Jeden z najrozšírenejších mýtov na Slovensku tvrdí, že zariadenia na energetické využívanie odpadu (ZEVO) bránia recyklácii. Európske dáta však dokazujú pravý opak. Krajiny s mierou energetického zhodnocovania na úrovni 30-40% dosahujú, zároveň vysokú mieru recyklácie a nízku, alebo žiadnu úroveň skládkovania. Pri pohľade na grafy európskych krajín vidieť vysoké miery zelenej (recyklácia) a oranžovej (energetické zhodnocovanie) krivky. Pre dosiahnutie cieľov EÚ – do roku 2035 recyklovať 65 % komunálneho odpadu – sa ako optimálne javí energeticky zhodnocovať 30-35 % komunálneho odpadu. Na Slovensku energeticky zhodnocujeme len niečo na úrovni 8 % komunálneho odpadu.
Moderné ZEVO zariadenia spracúvajú výhradne ten odpad, ktorý už prešiel všetkými dostupnými procesmi triedenia a recyklácie. Ide o nevytriediteľný zvyškový odpad, s ktorým sa inak nedá nič efektívne urobiť. To by mal byť aj náš cieľ – súbežne zvyšovať mieru recyklácie a zhodnocovať zvyškový odpad, ktorý by inak skončil na skládke. Ako ukazujú údaje, aj pri korektne vykazovaných vysokých mierach recyklácie (na výstupe), vždy ostáva objem odpadu, ktorý možno a treba energeticky využiť.
Riešenie problému, ktorý tak či tak príde
Na Slovensku v súčasnosti fungujú len dve ZEVO zariadenia – v Bratislave a Košiciach – s celkovou kapacitou približne 300-tisíc ton ročne. Medzitým na skládkach každoročne skončí približne 2,5 milióna ton odpadu, z čoho 1 milión ton tvorí komunálny odpad a zvyšok predstavuje 1,5 milióna ton priemyselného odpadu.
Výsledok? Odpadu bude čoraz viac, voľnej kapacity skládok ubúda a ceny za jeho zneškodnenie budú rásť. Môžeme očakávať nárast nelegálnych skládok. Napätie medzi obcami, ktoré skládky prevádzkujú, a tými, ktoré do nich odpad dovážajú, už dnes narastá. Mnohé obce začínajú protestovať proti ďalšiemu navyšovaniu dovozov odpadu z iných regiónov.
Technológia na úrovni EÚ
V Európe je vyše 500 zariadení ZEVO. Tieto technológie sú vyvíjané tak, aby spĺňali najprísnejšie environmentálne normy už vo fáze výroby. Akékoľvek zariadenie, ktoré by sa postavilo na Slovensku, musí spĺňať tie isté štandardy ako tie v Rakúsku či Dánsku.
Emisné limity sa každých desať rokov sprísňujú – a dnešní výrobcovia už jednoducho „nevedia“ vyrobiť zariadenie, ktoré by nevyhovovalo normám. V praxi to znamená, že všetky emisie sú monitorované každých 30 minút a výsledky sa automaticky odosielajú príslušným úradom. Ak dôjde k prekročeniu povolených hodnôt, zariadenie sa automaticky odstaví.
ZEVO technológie sú v Európe v prevádzke už celé desaťročia. K dispozícii je preto dostatok dát o ich vplyve na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Klinické štúdie publikované v renomovaných odborných časopisoch nezaznamenali žiadny negatívny vplyv ZEVO zariadení na verejné zdravie.
Ekonomické prínosy pre regióny
ZEVO zariadenia prinášajú aj výrazné ekonomické benefity. V Košiciach a Bratislave, počas vykurovacej sezóny, tieto technológie vykurujú tisíce domácností, čím nahradili fosílne palivá a zvýšili energetickú nezávislosť hlavného mesta.
Okrem výroby energie a tepla tieto zariadenia zároveň vytvárajú pracovné miesta a pomáhajú stabilizovať náklady na nakladanie s odpadom pre obyvateľov v príslušných regiónoch.
Dokedy budeme zaostávať?
Dnešná situácia je nelogická. Nebezpečný odpad vozíme cez celé Slovensko do Viedne, čím zbytočne produkujeme CO₂ z prepravy, a pritom sa zdráhame vybudovať moderné zariadenia, ktoré by tento problém vyriešili priamo u nás.
Kým sa budeme báť moderných riešení, ostatné krajiny nás budú ďalej predbiehať – nielen v oblasti odpadového hospodárstva. Otázka teda neznie, či Slovensko potrebuje ďalšie ZEVO zariadenia, ale skôr, dokedy si ešte môžeme dovoliť zaostávať a každoročne ukladať 2,5 milióna ton odpadu na skládky, namiesto toho, aby sme ho využili ako zdroj energie.
Čas na zmenu je teraz. Ak nezačneme konať, už o pár rokov budeme čeliť oveľa vážnejšiemu problému: čo s odpadom, keď už nebude kam s ním? A vtedy už nebude priestor na diskusiu, iba na rýchle a veľmi drahé núdzové riešenia.
