Referendum presahuje rámec politických dohôd a predsudkov

Niektorým z Vás určite neušlo vyhlásenie referenda prezidentom a stanovenie dátumu na tohtoročný september. Popísalo sa toho vo väčšine denníkoch, týždenníkoch a pár sekúnd tomu venovali aj v televíznom vysielaní. Tento článok je primárne zameraný na posúdenie referenda ako takého v našom slovenskom podnebí, nesústreďuje sa výlučne na "Richardovu Sulíkovú/SaS petičnú akciu", no nie je možné tieto dve témy od seba odlúčiť. Mojím zámerom nie je identifikovať politickú korektnosť/nekorektnosť referenda, ani vhodnosť, či správnosť jeho iniciovania (ak je to vôbec potrebné). Túto stránku ponechajme politológom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)
Vote
Vote 

Médiá si hneď v úvode nedovolili opomenúť miliónové náklady a vzápätí často spomínaný pesimizmus, čo sa týka platnosti, resp. predpokladanej nedostatočnej účasti občanov. Najčastejšie sa spomína fakt začlenenia štyroch bodov referenda do samotnej koaličnej zmluvy. O čom je referendum ako také, prečo by sa mal občan SR zúčastniť a aké sú dôsledky, už pravdepodobne nie je také dôležité, ako čísla, ktorým údajne rozumie každý. To že tie čísla niečo reprezentujú a demokracia aj niečo stojí, by už pravdepodobne rozvinulo diskusiu do nezáujmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Článok 72 Ústavy Slovenskej republiky priznáva Národnej rade Slovenskej republiky výlučnú zákonodarnú moc. Striktný a doslovný výklad ustanovenia nepochybne umožňuje výhradné panstvo nad originálnou legislatívnou právomocou, ak si odmyslíme delegáciu v rámci výkonnej moci a územnej samosprávy.

Druhý oddiel piatej hlavy Ústavy SR (čl. 93 a nasl.) ustanovuje podmienky konania referenda. Potvrdzuje sa ním ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku (obligatórne referendum), alebo sa ním rozhoduje aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Referendum je začlenené do piatej hlavy, ktorá upravuje zákonodarnú moc. K tomuto faktu sa vyjadril aj Ústavný súd rozhodnutím z 2. mája 1996 (PL. ÚS 42/95):

SkryťVypnúť reklamu

„Ústavný súd Slovenskej republiky to považuje za logicky i vecne správne, pretože ide vlastne o vykonávanie zákonodarnej moci priamo občanmi. Národná rada v zákonodarnom procese realizuje delegovanú právomoc. Naproti tomu občania svoju originálnu právomoc môžu realizovať podľa ústavy tak, že o vyhlásenie referenda požiada na základe petície aspoň 350 000 občanov. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarný orgán upravil zákonodarnú moc v Slovenskej republike dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom."

Z uvedeného vyplýva priznanie zákonodarnej moci občanom, ako samostatnej a rovnocennej entite. Nepresúva zákonodarnú dominantu iba na náš parlament, ale ekvivalentne aj na úroveň občiansko-legislatívnej iniciatívy. Argumentácia expertov zákazom imperatívneho mandátu je značne neopodstatnená, nakoľko limit 350 000 občanov neposkytuje možnosť bežného procesu, ktorý by ovplyvňoval legislatívnu činnosť NRSR na dennom poriadku. Zákonodarná vôľa občanov vyjadrená prostredníctvom referenda je priam výnimočný stav a je neopodstatnené sa odvolávať na akúsi viazanosť frekventovanými príkazmi zo strany spodnej suverenity voči zvoleným reprezentantom.

SkryťVypnúť reklamu

Priamu účasť ľudu slovenského zakotvujú článok 2 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zvolených zástupcov alebo priamo" a článok 30 Ústavy SR, v ktorom „občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“

Ústavný súd interpretoval oba články vo vyššie uvedenom rozhodnutí/náleze a uznesení z 21. mája 1997 (II. ÚS 31/1997):

„To naznačuje, že i keď občania delegujú svoje práva parlamentu, predsa im zostáva - ako nositeľovi primárnej originálnej moci - právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa verejného záujmu priamo v referende, nezávisle na parlamente." (PL. ÚS 42/95)

SkryťVypnúť reklamu

„Termín „zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo...“ nemožno uplatňovať reštriktívne v zmysle práva občanov zúčastňovať sa len na uplatňovaní výkonnej moci v štáte či už účasťou na výkone štátnej správy alebo územnej samosprávy. V nadväznosti na čl. 2 ods. 1 ústavy sa občanom zaručuje právo zúčastňovať sa priamo na uplatňovaní každej zložky verejnej moci.“ (II. ÚS 31/1997)

1. Polemika o dosahu a záväznosti výsledku referenda

Záväznosť
Záväznosť 

Fáza záväznosti výsledku referenda je spomedzi ústavných právnikov najdiskutovanejším aspektom priamej demokracie. Rozchádzajú sa v názoroch, či existuje obligatórnosť pretaviť výsledok do zákonnej podoby, alebo má skôr povahu inštrukcie, odporúčania pre parlamentárov.

Článok 98 ods. 1. Ústavy SR diktuje, aby boli návrhy prijaté v referende vyhlásené Národnou radou Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Podľa môjho osobného názoru je z dikcie ustanovenia jasné, že návrhy zmeny právneho poriadku, ktoré majú pôvod v referende, by mali byť prenesené do formy právneho predpisu. Musíme si však uvedomiť, že formulácia referendových otázok je často veľmi simplifikovaná pre pochopenie širokej verejnosti, účelom čoho je im tak uľahčiť akceptáciu/zamietnutie predmetu referenda na základe alternatívneho výberu áno/nie. Vzdelanostná úroveň občanov, ich politická pluralita názorov, či rôzny prehľad spoločenského diania, je zohľadnený pre ich subjektívne posúdenie správnosti svojej voľby.

Preto je pochopiteľné, že samotná formulácia otázok nemôže tvoriť obsah finálneho paragrafového znenia a predstavuje predovšetkým konečný vôľový aspekt legislatívnej zmeny. Ústavný súd dokonca zhodnotil, že potencionálna zmena siaha až po ústavné zákony:

„Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa čl. 93 ods. 2 ústavy bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. V referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda. Ústava však neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii navrhnutej ústavy.“ (II. ÚS 31/1997)

Za formuláciu znenia právneho predpisu by mal byť pravdepodobne zodpovedný odbor legislatívy NR SR, pretože žiadny článok ústavy, či predpis, nepriznáva túto funkciu zvoleným reprezentantom, ani o ich možnosti hlasovať o schválení formulácie.

Jedna téza/otázka „SaS referenda“ zo štyroch, ktoré boli zahrnuté do koaličnej dohody, si bude v legislatívnom procese vyžadovať ústavnú väčšinu, na ktorú koalícia nemá dostatok hlasov. V zaužívanej politickej praxi opozícia spravidla nepodporí koaličné návrhy, ktoré by okrem iného mohli priniesť pozornosť voličov a médií v prospech koalície. Schválenie obmedzenia/zrušenia poslaneckej imunity nemožno na pôde parlamentu očakávať v dohľadnej dobe, nakoľko si ryby svoj vlastný rybník nikdy nevypustia. Referendum však nie je viazané koaličnými, či akýmikoľvek politickými dohodami, pretože:

„v teoretickej polohe je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach „nechal poradiť“ od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť“. Tým vlastne sa dokazuje, že občan môže za istých okolností vystupovať aj ako nositeľ zákonodarnej moci.“ (PL. ÚS 42/95)

Pokiaľ mi je známe, odporúčacie – deklaratívne účinky majú petície nesúce pár tisíc podpisov, vyzývajúce orgány štátnej správy ku konaniu/nekonaniu v hraniciach ich právomocí. Silnejší odporúčací charakter má petícia, ktorá presiahne počet 100 000 podpisov na prerokovanie spornej otázky plénom NR SR.

