ich využiť na záchranu biologického bohatstva, ktoré nám ešte ostáva. Wilson predstavuje niekoľko dôležitých úloh, ktoré ak splníme, podarí sa nám zachovať bohatstvo rozmanitého života a teda aj odolnosť života ako takého. Zdôrazňuje pritom, že rozmanitosť prírody môže zachrániť len rozvážne spojenie vedy, investícií a politiky, pričom veda ukáže cestu prostredníctvom výskumov, investície vytvoria stabilné trhy a politika bude podporovať súžitie ekonomického rastu a ochrany prírody. Predostiera presvedčivé argumenty o tom, prečo je potrebné zahrnúť biologickú hodnotu do súčasnej ekonómie, či pristúpiť k populačnej politike.
Biodiverzitu teda musíme chrániť a podporovať. A tam, kde to dokážeme, mali by sme aj sami prispievať k obnove rajskej záhrady.
Veda ako príbeh
Veľkou výhodou knihy Rozmanitosť života je práve pútavý štýl písania autora. Nejedná sa o nezáživnú učebnicu prekypujúcu poučkami ani o bezduchý opis biologických zákonov. Práve naopak, Wilson pracuje so slovom skutočne obratne a kapitolu po kapitole kuje články retiazky relevantných vedomostí, ktoré si čitateľ ponesie so sebou aj po pretočení poslednej stránky. Rozmanitosť života nám prináša dôležitú odpoveď na otázky, prečo je biodiverzita vôbec dôležitá a prečo voči nej nemôžeme ostávať ľahostajní.
Jej najsilnejším posolstvom však nie je prezentácia vedeckých zistení, ale najmä Wilsonov neprehliadnuteľný apel na záchranu najcennejšieho bohatstva planéty, na záchranu biologickej rozmanitosti a v konečnom dôsledku teda aj záchranu nášho druhu. Kniha tak bude zaručene rezonovať s každým čitateľom, ktorý má blízko k prírode.
