Ale je sobota, halušková robota, a tak sa na pľac predsa len vyberiem.
Odjakživa rád porušujem nezmyselné predpisy, nariadenia či hlúpe zákony. Hlavne keď mi o nich prednášajú tí, čo sa vždy snažia správať a hovoriť iba spisovne (hehehe!farizeji!). Poznáte ich. To sa nesmie, to sa nesluší, to nie je povolené, zákon to zakazuje, etc.,etc. Mne stačí, že ešte viem ako-tak spisovne písať.
A tak som sa dnes rozhodol (nezodpovedne, ale odhodlane), že na pľac pôjdem v čase, keď by som mal, ako ohrozený senior, sedieť podľa nariadenia pekne doma - v teplúčku. Ale nesedím. A nariadenie sem, nariadenie tam, idem. Vyparádený, hladko oholený, s umytou a čerstvo zafarbenou hlavou, to idem risknúť. Občiansky si pre istotu neberiem. To je jasné. Nie som predsa šiši! Reku čo mi môžu bez neho? Nič! Nanajvýš ma pri vchode otočia, pohrozia a pošlú domov.
Pred vchodom do tržnice je vybudovaný koridor. Rad „mladých“ čaká, kedy „starí“ opustia tržnicu a odpracú sa konečne domov. Disciplinovane sa zaradím a poslušne čakám. Dvanásta odbila a nás „mladých“ konečne púšťajú dnu. Stráž pri vchode na mňa ani nemrkne. Je zrejmé, že vďaka tej mojej tmavej hlave nie som vôbec podozrivý. Kľudne nakúpim čo treba a o chvíľu si už lebedím doma v teplúčku. Keď sa s tým neskôr v telefóne pochválim priateľovi, vyhlási ma za vrcholne nezodpovedného, so životom hazardujúceho, starého blázna. Asi má pravdu. Ok. Ale hrozne dobre mi to padlo...