Aký iný mechanizmus občiansko-právnej zákonodarnej moci je možné z hľadiska úpravy ústavného dokumentu identifikovať, než je inštitút ustanovený v druhom oddiele piatej hlavy ? Hoďte do mňa kameňom, ak nemám pravdu, že za štvorročné volebné obdobie je ktorákoľvek nezodpovedná vláda schopná privodiť deštrukciu a pád hospodárstva nedostatočnými reakciami v legislatívnej činnosti. Chcete mi azda tvrdiť, že naše ústavné právo vymedzuje nedotknuteľnosť parlamentno-politickej moci zástupcov na celé štyri roky ? Absolétnosť poslaneckej imunity nie je témou jedného volebného obdobia a návrhov na jej zrušenie bolo podaných a zamietnutých už niekoľko, bez ohľadu na farbu exekutívy a prostredia parlamentária.

Občiansky planktón by postrádal voči poslaneckým rybám účinné páky v zásadných otázkach. Obe kultúry síce zdieľajú spoločnú vodu, no v otázke zrušenia imunity je planktón bezmocný v rámci demokracie nepriamej a mnohí tu argumentujú bezmocnosťou aj v rámci demokracii priamej.

Napíšem to inak: nikdy sa nezhodne dostatočný počet ústavnej väčšiny poslancov na schválenie takých zásadných otázok, ako je zrušenie imunity a tým, že odopierame záväznosť výsledku referenda, občianska/voličská spoločnosť stráca poslednú páku na presadenie zásadných zmien. Vždy sa nájdu poslanci, pre ktorých je imunita výhodná, i keď bola táto téma zaradená medzi ich predvolebné sľuby.

„V modernej dobe predstavuje teda referendum poistku pred zákonodarným orgánom, ktorý je ovládaný politickými stranami a v ktorom sa zo straníckopolitických dôvodov môžu niektoré návrhy stať ťažko priechodnými.“ (Lipšic D.: Referendum o zmene ústavy a priama voľba prezidenta, Justičná revue, 1997, č. 2, s. 32)

Publikovaný odborný článok Daniela Lipšica sa síce vzťahoval na jednu zo štyroch otázok o priamej voľbe prezidenta vtedajšieho zmareného referenda, no rovnako sa jednalo o občiansku apeláciu k prevratnej zmene z nepriamej voľby na priamu, ktorá bola ťažko priechodná medzi poslancami, aj z titulu odmietavého postoja k jednotlivým kandidátom na prezidenta.

„Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu, neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavami občanov. To jest, ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel, alebo nedokázal rozhodnúť.“ (PL. ÚS 42/95)

„Druhý oddiel piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky má pomenovanie Referendum. Ústavodarca týmto pomenovaním výslovne prejavil zámer spojiť s hlasovaním občanov právne účinky. Povinnosťou kompetentného štátneho orgánu je zabezpečiť, aby návrh prijatý v referende vyvolal potrebný právny účinok.“ (II. ÚS 31/1997)

Záväznosť má o to väčšiu prioritu a váhu, ak sám zákonodarný orgán nie je schopný a nechce prijať návrh, ako je práve zrušenie poslaneckej imunity. Preto je ústavným súdom deklarovaná povinnosť kompetentného štátneho orgánu zabezpečiť prijatie návrhu, majúceho požadované právne účinky vo vzťahu k výsledku referenda. Môj osobný názor je, že inštitút priamej demokracie je v hierarchickom usporiadaní na zhodnej úrovni s nepriamou demokraciou, pričom predmet referenda prekračuje rámec politických, koaličných a vo všeobecnosti parlamentných dohôd a je podľa mňa nesprávne uvažovať o akomkoľvek rušení, či odsudzovaní jeho riadneho záväzného vykonania.

Zákonodarná moc občanov priznaná enunciátmi Ústavného súdu a začlenená do piatej hlavy by sa stala značne bezpredmetnou, ak by bola podmienená schvaľovaním iného orgánu zákonodarnej moci. Za týchto kontradiktórnych podmienok by stálo za úvahu zrušenie akékoľvek zmienky o priamej demokracii v ústavnoprávnom dokumente, pretože je nevyužiteľná a jej právna váha zodpovedá úrovni bezvýznamnej petície. Potom by sme však mali zvážiť, či náš ústavný systém ešte stále zodpovedá štandardom modernej demokracie a či nerobíme krok späť od právneho štátu.

