reklama

Príbehy z Blšáku, ktoré privial vietor

V Trnave sa v sobotu rozložil Blšák. Napriek tridsiatim piatim stupňom prišli stovky ľudí. Kupovali knižky, hračky, oblečenie, dekorácie. Ja som hľadala príbehy.  O  háčkovaných dečkách a o vetre.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Vidíte tento pohárik na griotku? Je ešte z čias Titanicu. Ľahučký, ručne vyfúknutý, vybrúsený, no nie je nádherný?"

Adela Bartošová už vyše desať rokov obchoduje so starožitnosťami. Dom si zariadila nábytkom z čias Ľudovíta XVI. a prekvapí ma vedomosťami o svojom tovare. Trafila som skvele.

Podala mi pohárik do ruky. Skutočne, vážil veľmi málo.

"Mám aj poháriky z päťdesiatych rokov, ktoré sú váhovo ťažšie, ale stále je to veľmi jemná práca.“ 

„Máte celú sadu?“, pýtam sa.

„Kdeže, všetci by najradšej chceli celú sadu, ale treba si uvedomiť, že tie poháriky zažili dve svetové vojny. Som rada, že sa zachovalo aspoň pár kúskov. Mnohí ľudia si neuvedomujú zberateľskú hodnotu týchto vecí. Mala som tu napríklad pána, ktorý chcel kúpiť stopäťdesiatročnú panvičku za dve eurá. To ale nejde,“ usmeje sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Adela zdedila vzťah k zberateľstvu po babke a už sa vraj lepí aj na deväťročného syna: „Ráno ma prišiel pozrieť a hneď si zobral do batohu starý divadelný ďalekohľad, ktorý som chcela predať.Láska k zberateľstvu je nákazlivá,“ dodáva a opatrne položí vzácny pohárik na deku. 

V kurze je vintage štýl

Aj Andreja Halldera možno stretnúť na Blšáku pravidelne. Prezrádza, že predajcom starožitností veľmi praje aktuálny módny trend. Ľudia si zariaďujú domácnosti, terasy či víkendové domy v provensálskom štýle, čo mu prilákalo novú klientelu. Ako zberateľ sa však niekedy chytá za hlavu. „ Mnohí ľudia zničia hodnotné kúsky bez toho, aby sa s niekým poradili. Napríklad pretrú starý 100 ročný riad na bielo, aby bol krajší.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Andrej mi ukáže peknú drevenú sadu na nite, staré dekoratívne valčeky na steny, žufaňu z čias Rakúska- Uhorska, smaltovaný modrý čajník na spôsob Anny zo Zeleného domu a veľa, veľa budíkov.

Vezmem jeden do dlane.

 „Výborná voľba. To sú hodinky z roku 1930 s atypickým švajčiarskym mechanizmom. Keď sa natiahli, išli osem dní bez zastavenia. Na taký malý stroj je to veľmi slušný výkon. Škoda, že už netikajú a ručičky sa nedajú nikde zohnať “.

„A čo je toto drevené?“, pýtam sa na predmet, ktorý leží vedľa starej hrdzavej formy na bábovku. 

„Predsa puzdro na brúsku, ktoré nosili roľníci za opaskom, keď chodievali kosiť na lúku“, odpovedá mi predajca Andrej. „ Je z mäkkého lipového dreva. Krásna, ručná práca. „Autentický dôkaz života pospolitého slovenského ľudu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až sa trochu zahanbím, že som nástroj našich pradedov nazvala „toto drevené“. Nuž, panelákové dieťa sa nezaprie. 

Dečky, ktoré boli dlho ukryté

Pristavím sa ešte pri usmiatej Ľubici Pisarčíkovej, ktorej na vešiaku nevisia plážové šaty, ale háčkované dečky. Desiatky háčkovaných dečiek, aby som bola presná. Vraj ich predáva po starej mame: „ Babka nás zásobovala dečkami celý svoj život. Háčkovala nám ich na meniny, narodeniny, k MDŽ, maturite či k Vianociam, a to sme ešte netušili, koľko dečiek má doma tajne schovaných v skrini. Bola naozaj úžasná,“ smeje sa.

Okrem dečiek predáva Ľubica svietniky, zrkadlá, tabatierky, poháriky, vázičky, keďže babka podľa jej slov nikdy nič nevyhodila. „ A z týchto hrnčekov vždy pili s deduškom varené víno keď v záhrade viazali vence na Všechsvätých“ zdvihne oproti slnku dva sklenené poháriky v kovovom podstavci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Pozóóór, vietor“, niekto spoza chrbta zakričí a Ľubica v poslednej chvíli zachytí kartónovú vitrínu s babkinými pokladmi. Nie je jediná, ktorá rukami-nohami pridržiava tovar.

Vietor roztopašne premiestňuje slnečníky, šatky, časopisy a testuje vrtkosť predajcov. Starú platňu Márie Rottrovej dofúkne dôchodkyni takmer do tašky.

Rozmýšľam, aké krásne by bolo ukončenie príbehu, ak by si pani platňu s dojatím kúpila a pri pohári griotky zaspomínala na časy, keď ešte s vetrom vo vlasoch behávala po starej Trnave.

Dôchodkyňa v námorníckej blúzke si však práve smrkala nos a platňu si ani nevšimla.

Aké obyčajné zrazu, však?

Hodiny, ktoré už navždy zastali.
Hodiny, ktoré už navždy zastali. 
Drevené púzdro, ktoré nosili naši pradedovia bežne za opaskom.
Drevené púzdro, ktoré nosili naši pradedovia bežne za opaskom. (zdroj: Jana Pekárková)
Vnučka predáva "tajné" dečky po babke.
Vnučka predáva "tajné" dečky po babke. 
Jana Pekárková

Jana Pekárková

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskúšala som rôzne kanály na rozprávanie príbehov. Začala som (tak ako každý) textom, prešla cez atraktívnu formu videa, audia, a opäť sa vrátila koliečkom na začiatok cesty - k písaniu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu