V rozmedzí rokov 1930 a 1970 deportovala britská vláda približne pol milióna detí. Odtrhli ich od svojich vlastných rodičov, deťom klamali, že ich matky a otcovia sú mŕtvi. Ubezpečovali ich lepším a kvalitnejším životom v Austrálii. Už pri príchode separovali súrodencov, mnoho detí skončilo v pracovných táboroch, boli fyzicky, mentálne a sexuálne zneužívané.
„Niekoľko kresťanských bratov medzi sebou súťažilo, kto bude prvý, ktorý ma znásilní 100-krát”, povedal chlapec, ktorý v roku 1990 vystúpil v britskom parlamentnom výbore. Páčili sa im vraj jeho modré oči, tak ho opakovane mlátili v domnienke, že sa farba zmení. Austrálska katolícka cirkev svoju chybu už priznala .
„Dieťa, najlepší imigrant” , známy slogan z tých čias. Britská vláda ich vnímala, ako „bremeno štátu“. ( link )
Neviem, či práve ospravedlnenie je tou pravou cestou a neviem, či práve Austrália by mala patriť medzi tých prvých, kto by sa tu mal ospravedlňovať. Pokiaľ mi je známe, ospravedlniť sa môžeme za činy, ktoré sme spáchali naším vlastným pričinením. Vyjadrenie poľutovania, či odsúdenia týchto zločinov by mohlo znieť adekvátnejšie. Pokiaľ ospravedlnenie nesprevádza zodpovedajúca náprava a odčinenie, má iba váhu prázdnych politických vyjadrení .
Bol tu pokus o zriadenie databázy, ktorá mala pomôcť detským imigrantom nájsť svojich príbuzných, avšak realita sa ukázala iná:
„Nie je v tej databáze nič, o čom neviem ja sám a obe vlády z toho robia veľkú vec. Robia absolútne minimum v tejto otrasnej situácii, s maximálnym vystavením. Bývalí detskí imigranti v Austrálii zúfalo hľadajú niekoho, kto je ichpríbuzný. Často nemajú nikoho a realita je taká, že to nikoho nezaujíma“ , povedal Norman Johnston, predseda Medzinárodnej asociácie bývalých detských migrantov a ich rodín. Sám bol obeťou deportácie.
Britská vláda dotovala cestovné, aby sa mohli znovu stretnúť so svojimi blízkymi, no zahŕňalo to iba jednu cestu, s mnohými obmedzeniami.
Prázdne slová, keďže mnoho nepotrestaných vinníkov a „zodpovedných“ politikov žije a pohybuje sa dodnes na slobode. Vyžaduje sa ospravedlnenie britského premiéra Gordona Browna. Ak sa nemýlim, v tých rokoch už dávno „úradovala“ kráľovná Alžbeta II. Napriek jej obmedzenej moci v štáte som si istý, že jej negatívne vyjadrenie v tej dobe voči úkonom vlády, by malo riadny vplyv na rozhodovanie. Preto je možno otázne, či by mali žiadať ospravedlnenie iba od neho.
Pán Brown mal na pláne previesť veľkú udalosť v týchto dňoch , avšak presunul svoje „sorry“ na budúci rok, nenápadne do čias volieb, kedy bude toto vyhlásenie pravdepodobne „účinnejšie“. Ako pre koho... Ak bude prednes dostatočne presvedčivý, nórsky výbor možno opäť pouvažuje o nobelovke.
Kto sa ospravedlní za deštruktívne praktiky socialistických vlád, komunistov a eštebákov, majúce účinky ešte dnes? Kto sa ospravedlní za zlé rozhodnutia vlád, nepoctivých bankárov a finančníkov, ktorí výrazne dopomohli k vyvolaniu celosvetovej finančnej krízy? Kto sa už teraz ospravedlní za Obamove štátne subvencie do súkromných podnikov, ktoré môžu mať za následok druhú vlnu krízy? Kedy sa náš premiér ospravedlní za tie stratené miliardy spôsobené netransparentnými zákazkami ministrov, ktorých nominoval a následne odvolal, čím sa zodpovednosť presúva na jeho osobu? O odškodnení je snáď aj zbytočné polemizovať. Je načase začať dámy a páni, už včera bolo neskoro! Žijeme totiž v prítomnosti.