2. Peripetie nadpolovičnej účasti

Ľudia
Ľudia 

Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec, ústavný právnik Milan Galanda a člen SaS Róbert Mistrík sa zmienili aj o zbytočnosti článku 98 ods. 1 Ústavy SR, ktorý určuje podmienku platnosti referenda až pri nadpolovičnej účasti oprávnených voličov. Účasť voličov v tohtoročných parlamentných voľbách bola 58,83% a v roku 2006 54,67%. Referendum je možné iniciovať aj na úrovni samosprávnych obcí, pričom nadpolovičná hranica je rovnako aplikovaná. Pri celkovej účasti 47,65% (2006) a 49,51% (2002) by bola akákoľvek snaha o platné získanie názoru slovenského plebsu vopred predurčená neúspechu.

Pozostalostná konotovaná prizma socialistickej legistiky dvojdimenzionálneho právneho chápania väčšiny contra menšina, vo forme simplistického percentuálneho vyjadrenia, s veľmi tenkou hranicou rozlíšenia, je už v súčasnej dobe podľa môjho názoru dávno prekonaná.

Demokracia vládnutia väčšiny, prípadne kto chce, nech si pridá tyraniu menšiny. No pred tým mi prosím exaktne zadefinujte, čo predstavuje tú väčšinu a čo tú menšinu. Ak sa vcítime do jednotvárnej predstavy obhajcov nadpolovičnej účasti, tak by sme vnímali väčšinu po tesnom presiahnutí 50% a menšinu tesne pod hranicou 50%. Vo vzťahu k inštitútu referenda sa obhajujú argumentom, že v referende sa často rozhoduje o veľmi dôležitých otázkach. Vporiadku, no politickí reprezentanti rozhodujú dennodenne o dôležitejších otázkach počas celých štyroch rokov a občianska platforma nemá dosah na rozhodovanie počas celého volebného obdobia. Veľmi rád sa podrobím týmto argumentom, no týmto pádom zaveďme nadpolovičnú podmienku aj na zvyšné demokratické hlasovania, voľby do územných samospráv a Európskeho parlamentu nevynímajúc.

V tejto rovine je legitimita zvolených zástupcov vo voľbách do samosprávnych krajov a do Európskeho parlamentu na neakceptovateľnej úrovni, keďže niekoľkokrát rozhodla nespochybniteľná menšina.

Účasť vo voľbách VÚC:

2001 – 26,02 %

2005 – 18,02 %

2009 – 22,90 %

Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu:

2004 – 16,96 %

2009 – 19,64 %

Nie som si istý, či skutočná väčšina môže byť v modernej pluralitnej spoločnosti kompetentne určená jednoduchou číselnou hodnotou. Čo presne predstavujú čísla nezúčastnených voličov ? Sú to občania, ktorí nerozhodli vôbec, alebo svoje rozhodnutie a svoj názor vyjadrili práve svojou neúčasťou ? Ak ma štve súčasná politická situácia, tak sa vo voľbách zúčastním a volím buď za niekoho, prípadne proti niekomu, avšak politický vývoj mi nie je ľahostajný a svoj názor vyjadrím hlasovacím lístkom.

Takisto sa môžem rozhodnúť za „truc-pasivitu“, a do volebnej miestnosti nevkročím, no svojím spôsobom som týmto ťahom tiež vyjadril svoj názor a musím rešpektovať výsledok volieb bez mojej participácie, nakoľko moje rozhodnutie nezúčastniť sa je úzko späté so zodpovednosťou za moju pasivitu. Aj z tohto dôvodu nie som presvedčený o zavedení povinnej volebnej účasti, no legalisticky pevne stanovovať hranicu väčšiny/menšiny percentuálnou hodnotou do znenia právnych predpisov, sa mi nejaví byť v súlade s princípmi novodobej právnej úvahy.

„Referendum bude drahé kvôli ich hlúposti.“

(Ivan Gašparovič, prezident SR, ústavný právnik)

Pavol Szabo

Pavol Szabo

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ešte stále mladý a na vlastnej ceste. Nevybral som sa po nej sám, no zotrvať na nej a stále poznať jej zmysel, je veľká výzva pre mňa, ako aj pre iných.Človek, občan, právnik a teraz po škole študentom života. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéPrávo a politika

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu