Richard Sulík, významný slovenský politik a zároveň pravicový ekonóm. Bol súčasťou tímu, ktorý pripravoval reformy pod vedením Ivana Mikloša. V jeho najnovšom rozhovore pre Denník N reagoval na otázky týkajuce sa jeho syna. Novinár Dušan Mikušovič sa ho v rozhovore pýtal na verejné výčitky jeho kolegov zo strany SAS, kvôli tomu, že sa nedištancoval od výrokov Filipa Sulíka. Nebudem komentovať ako toto absurdne znie práve od strany, ktorá v názve nosí slovo “sloboda” a ktorá by mala zo súčasnej politickej reprezentácie hájiť slobodu slova asi najviac zo všetkých.
Novinára toto ľudsky zaujímalo. V zápätí sa v nasledujúcich otázkach pýtal aj na jeden konkrétny výrok, ktorý potom spolu rozoberali. Filipovi venovali veľa priestoru, zo 47 minút rozhovoru celých 8. Sulík verejne priznal, že za svojho syna cítil prenesenú hanbu. Akoby som zažila flashback na jeho verejné kajanie sa k stretnutiam s Kočnerom. Dnes je to posunuté o stupeň ďalej, keď vysvetľuje skutky nie svojho konania, ale rodinných príslušníkov.
Správanie sa Sulíkovho syna je ďaleko za hranou slušnosti, bezohľadu na to, či sú jeho pointy k veci, alebo nie. Jeho otec to ani nezľahčoval, ani neodvrátil, ani nezaobalil – k problému sa postavil čelom. Právom sa pýtam, prečo toto SASkári nežiadajú od politikov, ktorých rodinní príslušníci mali formálnu moc a boli ďalekosiahlejšie deštruktívnejší k našej krajine? Veď ich sa nedalo jednoducho vypnúť v podcaste ako mladého Filipa!
Verejní činitelia a politici podliehajú verejnej kontrole. Občania majú právo vedieť, aké majú hodnotové nastavenie a keď sa už toto robí, mali by byť konzekventní a dôslední voči všetkým.
Napríklad voči ich koaličnému partnerovi v Bratislave, s ktorým majú memorandum o spolupráci. Vo filmovom dokumente o ministrovi kultúry a normalizačnom komunistickom politikovi Miroslavovi Válekovi primátor hlavného mesta Matúš Vallo hovorí, citujem: „Verím, že dedo tie dobré veci, ktoré boli na ľavicovom nejakom zriadení, alebo komunistickom, keď si dáme z komunistického preč akože tú totalitu, tak je tam veľa vecí, s ktorými by asi veľa ľudí súhlasilo. Tak on tomu dobrému veril.”, a ďalej pokračuje: „Bol súčasťou vedenia krajiny počas komunistického režimu, to je tak, hej? To, že bol jeden z tých, ktorý to zvnútra nejak zjemňoval, vylepšoval, to je tiež tak, ale”. Vyráža mi dych, že toto škandalózne bagatelizovanie a obhajoba komunistických ideí z ľavicového hodnotového nastavenia v radoch SAS nevyvoláva pohoršenie.
Pripomínam tiež, že poslanci NR SR prijali zákon o komunistickom režime ako nemorálnom a protiprávnom. Vulgarizmy syna bývalého kolegu sú pre nich neprijateľné, no postoje ich partnera v komunálnych a župných voľbách prejdú mlčaním. Naopak, dokonca ho niektorí členovia SAS obhajovali. Kiežby taký meter použili i pri vlastnom čestnom predsedovi a jeho synovi! Ja sa SASkárom divím, že toto po ňom vôbec žiadali. No zároveň horšiu vec očividne prehliadajú pri iných.
Ako pravicová volička ich konanie vnímam rozpačito aj pre fakt, že Sulíkov syn nemá žiadnu formálnu moc, nie je verejný činiteľ a neovplyvňuje naše životy a ak áno, určite nie v takej miere ako vládnúca trieda. Je to kontroverzný youtuber, ktorý koketuje so stranami ako SMER i Republika, stretol sa s Bombicom, provokuje, poukazuje na dvojaké metre v šoubiznise a verejnom priestore, uráža... Je to však slobodný človek, ktorý má právo na svoju malosť, na svoj život, na svoje podnikanie – bezohľadu na to, či to pokladáme za vkusné alebo nie.
Politici by nemali komentovať činnosť a charakter občanov, ako to pozorujeme v ostatnom čase. V demokracii sa od nich očakáva, že budú rešpektovať práva občanov na súkromie, slobodu prejavu a autonómiu. No akonáhle by Filip Sulík vstúpil do politiky a rozhodol sa kandidovať do verejnej služby, vtedy je všetká kritika a kontrola na mieste. Len pri tom nezabúdajme, prosím, aj na ostatných, aby sme znovu neaplikovali tie dvojaké metre...
