Rozhodnutia s obsiahlejším odôvodnením zverejní Ústavný súd až po určitom čase, no z oficiálneho tlačového vyjadrenia súdu by snáď aj spomínaný hobby právnik vycítil zlyhanie jeho neústavného konštruktu.
Nález o nútenom obmedzení vlastníckeho práva súkromných zdravotných (neštátnych) poisťovní postavilo celé legislatívne opatrenie, v duchu nepravej retroaktivity, do pozície neprípustného zásahu do generálnych princípov právneho štátu, zjavne neprimeraného vo vzťahu k legitímnym záujmom.
Odhliadnuc od toho, že predražením diaľnic sa štandardne zasiahol majetok našich peňaženiek, zaútočilo sa aj na majetky vlastníkov pozemkov stojacich v ceste nemilosrdnej výstavby. Redukcionistický tvorca právneho predpisu autoritatívnej výstavby infraštruktúry, prekročil hranicu definície verejného záujmu. Verejný záujem vymeral dojmami a pocitmi, pričom bol súkromný pozemok vopred predurčený vyvlastneniu, a neriešil situáciu zamietnutia návrhu na vyvlastnenie.
Pravdepodobne by ste sa obklopili úzkosťou, keby vás štát informoval o vystavaní diaľnice cez vašu záhradu, avšak formálne sa ho žiaľ vyvlastniť nepodarilo. Návrat do pôvodného stavu takmer nemožný (restitutio in integrum) a jedno z najzákladnejších práv jednotlivca prevalcované štátnym asfaltom.
„Problémom napadnutých ustanovení je skutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred začatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích, ešte nevyvlastnených. Stavebný úrad – Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky už vydaním stavebného povolenia de-facto vyvlastňuje nehnuteľnosť, a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní už len určuje výšku náhrady.“
Napriek nešťastnému pojmu, je „verejný záujem“ z hľadiska zdravého rozumu logické určovať ad hoc preukazovacím konaním, no spomínaný predpis plošne definoval verejný záujem už samotnou potrebou výstavby.
slovenský el presidente...
sa v poslednej dobe hrdí aktivitou v štýle vracania schválených zákonov parlamentom. Prezidentskému postu, charakteristického oficiálnymi zahraničnými návštevami až z ríše Mao Ce-Tunga, vysokým platom a vekom, prináleží mimo iného verejno-politická kontrola ústavnosti v promulgačnej etape legislatívneho procesu. Za bývalé štvorročné volebné obdobie vrátil niečo cez 30 zákonov, za pol roka novej vlády stihol tak učiniť už s deviatimi.
Celospoločenská diskusia o protiústavnosti dvoch kontroverzných predpisov medzi laickou a odbornou verejnosťou, kritika smerujúca aj z vlastných radov, záhadne neinšpirovala náš najvyšší ústavný orgán ani k pripomienkam, nieto ešte k podaniu návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom. Oba zákony boli bez akýchkoľvek výhrad dobrovoľne podpísané.
Prezident predstavuje poslednú inštanciu kontroly v rámci schvaľovania právnych predpisov a preto mu náš ústavný dokument zveruje zodpovedajúce právomoci. V ideálnom svete by mal načúvať svojej právnej logike, presvedčeniu a spoločenskému tónu znejúceho hlasmi občanov, ktorých norma zaväzuje. Tón sa niesol v negatívnom duchu a bohužiaľ stáva sa, že nie každý je obdarovaný hudobným sluchom.
Zlyhanie nehľadajte iba v navrhovateľoch zákonov, ale aj v osobe súčasnej kontroly ústavnosti z Grasalkovičovho paláca. Farbu predsa poznáme...
